Kedy musí spoločnosť schváliť účtovnú závierku a za akých podmienok možno v roku 2026 vyplatiť podiely na zisku? Prehľad lehôt a povinností pri schválení účtovnej závierky a rozdelení zisku za rok 2025.
Schválenie účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku patria medzi najdôležitejšie povinnosti obchodných spoločností po skončení účtovného obdobia. Práve na základe schválenej účtovnej závierky totiž spoločnosť rozhoduje o tom, akým spôsobom naloží s výsledkom hospodárenia a či je možné vyplatiť podiely na zisku spoločníkom.
V článku si vysvetlíme, čo je účtovná závierka, kedy sa zostavuje a schvaľuje, čo obsahuje a za akých podmienok možno v roku 2026 rozdeliť zisk spoločnosti.
Účtovná závierka
Účtovná závierka predstavuje súhrnné a štruktúrované informácie o hospodárení účtovnej jednotky za konkrétne účtovné obdobie. Jej cieľom je poskytnúť prehľad o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia podnikateľa alebo spoločnosti.
Povinnosť zostaviť účtovnú závierku upravuje najmä zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Účtovnú závierku zostavujú účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva.
Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je posledným dňom účtovného obdobia a spoločnosť k tomuto dňu spravidla zostavuje tzv. riadnu účtovnú závierku. Ak má napr. spoločnosť účtovné obdobie kalendárny rok, účtovnú závierku zostavuje k 31.12. Ak má spoločnosť ustanovený hospodársky rok, zostavuje účtovnú závierku k poslednému dňu hospodárskeho roka.
Deň zostavenia účtovnej závierky je deň, kedy sa účtovná závierka reálne po skončení účtovného obdobia zostaví. Ak má spoločnosť stanovené účtovné obdobie kalendárny rok, za rok 2025 zostaví účtovnú závierku k 31.12.2025, pričom dňom zostavenia účtovnej závierky je deň v období medzi 1.1.2026 – 31.3.2026 (ak spoločnosť podáva daňové priznanie k dani z príjmov v riadnom termíne) alebo do 30.6.2026 (ak daňové priznanie k dani z príjmov podáva v predĺženom termíne), maximálne však do 30.9.2026 (ak spoločnosť podáva daňové priznanie k dani z príjmov v predĺženom termíne a zároveň dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí). Ak by spoločnosť mala účtovné obdobie hospodársky rok, napr. 1.9.2024 – 31.8.2025, deň zostavenia účtovnej závierky bude v období medzi 1.9.2025 – 30.11.2025, v prípade predĺženia lehoty o 3 mesiace do 28.2.2026.
Spoločnosť v riadnej alebo predĺženej lehote podáva finančnej správe:
- zostavenú účtovnú závierku – ide o účtovnú závierku, ktorá ešte neprešla schválením príslušného orgánu spoločnosti, resp. družstva; ak spoločnosť ukladá do registra účtovných závierok neschválenú účtovnú závierku, je povinná dodatočne do registra účtovných závierok uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (na predpísanom tlačive, vydané Ministerstvom financií Slovenskej republiky),
- schválenú účtovnú závierku – predstavuje zostavenú účtovnú závierku, ktorá pred jej uložením v registri účtovných závierok prešla schválením príslušného orgánu spoločnosti; v takomto prípade už spoločnosť do registra účtovných závierok neposiela samostatné oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.
V praxi väčšina spoločností ukladá do registra účtovných závierok najskôr zostavenú, avšak ešte neschválenú účtovnú závierku, nakoľko valné zhromaždenie alebo príslušný orgán spoločnosti často rozhoduje o jej schválení až následne. V praxi skôr menšie firmy, napr. jednoosobové s.r.o.-čky už podávajú účtovnú závierku schválenú.
Čo obsahuje účtovná závierka fyzickej osoby a právnickej osoby
Obsah účtovnej závierky závisí najmä od toho, či účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva. Rozdiely vznikajú aj podľa veľkostnej kategórie účtovnej jednotky.
Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, zostavujú účtovnú závierku v zjednodušenom rozsahu. Súčasťou účtovnej závierky fyzickej osoby sú:
- výkaz o príjmoch a výdavkoch,
- výkaz o majetku a záväzkoch.
Výkaz o príjmoch a výdavkoch poskytuje prehľad o dosiahnutých príjmoch a vynaložených výdavkoch podnikateľa za príslušné účtovné obdobie. Výkaz o majetku a záväzkoch zobrazuje stav majetku, pohľadávok, záväzkov či peňažných prostriedkov ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
Právnické osoby a fyzické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva zostavujú účtovnú závierku v podstatne širšom rozsahu. Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve pozostáva najmä zo:
- súvahy,
- výkazu ziskov a strát,
- poznámok.
Súvaha poskytuje prehľad o majetku a záväzkoch spoločnosti ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Výkaz ziskov a strát informuje o dosiahnutých výnosoch, nákladoch a výsledku hospodárenia za účtovné obdobie. Poznámky dopĺňajú jednotlivé údaje z účtovných výkazov a poskytujú podrobnejšie informácie o hospodárení účtovnej jednotky, použitých účtovných metódach či významných skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie finančnej situácie spoločnosti.
Vybrané účtovné jednotky môžu mať zároveň povinnosť zostaviť aj:
- prehľad o peňažných tokoch (cash flow),
- prehľad o zmenách vo vlastnom imaní.
Rozsah účtovnej závierky zároveň závisí aj od veľkostnej kategórie účtovnej jednotky. Mikro účtovné jednotky a malé účtovné jednotky môžu zostavovať účtovnú závierku v skrátenom rozsahu, zatiaľ čo veľké účtovné jednotky majú spravidla širšie informačné povinnosti.
V nasledujúcich častiach článku sa podrobnejšie zameriavame na účtovnú závierku a rozdelenie zisku v obchodnej spoločnosti, napr. v s.r.o..
Schválenie účtovnej závierky
Po zostavení účtovnej závierky nasleduje jej schválenie príslušným orgánom spoločnosti. Schválenie účtovnej závierky predstavuje dôležitý právny aj účtovný krok, nakoľko práve na základe schválenej účtovnej závierky môže spoločnosť rozhodnúť o rozdelení zisku alebo spôsobe úhrady straty.
Účtovnú závierku schvaľuje orgán určený osobitnými predpismi alebo zakladateľskými dokumentmi spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným schvaľuje účtovnú závierku valné zhromaždenie. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, schválenie účtovnej závierky vykonáva jediný spoločník v pôsobnosti valného zhromaždenia.
Na valnom zhromaždení spoločníci spravidla:
- prerokujú účtovnú závierku,
- rozhodnú o schválení, príp. neschválení účtovnej závierky,
- rozhodnú o rozdelení zisku alebo úhrade straty,
- prípadne rozhodnú o tvorbe rezervného fondu alebo inom použití výsledku hospodárenia.
Schválenie účtovnej závierky musí spoločnosť vykonať najneskôr do 12 mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Ak teda spoločnosť zostavuje účtovnú závierku za účtovné obdobie kalendárneho roka 2025, účtovná závierka musí byť schválená najneskôr do 31.12.2026.
Ukladanie účtovnej závierky právnických osôb
Účtovné jednotky neukladajú dokumenty priamo do registra účtovných závierok. Dokumenty sa finančnej správe doručujú výlučne elektronicky, prostredníctvom portálu Finančnej správy. Povinnosť elektronického podávania sa vzťahuje na fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby, ako aj neziskové organizácie. Elektronicky sa pritom neukladá len samotná účtovná závierka, ale aj ďalšie súvisiace dokumenty, napr. výročná správa alebo správa audítora.
Ak spoločnosť ukladá do registra účtovných závierok najskôr neschválenú účtovnú závierku, po jej schválení je povinná elektronicky podať aj „Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky“. Formulár oznámenia je dostupný v katalógu formulárov Finančnej správy SR. Po prihlásení sa na portál Finančnej správy sa ku formuláru dostaneme kliknutím na záložku „Katalógy“, následne zvolíme možnosť „Katalóg formulárov“ a tlačivo dohľadáme tu:
Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ) -> Oznámenie schválenia účtovnej závierky -> Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky -> UZOZNv21 - Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky (platné od 1.1.2022)
V prípade, že spoločnosť ukladá účtovnú závierku do registra účtovných závierok už ako schválenú, nemá už ďalšiu povinnosť posielať samostatné tlačivo s oznámením dátumu schválenia účtovnej závierky.
Rozhodnutie o rozdelení výsledku hospodárenia
Po schválení účtovnej závierky spoločnosť rozhoduje o tom, akým spôsobom naloží s výsledkom hospodárenia za príslušné účtovné obdobie. Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata.
Ak spoločnosť dosiahla zisk, valné zhromaždenie môže rozhodnúť najmä o:
- rozdelení zisku medzi spoločníkov,
- ponechaní zisku vo firme,
- prídele do rezervného fondu,
- použití zisku na úhradu strát z minulých období,
- alebo inom použití podľa spoločenskej zmluvy či stanov spoločnosti.
Ak spoločnosť vykáže stratu, valné zhromaždenie spravidla rozhoduje o:
- úhrade straty z nerozdeleného zisku minulých rokov,
- úhrade straty z fondov vytvorených zo zisku,
- ponechaní straty neuhradenej,
- alebo inom spôsobe vysporiadania straty.
Rozhodnutie o rozdelení výsledku hospodárenia prijíma v spoločnosti s ručením obmedzeným valné zhromaždenie. Rozhodnutie by malo byť zároveň riadne zdokumentované, najmä formou zápisnice z valného zhromaždenia alebo rozhodnutím jediného spoločníka pri jednoosobovej spoločnosti.
Pri rozhodovaní o rozdelení zisku musí spoločnosť zároveň rešpektovať podmienky ustanovené Obchodným zákonníkom, nakoľko nie v každom prípade je možné zisk medzi spoločníkov rozdeliť.
Kedy nie je možné zisk rozdeliť
Obchodný zákonník ustanovuje viaceré obmedzenia, ktoré musia byť splnené pred vyplatením podielov na zisku spoločníkom. Cieľom týchto pravidiel je ochrana veriteľov spoločnosti a zachovanie jej finančnej stability.
Spoločnosť nemôže rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje medzi spoločníkov, ak:
- by si tým spôsobila úpadok – úpadok spoločnosti je definovaný v zákone č. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“): spoločnosť je v úpadku vtedy, ak je predlžená alebo platobne neschopná; spoločnosť je predlžená vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa (má záväzky aspoň voči dvom subjektom) a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku (má záporné vlastné imanie); spoločnosť je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
- je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí, resp. spoločnosť je v kríte aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100,
- vlastné imanie spoločnosti je nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom a fondmi, ktoré podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy nemožno použiť na plnenie spoločníkom,
- alebo by sa vlastné imanie spoločnosti v dôsledku rozdelenia zisku dostalo pod hranicu uvedenú v predchádzajúcom bode,
- neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané – podľa § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve môže obchodná spoločnosť rozdeliť zisk v takomto prípade len vtedy, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.
Podiely na zisku možno vyplatiť len zo zisku po zdanení, ktorý bol riadne vykázaný v schválenej účtovnej závierke. Spoločnosť zároveň nemôže rozdeliť zisk vytvorený účelovo alebo v rozpore s právnymi predpismi.
V praxi je preto dôležité, aby spoločnosť pred rozhodnutím o výplate dividend posúdila nielen výšku dosiahnutého zisku, ale aj svoju aktuálnu ekonomickú situáciu, výšku vlastného imania či existenciu neuhradených strát z minulých rokov.
Zdanenie podielov na zisku v roku 2026
Zdaňovanie podielov na zisku závisí najmä od toho, komu sú dividendy vyplácané, z akého obdobia pochádza rozdeľovaný zisk a či ide o tuzemského alebo zahraničného spoločníka.
Ak spoločnosť vypláca podiely na zisku fyzickej osobe – daňovému rezidentovi Slovenskej republiky zo zisku vytvoreného napr. za účtovné obdobie roka 2025, podliehajú tieto dividendy zrážkovej dani vo výške 7 %. Daň vyberá a odvádza spoločnosť pri výplate dividend, pričom fyzická osoba už tieto príjmy spravidla neuvádza vo svojom daňovom priznaní.
Pri dividendách vyplácaných fyzickým osobám je veľmi potrebné posudzovať aj obdobie, za ktoré bol zisk vytvorený. Staršie podiely na zisku totiž mohli podliehať odlišnému daňovému alebo odvodovému režimu, napr. zdravotným odvodom:
| Obdobie, za ktoré sa zisk vypláca | Zdravotné odvody | Zrážková daň + sadzba dane |
|---|---|---|
| 2011-2016 | áno | neplatí sa |
| 2017-2023 | nie | áno, 7 % |
| 2024 | nie | áno, 10 % |
| 2025 | nie | áno, 7 % |
Odlišný režim sa uplatňuje pri vyplatení podielov na zisku právnickej osobe. Ak sú dividendy za rok 2025 vyplácané právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, podiely na zisku nie sú predmetom dane z príjmov. V praxi to znamená, že spoločnosť pri ich výplate nezráža daň a prijatá dividenda sa u prijímateľa štandardne nezdaňuje.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať zahraničným spoločníkom. Pri vyplácaní dividend do zahraničia môže vzniknúť povinnosť zraziť daň podľa zákona o dani z príjmov, pričom výsledná sadzba dane závisí najmä od:
- štátu daňovej rezidencie spoločníka,
- existencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
- a od toho, či ide o zmluvný alebo nezmluvný štát.
Pri vyplácaní dividend do nezmluvných štátov sa uplatňuje vyššia sadzba dane (35 %). Spoločnosť by preto mala pred výplatou podielov na zisku vždy správne posúdiť daňový režim konkrétneho spoločníka a preveriť si potrebnú dokumentáciu, napr. potvrdenie o daňovej rezidencii.
S vyplatením podielov na zisku fyzickým osobám súvisia aj oznamovacie a administratívne povinnosti spoločnosti, najmä správne vykázanie a odvedenie zrážkovej dane správcovi dane v zákonom stanovenej lehote. Ak spoločnosť pri výplate dividend zrazí daň vyberanú zrážkou, je povinná túto daň odviesť správcovi dane a zároveň podať oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou.
Oznámenie sa podáva elektronicky v lehote do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k vyplateniu dividend a zrazeniu dane. V rovnakej lehote je spoločnosť povinná aj samotnú zrazenú daň odviesť správcovi dane.
