Hlavným cieľom kategorizácie rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov. Ako zákon charakterizuje jednotlivé kategórie prác z hľadiska zdravotných rizík? Ktoré práce sú rizikové a ktoré nie?
Z dôvodu prevencie poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a pôsobenia faktorov práce či pracovného prostredia na zdravotný stav zamestnanca je potrebné každé pracovisko posúdiť z hľadiska zdravotných rizík. Tie musí na pracovisku vždy posudzovať zamestnávateľ. Na základe tohto posúdenia je následne povinný zabezpečiť kategorizáciu všetkých prác vykonávaných na jeho pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a to podľa osobitného zákona.
Kategórie prác podľa zdravotných rizík - legislatívna charkateristika
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (§ 31) ustanovuje kategorizáciu prác zamestnancov. Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií (niekedy označovaných aj ako kategórií rizík). Tie zákon charakterizuje nasledovne:
Prvá kategória prác – sem patria práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo pri ktorých je miera zdravotného rizika z expozície (vystavenia sa) faktorom práce a pracovného prostredia akceptovateľná,
Druhá kategória prác – tu sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale na druhej strane sa nedá úplne vylúčiť nepriaznivá odpoveď ľudského organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia (táto nepriaznivá odpoveď zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia),
Tretia kategória prác – sem patria práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:
- vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale
- vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo
- zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom,
- nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
Štvrtá kategória prác – sem sa zaraďujú práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok; ide o práce:
- pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale
- vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo
- zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.
Ktorí zamestnávatelia a do kedy musia oznámiť kategóriu 2 v roku 2020 nájdete v článku Oznamovanie kategórie práce 2 v roku 2020.
Prvá a druhá kategória prác podľa rizík
Práce zamestnancov zaradené do prvej a druhej kategórie možno označiť ako nerizikové. To znamená, že pri nich nedochádza k prekročeniu limitov faktorov práce stanovených osobitnými predpismi, spravidla nariadeniami vlády (napr. nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám).
Práce zaradené do prvej a druhej kategórie sú nerizikové.
Príkladom práce, ktorá môže byť zaradená v prvej alebo druhej kategórii je administratívna práca. Pri nej nie je riziko alebo predpoklad poškodenia zdravia, ale súčasne nie je možné úplne vylúčiť nepriaznivé dôsledky pracovnej záťaže, ktoré vplývajú na zamestnanca (stres, namáhanie očí pri práci s počítačom, dlhodobé sedenie a pod.). Vždy treba prihliadať na to, že každý organizmus je individuálny - niekomu môže každodenná práca s počítačom spôsobiť zdravotné problémy, niekomu zase nie. Preto nie je možné jednoznačne určiť, či by administratívna práca mala byť zaradená do prvej alebo až do druhej kategórie. Zároveň treba prihliadať na konkrétnu náplň práce a dĺžku jednotlivých činností vykonávaných počas dňa.
Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za osemnásť mesiacov. Posudzovanie rizika znamená, že zamestnávateľ musí vyhodnocovať pravdepodobnosť a závažnosť negatívneho vplyvu práce na zamestnanca (napr. nebezpečenstvo práce, mieru vystavovania zamestnanca faktorom práce).
Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zaviedla novú povinnosť pre zamestnávateľov – elektronicky oznamovať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie. Zamestnávatelia si ju musia splniť každý rok do 15. januára. V roku 2019 urobil úrad výnimku a termín posunul na 30. 06. 2019, viac sa dočítate v článku Čo hrozí zamestnávateľom, ak sa spoľahnú na odklad oznamovania kategórie práce 2? alebo Oznamovanie kategórie práce 2 Úradu verejného zdravotníctva
Podľa akých kritérií sa zaraďajú práce do druhej kategórie nájdete v článku Zaradenie prác do kategórie 2.
Tretia a štvrtá kategória prác
Pre zaradenie práce zamestnanca do tretej a štvrtej kategórie musia byť splnené vyššie popísané zákonné podmienky. Práce zaradené do týchto kategórii sa považujú za rizikové, pretože pri nich spravidla dochádza k prekročeniu limitov faktorov práce stanovených osobitnými predpismi.
Zákon definuje rizikovú prácu ako prácu, pri ktorej existuje zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou.
O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (podľa miesta sídla zamestnávateľa), a to buď na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Napríklad zamestnávateľ má vytvorenú pracovnú pozíciu – šička, ktorá bola rozhodnutím regionálneho úradu verejného zdravotníctva zaradená do tretej kategórie z dôvodu väčšej fyzickej záťaže.
Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za jeden rok.
Rizikovými prácami sú práce v tretej a štvrtej kategórií.
Vyššie uvedená kategorizácia prác sa musí realizovať podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR (č. 448/2007 Z. z.):
- Príloha č. 1 vyhlášky ustanovuje podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do jednotlivých kategórií. Celkovo vymedzuje pätnásť faktorov (napr. hluk, vibrácie, chemické faktory, lasery, fyzická záťaž) a pri každom z nich charakterizuje práce začlenené do príslušnej kategórie rizík. Napríklad pri fyzickej záťaži sú do tretej kategórie zaradené práce vykonávané prevažne v základnej pracovnej polohe v stoji s obmedzením pohybu dolných končatín a zmien polohy trupu a končatín s vynúteným tempom práce.
- Príloha č. 2 vyhlášky určuje náležitosti návrhu na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie (napr. údaje o zamestnávateľovi, o faktoroch práce a pracovného prostredia, o technických, organizačných a iných opatreniach na zníženie zdravotného rizika).
Prečo je kategorizácia prác podľa zdravotných rizík potrebná?
Hlavným zmyslom kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Okrem toho tiež prijatie potrebných opatrení na zníženie miery rizika, teda odstránenie alebo zníženie rizikovosti práce (výskytu chorôb z povolania a poškodení zdravia) najmä technickými a organizačnými opatreniami na čo najnižšiu možnú mieru.
Stručný prehľad kategórii prác
| Kategórie prác | Riziko prác |
| 1. kategória prác (neriziková) | žiadne riziko poškodenia zdravia zamestnanca, prípadne akceptovateľná miera zdravotného rizika |
| 2. kategória prác (neriziková) | nie je predpoklad poškodenia zdravia zamestnanca, prípadne únosná miera zdravotného rizika, neprekračujú sa limity faktorov práce (napr. administratívny pracovník, vodič autobusu, čašník) |
| 3. kategória prác (riziková) | vysoká miera zdravotného rizika, prekračujú sa limity faktorov práce, faktory práce môžu poškodiť zdravie zamestnanca (napr. chemik, kominár, letuška) |
| 4. kategória prác (riziková) | veľmi vysoká miera zdravotného rizika, prekračujú sa limity faktorov práce, zvýšené riziko poškodenia zdravia zamestnanca, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnanca, zaradenie prác len výnimočne na obmedzený čas (najviac na jeden rok) (napr. baník, tavič) |
Kritériami uvedenej kategorizácie sú:
- úroveň a charakter jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
- posúdenie (hodnotenie) zdravotných rizík a
- posúdenie zmien zdravotného stavu zamestnancov.
Zaradenie jednotlivých druhov prác (napr. stavbár, vodič autobusu, chemik) do konkrétnej kategórie z hľadiska zdravotných rizík nie je nikde presne ustanovené. Začlenenie prác podľa vyššie uvedenej tabuľky je len príkladné. Ako sme už uviedli, zabezpečiť kategorizáciu prác vykonávaných na pracovisku musí každý zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou. Jej úlohou je okrem iného poskytovať zamestnávateľovi odborné a poradenské činnosti zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa zákona ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
PZS – odborne, komplexne a na kľúč, kontaktujte nás
Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa PZS.
