Výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti od júla 2014

Finančné riaditeľstvo SR vydalo 15. júla 2014 metodický pokyn, ktorým upresňuje postup pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti (u zamestnancov)

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Poistné a príspevky, o ktoré sa znižujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti pri výpočte základu dane sú vymedzené v § 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),poistné na sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Dobrovoľne platené poistné znižuje zdaniteľné príjmy len počas poberania príjmov zo závislej činnosti (u zamestnancov)

Pri zisťovaní základu dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca, ktorý si platí súčasne aj dobrovoľné poistné podľa zákona o sociálnom poistení, sa toto dobrovoľne platené poistné odpočíta od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Vyplýva to z usmernenia Ministerstva financií SR č. 2634/2004-72 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2004 pod bodom 29. Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa bude preukázateľne zaplatené dobrovoľné poistné uplatňovať len v rozsahu vzťahujúcom sa na obdobie, počas ktorého bol daňovník zamestnancom - poberal príjmy zo závislej činnosti. Dobrovoľne platené poistné si pri výpočte základu dane z príjmov môže zamestnanec uplatniť u svojho zamestnávateľa priebežne počas zdaňovacieho obdobia, po jeho skončení v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo v daňovom priznaní.

Príklad na uplatnenie dobrovoľne plateného poistného

Daňovník bol od 1. januára do 31. marca zamestnaný a od svojho zamestnávateľa poberal príjmy zo závislej činnosti. Od apríla nebol zamestnaný a bol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počas celého roka si platil dobrovoľné poistné. Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľ zdaniteľné príjmy okrem povinného poistného znižoval aj o preukázateľné zaplatené dobrovoľné poistné, ktoré zamestnanec platil v období od 1. januára do 31. marca. Zvyšnú časť dobrovoľného poistného nie je možné zohľadniť pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Dobrovoľne platené poistné by tiež mohlo byť uplatnené až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o jeho vykonanie zamestnanec do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada. Pravdepodobne by jeho uplatnením došlo k preplatku na dani z príjmov a následne by zamestnávateľ tento preplatok zamestnancovi vrátil po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl.

Ak by sa ale zamestnanec rozhodol pre uplatnenie dobrovoľne plateného poistného až v daňovom priznaní, zahrnul by jeho prislúchajúcu čiastku v daňovom priznaní do riadku „Úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)“ [v daňovom priznaní typ A aj do riadku „úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie)“]. Prílohou k daňovému priznaniu by potom mali byť aj potvrdenia o zaplatení dobrovoľného poistného.

Príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné, ktoré súvisí so zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti

Pri zisťovaní základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znižujú len o také poistné a príspevky, ktoré súvisia so zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Poistné, ktoré sa platí podľa osobitných predpisov a neviaže sa na príjmy zo závislej činnosti, sa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude uplatňovať. Môže ísť napríklad o poistné, ktoré súvisí s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené – najčastejšie podiely na zisku.

Príklad na poistné, ktorá sa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude uplatňovať

Spoločnosť vyplatila svojim zamestnancom podiely na zisku (dividendy). Podiely na zisku boli vyplatené zamestnancom s podielom na základnom imaní spoločnosti (tieto príjmy nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov) a zamestnancom, ktorí vykonávali u svojho zamestnávateľa len závislú činnosť bez podielu na základnom imaní spoločnosti (oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov). Príjmy v podobe podielov na zisku vyplatené zamestnancom tak nebudú podliehať zdaneniu. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sú podiely na zisku zárobkovou činnosťou a podliehajú zdravotným odvodom. Poistné z týchto príjmov zrazí a odvedie za zamestnancov platiteľ podielov na zisku – spoločnosť, ktorá je zamestnávateľom.

Príjmy v podobe podielov na zisku zamestnancov sa nezahŕňajú do základu dane z príjmov zo závislej činnosti – nejde o zdaniteľný príjem (nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené), a preto ani poistné platené z týchto príjmov pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude znižovať zdaniteľné príjmy.

Vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia

Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok do 30. septembra (do 31. októbra za osoby, ktoré podávali daňové priznanie v predĺženej lehote). Ročné zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa po splnení podmienok za svojich poistencov (aj za zamestnancov) a jeho výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preplatok vráti poistencovi zdravotná poisťovňa a v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov z tohto príjmu vyberie a odvedie zrážkovú daň. Pri nedoplatkoch poistného u zamestnancov existujú tri možnosti ich vysporiadania:

  1. Ak nedoplatok zrazí zamestnávateľ zo mzdy zamestnancovi, tak tento nedoplatok zamestnávateľ pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti odpočíta spolu s mesačne plateným poistným od zdaniteľných príjmov v tom mesiaci, v ktorom bol tento nedoplatok zrazený.
  2. Ak nedoplatok zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni sám, môže preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť u zamestnávateľa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania.
  3. Ak nedoplatok zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni sám a v danom roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ mu vykonal za predchádzajúci rok ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

Príklad na vysporiadanie nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z rôznych príjmov

Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia daňovníka s príjmami zo závislej činnosti, z podnikania a z ostatných príjmov je nedoplatok v celkovej výške 80 eur. Tento nedoplatok bude uhradený. Celková výška nedoplatku pozostáva z nedoplatku 10 eur z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, z preplatku 20 eur z príjmov z podnikania podľa § 6 a z nedoplatku 90 eur z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Uhradený nedoplatok vo výške 80 eur môže byť uplatnený viacerými spôsobmi:

  1. Nedoplatok vo výške 80 eur sa pomerne rozpočíta a uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 a čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov takto: o sumu 8 eur [80 / (10 + 90) x 10] sa znížia zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a o sumu 72 eur [80 / (10 + 90) x 90] sa znížia zdaniteľné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
  2. Časť nedoplatku v maximálnej výške 10 eur (pretože výška nedoplatku pri príjmoch zo závislej činnosti je 10 eur) sa uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a zvyšná časť nedoplatku, 70 eur, sa uplatní pri výpočte základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
  3. Celý nedoplatok v sume 80 eur sa uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Zdroj: Metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane (júl 2014)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zdaňovanie rekreačných poukazov (príspevkov na rekreáciu)

Ako je to s príspevkami na rekreáciu (rekreačnými poukazmi) z hľadiska dane z príjmov, sociálneho a zdravotného poistenia z pohľadu zamestnanca a z pohľadu zamestnávateľa?

Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2018?

Ktoré osoby majú povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018? Kto naopak nemusí podať daňové priznanie za rok 2018?

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018?

V akých prípadoch sa fyzickej osobe oplatí podať daňové priznanie za rok 2018 a kedy ho podať musí vždy?

Daňové priznanie fyzickej osoby typ B za rok 2018

Kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie za rok 2018 typu B a ako ho vyplniť?