V ktorých prípadoch musí zamestnávateľ zamestnancom poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky? Kedy musí zamestnancovi poskytnúť na prácu bežný odev a obuv?
Povinnosť poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky
Základnou povinnosťou zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jedným z takýchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobným ochranným pracovným prostriedkom sa rozumie prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu jeho bezpečnosti a zdravia (napríklad ochranná prilba, rukavice, chránič sluchu, okuliare, respirátor, ochranná obuv a mnoho iných).
Povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky je uvedená v § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o BOZP“). Konkrétne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov sú uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „nariadenie o požiadavkách na OOPP“).
Kedy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť ochranné pracovné prostriedky
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť každému zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky. V prípade, že zamestnanec spĺňa podmienky, ktoré si vyžadujú osobné ochranné pracovné prostriedky, zamestnávateľ mu ich musí poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec predtým žiadať. Podmienky, po splnení ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky, upravuje zákon o BOZP spolu s nariadením o požiadavkách na OOPP.
Ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú pri prácach ohrozujúcich zdravie.
Osobný ochranný pracovný prostriedok je zamestnávateľ povinný poskytnúť tomu zamestnancovi, u ktorého nebezpečenstvo vyplývajúce z pracovného procesu a z pracovného prostredia nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ v každom prípade musí zamestnancovi poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3 nariadenia o požiadavkách na OOPP.
Analýza nebezpečenstiev, v prípade ktorých musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť ochranné pracovné prostriedky
Samotné nariadenie o požiadavkách na OOPP uvádza, že zoznam prác uvedených v jeho prílohe č. 3 nie je úplný, a že môžu existovať aj iné práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky. Ide o ďalšie práce neuvedené v tomto zozname, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom. Zamestnávateľ je preto povinný nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia starostlivo analyzovať. Zamestnávateľ teda v rámci rozhodovania o tom, či má alebo nemá zamestnancovi poskytnúť osobný ochranný pracovný prostriedok, musí posudzovať riziká a hodnotiť nebezpečenstvá vyplývajúce z pracovného procesu a pracovného prostredia (napríklad si musí klásť otázky „Existuje objektívne nebezpečenstvo, že si zamestnanec pri svojej práci popáli pokožku?“).
Práce na účely poskytovania ochranných pracovných prostriedkov treba analyzovať.
Následne zamestnávateľ určí tie nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Ako pomôcka môže zamestnávateľovi slúžiť zoznam nebezpečenstiev uvedených v prílohe č. 2 nariadenia o požiadavkách na OOPP, ale ako uvádza samotné nariadenie, nejedná sa o úplný zoznam a u zamestnávateľa môžu existovať aj iné nebezpečenstvá. Na základe takéhoto posúdenia nebezpečenstiev potom zamestnávateľ určí pre zamestnanca osobný ochranný pracovný prostriedok účinný pred týmito nebezpečenstvami. Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia o požiadavkách na OOPP a tiež nie je úplný, tzn. môžu sa poskytovať aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky.
Bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a vedenie evidencie
Zamestnávateľ je povinný osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom poskytovať bezplatne. V žiadnom prípade zamestnávateľ nesmie zamestnancom povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky predávať, zrážať im ich cenu zo mzdy alebo podobným spôsobom získavať ich hodnotu naspäť.
Ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zadarmo a vedie sa o tom evidencia.
Zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť mať na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a zaznamenávať ich poskytnutie zamestnancovi formou evidencie. Zamestnanec je povinný pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky používať a zamestnávateľ je povinný ich používanie kontrolovať. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky vo vhodnom stave predovšetkým čistením, opravou a výmenou.
Pracovný odev a pracovná obuv – kedy je zamestnávateľ povinný ich poskytovať
V praxi sa častokrát zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, zaoberajú otázkou, či je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať pracovný odev alebo pracovnú obuv. Odpoveď na túto otázku závisí od viacerých skutočností. V prvom rade je potrebné rozlišovať bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv od ochranného pracovného odevu a ochrannej pracovnej obuvi. Pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť, musí zamestnávateľ zamestnancovi vždy bezplatne poskytnúť. V takomto prípade ide o ochranný pracovný odev a ochrannú pracovnú obuv považované za osobné ochranné pracovné prostriedky. Takýmto odevom je napríklad výstražná vesta s fluorescenčnými a odrazovými prvkami u zamestnanca pracujúceho na ceste alebo ochranný odev chrániaci zamestnanca pred chladom pri práci v mraziarenskom sklade potravín.
Pokiaľ ide o bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, tie sa podľa nariadenia o požiadavkách na OOPP nepovažujú za osobné ochranné pracovné prostriedky a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný zamestnancovi poskytovať. V takomto prípade je ale ďalej potrebné posudzovať, či tento odev a obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov. V súlade s týmto napríklad zamestnávateľ nemusí poskytovať pracovný odev mzdovej účtovníčke alebo vodičovi motorového vozidla, ale musí ho poskytovať zamestnancovi ručne vykonávajúcemu zemné a výkopové práce.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa rozlišujú tri kategórie odevov a obuvi podľa toho, či ich zamestnávateľ je alebo nie je povinný zamestnancovi bezplatne poskytovať:
- pracovný odev a pracovná obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca (ochranný pracovný odev a ochranná pracovná obuv) – zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi poskytovať,
- pracovný odev a pracovná obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca (bežný pracovný odev a bežná pracovná obuv), ale podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu – zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi poskytovať,
- pracovný odev a pracovná obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca (bežný pracovný odev a bežná pracovná obuv) a nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu – zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať.
Daňová uznateľnosť nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky
Zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky ukladajú osobitné predpisy – zákon o BOZP a nariadenie o požiadavkách na OOPP. Výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci sú jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“). Výdavky (náklady) zamestnávateľa na povinne poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancov sú preto z hľadiska dane z príjmov jeho daňovými výdavkami, ktoré znižujú jeho základ dane z príjmov (prípadne zvyšujú jeho daňovú stratu). Rovnako sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj výdavky na pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ale podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu a preto je zamestnávateľ v zmysle zákona o BOZP a nariadenia o požiadavkách na OOPP povinný ich zamestnancovi poskytovať.
Zdaňovanie poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov u zamestnanca
Z pohľadu zamestnanca je bezodplatné prijatie osobných ochranných prostriedkov od zamestnávateľa nepeňažným príjmov. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov ale nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania nie je u tohto zamestnanca predmetom dane z príjmov. Rovnako nie je predmetom dane z príjmov zamestnanca ani suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely (ak si zamestnanci kúpia osobné ochranné pracovné prostriedky sami a potom im ich zamestnávateľ prepláca). Znamená to, že zamestnávateľ výdavky na osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnancom nezdaňuje.
Ochranné pracovné prostriedky sa zamestnancom nezdaňujú.
Poznámka: Problematika pracovného oblečenia z hľadiska dane z príjmov (daňového výdavku u zamestnávateľa a predmetu dane u zamestnanca) je omnoho komplikovanejšia ako posúdenie, či ho zamestnávateľ musí alebo nemusí zamestnancovi poskytnúť. Napríklad v niektorých prípadoch môže byť daňovým výdavkom aj jednotné pracovné oblečenie zamestnancov (napríklad predavačov v maloobchodnej predajni), ktoré nie je potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany ich zdravia a ani nepodlieha mimoriadnemu opotrebovaniu a znečisteniu. V tomto článku sa však tejto téme nevenujeme.
TIP: Problematika BOZP je komplexná téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany od overeného poskytovateľa BOZP.
BOZP a PO - rýchlo a bez starostí, kontaktuje nás
Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa BOZP a PO.
