V legislatíve sa každoročne nájdu zákony, ktoré podnikateľom zbytočne komplikujú život. Pozornosť na ne upriamuje anketa Byrokratický nezmysel roka. Už deviaty raz máte možnosť hlasovať za svojho favorita.
Finálne nezmysly sú ukážkou širšej skupiny problémov
Do ankety Byrokratický nezmysel roka nominovali podnikatelia a odborná verejnosť v tomto roku 61 námetov. Zástupcovia podnikateľských organizácií z nich vybrali finálovú desiatku, o ktorej prebieha verejné hlasovanie. „Tento rok sme medzi nomináciami videli tri skupiny opatrení. Na jednej strane sa opakovali roky nevyriešené podnety týkajúce sa odpadovej legislatívy, štatistického vykazovania, exekúcií či koncesionárskych poplatkov pre firmy. Druhou skupinou boli nominácie vyplývajúce zo zmien v súvislosti s pandémiou COVID-19, a potom to boli rôzne špecifické problémy, ktoré ukazujú, že regulujeme aj oblasti, ktoré regulovať netreba,“ konštatuje Ľuboš Kolesár zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Počet a pestrosť nominácií ukazuje, že najmä štatistické vykazovanie a odpadová legislatíva by si vyžadovali zásadné zmeny. Napriek tomu, sme sa už roky snažili pri výbere finalistov vyhnúť podnetom, ktoré sa každoročne opakujú. Tento rok sme vybrali také opatrenia, ktoré sú ukážkou širšej skupiny problémov v danej oblasti. Mnohým by sa dalo predísť, ak by úradníci dôsledne zohľadňovali pripomienky podnikateľov, a tiež ak by fungovali systémové riešenia ako one-in one-out, či prijímanie regulácií na dobu určitú s následným vyhodnotením ich prínosov a nákladov. Vo veľkej miere rezonujú aj tie, ktoré súvisia s pandémiou,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Anketa má svoj význam – niektoré minuloročné absurdity už neplatia
„Anketa Byrokratický nezmysel roka nie je zoznamom top problémov v podnikateľskom prostredí, ale skôr ukážkou dôsledkov nízkej kvality legislatívneho procesu,“ hodnotí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. „Okrem upriamovania pozornosti na problematiku podnikateľského prostredia, má aj svoj praktický význam, keďže viac ako tretina finálových nezmyslov z minulých rokov je minulosťou,“ dodáva Hošták. Podobne vidí zmysel tejto ankety aj Jozef Danis, prezident Slovenskej komory daňových poradcov. „Odborné pripomienky v legislatívnom procese často nie sú dostatočne zohľadňované a táto anketa ukazuje, s čím sa potom musia podnikatelia v praxi popasovať.“
Čo sa dostalo do top 10 nezmyslov?
Čo sa dostalo do top 10 nezmyslov?
- Slovenský predajca vám respirátor nepredá, od zahraničného žiadny problém
Obmedzenie predaja respirátorov bolo zavedené z dôvodu ich nedostatku v prvej vlne pandémie. Nedostatok pominul, regulácia pre respirátory triedy FFP3 a FFP2 s výdychovým ventilčekom zostala. Domáci kutili pracujúci s chemikáliami alebo ľudia, ktorí si chcú kúpiť vyšší štandard ochrany pred koronavírusom, tak pochodia len v zahraničných e-shopoch. Výsledkom je znevýhodňovanie slovenských dodávateľov pred zahraničnými, pretože zo zahraničia si tieto produkty môžu zákazníci bez problémov objednať. Rovnako nevedno, prečo je potrebné regulovať predaj jednej ochrannej pomôcky (respirátor), kým iné sú voľne dostupné (napr. nitrilové rukavice či jednorazové ochranné overaly).
- Bezplatná pomoc príbuzných je v rodinných firmách nelegálnou prácou
Príbuzní môžu podľa aktuálnej legislatívy pomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov aj bez pracovno-právneho vzťahu, avšak len pokiaľ ide o jednoosobové s.r.o a fyzické osoby - podnikateľov. Ak už ide napríklad o rodinné firmy, ktoré majú dvoch a viac spoločníkov (napr. manželov či súrodencov) je bezplatná výpomoc zo strany ich najbližších rodinných príslušníkov považovaná za nelegálne zamestnávanie.
- Chcete dodržiavať predpisy, štátnemu úradu musíte zaplatiť za ich znenie
Súčasťou pravidiel BOZP sú aj technické predpisy a technické normy, ktoré upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia a zamestnávateľ je povinný ich dodržiavať. Legislatíva mu zároveň umožňuje použiť aj iný postup ako je uvedený v STN. V takom prípade je ale zamestnávateľ povinný preukázať, že zvolený postup je minimálne tak bezpečný ako ten v STN. Keďže zákon "iný postup" bližšie nekonkretizuje, zamestnávatelia siahajú práve po slovenských technických normách, ktoré je potrebné od štátneho úradu kúpiť a častokrát zaplatiť ešte ich preklad, keďže sú nezriedka v angličtine.
- Vyhradený nákupný čas pre dôchodcov aj v predajniach pre jedného zákazníka
Protipandemické obmedzenie počtu osôb v prevádzkach (1 človek na 15 m2) a vyhradené nákupné hodiny pre seniorov spôsobujú, že do menších prevádzok (do 30 m2, napr. pekárne, mäsiarstva, či drogérie) smie vstúpiť len jedna osoba. V čase od 9:00 do 11:00 sú to výhradne seniori, aby nedošlo k ich ohrozeniu iným zákazníkom. Toho, ale v malej predajni nestretnú nikdy, keďže v nich môže nakupovať len jedna osoba. Výsledkom je, že najmä malé špecializované predajne s pultovým predajom zívajú prázdnotou, bez šance na tržbu, keďže seniori nakupujú zväčša v supermarketoch, kde majú celý sortiment pokope.
- Elektronizácia dokumentov vás môže vyjsť draho
Legislatíva obsahuje možnosť papierový originál dokumentu neuchovávať za podmienky, že je vyhotovená elektronická kópia prostredníctvom zaručenej konverzie. Tá stojí približne 2 eurá za stranu a môže ju vykonať iba notár, advokát a niektoré pobočky pošty. Ak by firma napríklad chcela nahradiť všetky papierové účtovné doklady a súvisiace dokumenty elektronickou formou, každý šanón by ju stál približne 1 000 eur, bez ohľadu na dôležitosť konvertovaných dokumentov.
- Jeden zákon SBS-károm zakazuje maskovanie tváre, iný im prikazuje rúška
Zákon o súkromnej bezpečnosti hovorí, že pri plnení úloh podľa tohto zákona nemožno používať žiadny spôsob maskovania tváre. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nadväzujúce opatrenia hovoria o povinnosti používania rúška. Maskovanie tváre v zmysle Zákona č. 355/2007 je tak v rozpore zo zákazom maskovania tváre v zmysle Zákona č. 473/2005.
- Daň z testovania zamestnancov na koronavírus
Ak sa firma dobrovoľne rozhodne preventívne (pravidelne) testovať svojich zamestnancov, musí znášať nielen náklady na testovanie, ale ešte z nich aj odviesť daň. Aby to nebolo málo, štát podporuje aj počas pandémie zákonom garantované biznisy "vyvolených" na úkor všetkých ostatných. Ak dá firme na testovanie odporúčanie pracovná zdravotná služba, finančná správa sa zrazu na tento výdavok pozerá inak a akceptuje ho ako daňový náklad.
- Syr, ktorý vydrží mesiace, musí po dvoch dňoch do koša
Úradníci vedia lepšie ako výrobcovia, koľko vydržia ich potraviny. Preto pri tvrdých syroch, ktoré majú trvanlivosť niekoľko mesiacov, stanovujú obchodom povinnosť predať ich do 48 hodín po načatí. Niekoľko kilové krásne bochníky syra, ktoré sa v lahôdkarských pultoch nepredajú za 48 hodín, musia do koša, pretože číslo v predpise je dôležitejšie ako zdravotná nezávadnosť a odborné znalosti potravinárov.
- Hygiena musí opakovane schvaľovať priestory aj pri pokračovaní v rovnakej prevádzke
Podnikateľ nepotrebuje povolenie hygieny na prevádzku obchodu, ak bol na rovnakom mieste predtým prevádzkovaný rovnaký obchod (napr. predajňa, reštaurácia a pod.). Na niektorých sa ale pri novele zabudlo. Ak chce napríklad lekár previesť svoju prax na s.r.o. alebo si chce otvoriť ambulanciu na mieste, kde bola predtým rovnaká ambulancia, potrebuje opätovné povolenie hygieny.
- Úrady chcú vedieť, kedy bude kvitnúť slnečnica, ktorá ešte nie je zasiata
Včelári musia úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka kočovať so včelstvami. Na formulári musia vyplniť presné poradie miest a dátumy. Povinnosť je v praxi natoľko absurdnou, že musia napríklad zadať, kde sa budú včelstvá nachádzať počas kvitnutia slnečnice, aj keď v tom čase slnečnica ešte nie je ani zasiata. Ak sa netrafia, administratíva sa opakuje.
Vyberte si svojho favorita
Na výber a hlasovanie za najväčšiu absurditu podľa vlastného uváženia majú všetci záujemcovia čas do 27. 12. 2020. Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2020 možno na www.byrokratickynezmysel.sk.
