Ako podnikateľom komplikujú život odporujúce si zákony

Zákony, ktoré si navzájom odporujú. Poviete si, že toto sa snáď nemôže stať. Realita je ale taká, že podnikatelia protichodným zákonom musia čeliť. Pozrime sa na niekoľko takých prípadov.

Súkromná bezpečnostná služba musí a zároveň nesmie zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím

Prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby je upravené zákonom č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromnej bezpečnosti“ v príslušnom tvare). Medzi činnosti súkromnej bezpečnostnej služby môže patriť napríklad fyzická ochrana, pátranie, odborná príprava a poradenstvo na tieto činnosti. V praxi sa väčšina súkromných bezpečnostných služieb venuje hlavne fyzickej ochrane. Ňou sa rozumie obchôdzka, stráženie (ochrana majetku, ochrana osoby, zabezpečovanie poriadku na mieste zhromaždenia osôb), prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností.

Hlavné činnosti súkromnej bezpečnostnej služby môžu vykonávať len zdraví ľudia

Zákon o súkromnej bezpečnosti v § 48 vymenúva požiadavky kladené na fyzické osoby vykonávajúce konkrétne činnosti súkromnej bezpečnostnej služby. Fyzickú ochranu, pátranie a odbornú prípravu a poradenstvo môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá. Zdravotnou spôsobilosťou sa na tieto účely rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby. Zdravotnú spôsobilosť zamestnanec preukazuje lekárskym posudkom pri prijímaní do zamestnania a potom každé dva roky počas trvania pracovnoprávneho vzťahu.

Z uvedeného vyplýva, že činnosť súkromných bezpečnostných služieb môžu vykonávať len fyzicky zdraví a psychicky zdraví ľudia. Výnimka zdravotnej spôsobilosti sa vzťahuje len na zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby, ktorí sa vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nezúčastňujú na výkone bezpečnostnej služby a ktorí neprichádzajú do styku s informáciami týkajúcimi sa bezpečnostnej služby. Takýchto zamestnancov je možné v súkromných bezpečnostných službách nájsť málo. V praxi to môžu byť zamestnanci, ktorí majú na starosti poštu, vedenie účtovníctva a inú administratívu.

Súkromné bezpečnostné služby musia zamestnávať aj zdravotne postihnuté osoby

Napriek tomu, že zo zákona o súkromných bezpečnostných službách je práca v súkromných bezpečnostných službách určená len pre zdravých ľudia, musia títo podnikatelia povinne zamestnávať aj osoby so zdravotným postihnutím. Prikazuje im to § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“ v príslušnom tvare).

Podľa tohto zákona platí, že ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a úrad práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, tak zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak si súkromná bezpečnostná služba túto povinnosť nesplní, musí buď úradu práce odviesť osobitný odvod alebo si niečo objednať od integračného podniku, chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Policajti, hasiči a vojaci výnimku majú, súkromné bezpečnostné služby nie

Povinnosti súkromných bezpečnostných služieb zamestnávať zdravotne spôsobilé osoby a zároveň osoby so zdravotným postihnutím sú si protichodné. Do istej miery sa plnenie jednej povinnosti vylučuje s plnením druhej povinnosti. Z povahy predmetu činnosti súkromných bezpečnostných služieb je možné usúdiť, že je to profesia, pri ktorej by povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím mala byť zrušená.

Policajti zdravotne postihnutých zamestnávať nemusia, súkromné bezpečnostné služby áno.

Voči súkromným bezpečnostným službám existuje diskriminácia aj v tom zmysle, že štát uplatňuje v rovnakej veci „dvojaký meter“. Na účely povinného zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím pri počte zamestnancov najmenej 20 sa totižto podľa zákona o službách zamestnanosti do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú napríklad príslušníci Policajného zboru, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, profesionálni vojaci. Polícia, hasiči a vojaci majú teda na tento účel akoby 0 zamestnancov a nemusia zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím. Bola by to pre tieto profesie neadekvátna požiadavka.

Preto by bolo spravodlivé do zákona o službách zamestnanosti zakomponovať pravidlo, že na účely povinného zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím sa do celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa nezapočítavajú zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby, na ktorých sa vzťahuje podmienka zdravotnej spôsobilosti.

Prečítajte si tiež

Podnikatelia na tieto odporujúce si predpisy upozorňujú už od roku 2012, kedy sa táto povinnosť stala jedným z finalistov ankety Byrokratický nezmysel roka. No za 8 rokov sa nič nezmenilo.

Odberateľ má zakázané nakupovať od dodávateľa potraviny pod jeho náklady, ale nemá právo tieto náklady poznať

Zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami zakazuje pri obchodovaní s potravinami dodávateľovi a odberateľovi požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku. Jednou z neprimeraných podmienok (§ 3 ods. 5 písm. m)) je aj kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa.

Odberateľ nemá odkiaľ vedieť, aké sú náklady dodávateľa

Problémom zákazu odberateľa nakupovať potraviny za cenu nižšiu, ako sú náklady dodávateľa, je hlavne to, že odberateľ nemá odkiaľ získať informáciu o výške nákladov dodávateľa. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami totižto neukladá dodávateľovi povinnosť informácie o ekonomicky oprávnených nákladoch poskytnúť odberateľovi. V praxi sa teda síce odberateľ môže spýtať dodávateľa na jeho náklady v súvislosti s konkrétnou potravinou, ale dodávateľ nie je povinný mu túto informáciu sprístupniť.

Zákon zakazuje nakupovať potraviny pod úroveň nákladov, ale neumožňuje ich výšku zistiť.

Z iného zdroja ako priamo od dodávateľa nemá odberateľ absolútne žiadnu šancu zistiť náklady dodávateľa. Ak by ale aj dodávateľ dobrovoľne poskytol odberateľovi informácie o svojich nákladoch, odberateľ by bez následnej kontroly nemal žiadnu záruku v tom, že tieto informácie sú pravdivé, pretože nemá možnosť si ich overiť.

Dodávateľ nemá povinnosť a ani dôvod poskytovať odberateľovi výšku svojich nákladov

Dodávateľ by si dobrovoľným poskytnutím informácií odberateľovi o svojich nákladoch na dodávanú potravinu mohol len uškodiť. Preto na to nemá žiadny dôvod. Informácie ohľadom nákladov a tvorby ceny môžu byť predmetom jeho obchodného tajomstva a predstavujú jeho konkurenčnú výhodu. Ak by dodávateľ informoval odberateľa o svojich interných záležitostiach, mohol by sa tým stať voči ostatným dodávateľom znevýhodnený. Odberateľ (napríklad obchodný reťazec), ktorý by poznal náklady všetkých svojich dodávateľov, by získal pri určovaní nákupnej ceny veľmi výhodnú vyjednávaciu pozíciu a zisky malých dodávateľov by tým mohli byť stlačené na minimum.

Zákaz odberateľa nakupovať od dodávateľa potraviny za ceny nižšie, ako sú náklady dodávateľa, môže spôsobovať problémy dodávateľom potravín aj v inej súvislosti. Napríklad v začiatkoch podnikania je úplne prirodzené, že podnikateľ pri etablovaní sa na trhu predáva svoje produkty za ceny nižšiu, ako sú jeho náklady. Rovnako takéto obmedzenie môže byť problém aj pre poľnohospodára, ktorý má prebytok poľnohospodárskej úrody a obáva sa, že by mohlo dôjsť k jej znehodnoteniu. Je normálne, že pre takéhoto podnikateľa je výhodnejšie časť potravín predať aj za cenu nižšiu, ako sú náklady na ich výrobu, než ich nepredať vôbec.

Zákaz môže viesť k porušovaniu pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže

Zákaz odberateľa nakupovať od dodávateľa potraviny za ceny nižšie, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, v konečnom dôsledku môže viesť až k porušovaniu pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže. Podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané. Podľa tohto predpisu takáto dohoda môže spočívať aj v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami môže viesť k zosúladenému postupu odberateľov pri zisťovaní nákladov dodávateľov a následnej selekcii dodávateľov a určovaniu minimálnej výšky cien potravín.

Pokutu môže dostať len odberateľ, ktorý nikdy nevie, či zákon porušuje, alebo nie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za kúpu potraviny odberateľom od dodávateľa za nižšiu kúpnu cenu, ako sú náklady dodávateľa, uloží pokutu až do 500 000 eur. Nespravodlivé pritom je to, že tohto správneho deliktu sa môže dopustiť len odberateľ. Neprimeranou podmienkou totižto podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je len „kúpa potraviny odberateľom...“ a nie „predaj potraviny dodávateľom...“. Pokutovaný za porušenie neprimeranej podmienky preto môže byť len odberateľ, ktorý nemá žiadnu istotu v tom, či sa niekedy dopúšťa správneho deliktu alebo nie.

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby si nesmú maskovať tvár, ale iný predpis im to prikazuje

Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva nesmie pri plnení úloh používať žiadny spôsob maskovania tváre (§ 52 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti). Táto povinnosť v praxi znamená to, že zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby napríklad pri obchôdzke, ochrane majetku alebo ochrane osoby nesmú nosiť šatky, kukly alebo iné odevy prekrývajúce im tvár.

Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizovaní verejných športových podujatí“ v príslušnom tvare) tiež hovorí, že účastník verejného športového podujatia nesmie mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim, prípadne znemožňujúcim jeho identifikáciu. Účastníkom verejného športového podujatia je pritom aj osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia. A touto osobou môže byť aj súkromná bezpečnostná služba v rámci výkonu povinne zriaďovanej usporiadateľskej služby na verejnom športovom podujatí.

Pri športových podujatiach musia mať aj zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby zakrytú tvár, čím ale porušujú iný predpis

Zo zákazu zakrytia tváre však zákon o organizovaní verejných športových podujatí s účinnosťou od 15. októbra 2020 ustanovuje výnimku. Zákaz zakrytia tváre neplatí, ak ide o používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok v rozsahu vyplývajúcom z povinnosti podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

To znamená, že ak sa podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 na verejnom športovom podujatí umožňuje byť len s prekrytými hornými dýchacími cestami, tak to musí dodržiavať aj zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby pri výkone usporiadateľskej služby.

Súkromná bezpečnostná služba poruší jeden zákon vždy – môže si medzi nimi vybrať

Ako je teda možné si všimnúť, zákon o súkromnej bezpečnosti zakazuje zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby používať akýkoľvek spôsob maskovania tváre. Rovnako im zakazuje mať zakrytú tvár aj zákon o organizovaní verejných športových podujatí. Tento zákaz však neplatí vtedy, ak existuje povinnosť používania preventívnych a iných ochranných pomôcok, teda ak na verejnom športovom podujatí existuje povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v súvislosti s koronavírusom. Zákon o súkromnej bezpečnosti ale takúto výnimku v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 nepozná.

Súkromná bezpečnostná služba poruší jeden predpis v každom prípade. Môže si vybrať ktorý.

Ak teda zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby nebudú mať prekryté horné dýchacie cesty, dodržia povinnosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, ale porušia povinnosť podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A rovnako to platí aj obrátene. Záver je teda taký, že súkromná bezpečnostná služba za každých okolností niektorú povinnosť poruší. Za maskovanie tváre hrozí zamestnancovi súkromnej bezpečnostnej služby pokuta do 1 659 eur a zákaz činnosti do piatich rokov. Za neprekrytie horných dýchacích ciest zase pokuta do 1 659 eur.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2020

Zo 61 nominovaných opatrení v roku 2020 získala prvé miesto povinnosť včelárov nahlasovať úradom neprimerane detailné informácie v nereálnych termínoch. V čom je táto povinnosť absurdná a aké nezmysly obsadili ďalšie priečky?

Povinnosti včelára pri kočovaní: čo všetko musí nahlásiť?

Včelári musia úradom nahlasovať, kedy sa plánujú presúvať napr. za kvitnúcou slnečnicou v termíne, kedy ešte nie je ani zasiata. Čo sa stane, ak túto povinnosť nesplnia a na čo všetko treba pri kočovaní myslieť?

Nákupné hodiny pre seniorov podľa obchodníkov nemajú význam: čo navrhujú?

Vyhradený nákupný čas pre dôchodcov je opatrením oboch pandemických „vĺn“. Má však skutočne opodstatnenie? Prečo sú obchodníci proti?

Byrokratický nezmysel roka 2020: hlasujte za svojho favorita

V legislatíve sa každoročne nájdu zákony, ktoré podnikateľom zbytočne komplikujú život. Pozornosť na ne upriamuje anketa Byrokratický nezmysel roka. Už deviaty raz máte možnosť hlasovať za svojho favorita.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky