Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v roku 2019

Aké povinnosti a výhody má zamestnávateľ pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím?

Fyzické osoby majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. Diskriminácia z týchto dôvodov je v pracovnoprávnych vzťahoch výslovne zakázaná.  

Kto je zamestnancom so zdravotným postihnutím?

Úprava podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a ich zvýšená ochrana v pracovnoprávnych vzťahoch je obsiahnutá v Zákonníku práce a v osobitných právnych predpisoch (napr. v zákone o službách zamestnanosti).

Zákonník práce definuje zamestnanca so zdravotným postihnutím ako zamestnanca, ktorý je podľa zákona o sociálnom poistení uznaný za invalidného a ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku (t. j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne).

Za invalidnú možno považovať osobu, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (napr. pre nejaké ochorenie) pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 

Upozornenie: Za invalidnú osobu sa automaticky nepovažuje človek, ktorý je podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (t. j., ktorý má preukaz osoby s ŤZP). Takáto osoba môže byť zároveň uznaná za invalidnú, no nemusí.

Zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, preto zamestnávateľ musí zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Zákon o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľovi pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím viaceré povinnosti:  

  1. zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce občanov so zdravotným postihnutím (napr. vytvárať podmienky, aby sa títo zamestnanci mohli zúčastniť kurzov a vzdelávacích programov, ktoré organizuje),
  2. vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania (napr. umožniť teoretickú alebo praktickú prípravu s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť či zmeniť doterajšiu ich kvalifikáciu),
  3. viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
  4. zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím.   

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Keďže občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, obzvlášť dôležitou je povinnosť zamestnávateľa podľa vyššie uvedeného bodu 4, t. j. povinnosť splniť si povinný podiel zamestnávania hendikepovaných občanov.

V súvislosti s tým platí, že ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov. Jednoducho povedané, plne invalidný zamestnanec sa počíta za troch občanov so zdravotným postihnutím.

Upozornenie: Do povinného podielu sa nemôžu započítavať zamestnanci so zdravotným postihnutím pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale len tí, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer, teda na základe pracovnej zmluvy.

Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Príklad: Firma JETO s.r.o. ako zamestnávateľ zamestnáva celkovo 58 zamestnancov. Podľa vyššie uvedeného má povinnosť zamestnávať 3,2 % občanov so zdravotným postihnutím z celkového počtu svojich zamestnancov, t. j. 58 x 0,032 = 1,856 osoby - po zákonom stanovenom zaokrúhlení dvoch občanov so zdravotným postihnutím. Ak táto firma zamestnáva jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, má splnenú povinnosť podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, pretože takáto osoba sa započítava za troch občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež

Splnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľ preukazovať na predpísanom formulári („ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok“), a to za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Tlačivo predkladá úradu práce, v ktorého územnom obvode má sídlo.

Zamestnávateľ si môže splniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím týmito spôsobmi:

  • priamym zamestnávaním potrebného počtu občanov so zdravotným postihnutím,
  • zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím chránenej dielni alebo chránenému pracovisku zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
  • úhradou osobitného odvodu (peňažnej sumy) za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,
  • vzájomnou kombináciou uvedených spôsobov.

Posledné tri možnosti predstavujú náhradné spôsoby plnenia povinného podielu zamestnávania hendikepovaných občanov.

Ak si zamestnávateľ nesplní uvedenú povinnosť, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce (t. j. určitú peňažnú sumu), a to za každého chýbajúceho zamestnanca.

Odvod je vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza (v roku 2018 bola celková cena práce v sume 1 250,60 eur). 

Ak zamestnávateľ, ktorý má povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, takéto osoby nezamestnáva a súčasne nedodrží ani povinnosť náhradného plnenia (nezaplatí osobitný odvod), úrad práce mu môže uložiť pokutu až do výšky 33 193,91 eura.

Článok pokračuje pod reklamou

Splnenie povinného podielu zadaním zákazky chránenej dielni alebo chránenému pracovisku

Ako sme vyššie uviedli, jednou z možností ako si môže zamestnávateľ splniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je zadanie zákazky chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.

Zákazkou sa rozumie dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizované medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom. To znamená, že predmetom zákazky realizovanej medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom musí byť výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom s peňažným plnením alebo nimi poskytovaná služba

Za účelom splnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, pri zadaní zákazky, je na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím potrebná zákazka vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom si zamestnávateľ plní povinnosť. 

Takéto náhradné plnenie povinného podielu preukazuje zamestnávateľ najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na predpísanom tlačive („potvrdenie pre zamestnávateľa“). K potvrdeniu doloží:

  1. fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (napr. objednávka, zmluva),
  2. fotokópiu dokladu o zaplatení (napr. faktúra, pokladničný doklad, výpis z účtu),
  3. doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy,
  4. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – (napr. fotokópia dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne).

Špecifiká pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím platia podľa Zákonníka práce viaceré špecifiká, ktoré vyplývajú zo zvýšenej ochrany týchto osôb v pracovnoprávnych vzťahoch.  

Napríklad ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Pracovný čas zamestnanca so zdravotným postihnutím môže byť rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne, o čom rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Avšak nerovnomerne môže byť jeho pracovný čas rozvrhnutý len po dohode s takýmto zamestnancom.  

Ďalšie špecifikum sa týka skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.  Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Takýto súhlas nie je potrebný v prípade, ak:

  • ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol dôchodkový vek,
  • je výpoveď daná z ustanovených dôvodov (napr. pri zrušení zamestnávateľa alebo jeho premiestnení, ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce).

Výhody plynúce zo zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie hendikepovaných občanov je pre zamestnávateľa výhodné, pretože za takéhoto zamestnanca zaplatí menej na odvodoch a navyše môže na neho poberať rôzne príspevky od štátu.

Odvody do zdravotnej poisťovne

V prípade zamestnania občana so zdravotným postihnutím platí zvýhodnená sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne - oproti zamestnancovi bez zdravotného postihnutia je v polovičnej výške,  t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.

Odvody do sociálnej poisťovne

Ak je zamestnanec poberateľom plného invalidného dôchodku, teda má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov, môže od štátu dostať viaceré druhy príspevkov, napríklad:

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Tento môže byť poskytnutý zamestnávateľovi, ktorý o príspevok písomne požiada a súčasne splní podmienku, že na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom je zriadené viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho môže poskytnúť zamestnávateľovi, ak o príspevok písomne požiada, a súčasne spĺňa podmienku, že zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov a nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ak je pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2020 – podmienky a vzory

Za akých podmienok je možné v roku 2020 uzatvoriť so zamestnancom dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti? Prinášame aj vzory dohôd.

Zamestnávatelia chcú od budúcej vlády férovosť a väčšiu flexibilitu v podnikaní. Toto je ich 20 požiadaviek

Prijímanie zákonov až po diskusii, flexibilnejší zákonník práce či skrátenie dĺžky súdnych konaní. Podnikatelia apelujú na zmeny v biznis prostredí.

Príplatky od 1.1.2020 - tabuľka

Prehľad nominálnej aj percentuálnej výšky príplatkov za prácu cez víkend, vo sviatok a v noci platné pre rok 2020 s tabuľkou na stiahnutie.

Stravné v roku 2020 - sadzby

Sadzby stravného (diéty) v roku 2020 sú upravené opatrením od júla 2019. Sadzba pre pásmo 5-12 hodín ovplyvňuje minimálnu výšku gastrolístka či daňové výdavky živnostníka a zamestnávateľa.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky