Výška príspevku z Fondu udržania zamestnanosti a mzda pri „kurzarbeit“

Ministerstvo práce predstavilo koncepciu inštitútu kurzarbeit na Slovensku. V tomto článku sa dozviete to, aký vysoký bude príspevok štátu a ako ovplyvní mzdu zamestnanca.

V článku Dlhodobý kurzarbeit na Slovensku – podmienky (navrhovaná koncepcia) sme vám koncepciu skrátenej práce predstavili z hľadiska spôsobu financovania a podmienok, ktoré musí zamestnávateľ na získanie dávky splniť. V tomto článku sa pozrieme na to, s akými parametrami zavedenia kurzarbeit na Slovensku počíta Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo svojej koncepcii. Uvedené informácie o systéme kurzarbeit sú zatiaľ len v štádiu úvahy a ich definitívna podoba bude známa až neskôr.

Výška dávky kurzarbeit a príspevok zamestnávateľa

Na účely zavedenia inštitútu kurzarbeit by mal byť na Slovensku zavedený nový fond sociálneho poistenia. Ten bude slúžiť na to, aby sa z neho poskytovali dávky. Podľa navrhovanej koncepcie zavedenia schémy kurzarbeit ešte celkom nie rozhodnuté to, z akého základu a akým spôsobom sa dávka bude počítať.

Uvažuje sa nad dvomi alternatívami. Prvou možnosťou je, že ako základ pre výpočet dávky by sa použila mzda zamestnanca, ktorú by mal v prípade, ak by sa na neho neaplikoval režim skrátenej práce. Druhou možnosťou je, že pri výpočte dávky by sa postupovalo tak, ako v prípade náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa. To znamená, že pri tejto možnosti by sa vychádzalo z priemerného zárobku za predchádzajúci štvrťrok. Navrhuje sa, aby maximálna denná výška dávky pre zamestnanca bola približne vo výške dvojnásobku denného vymeriavacieho základu zisteného z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Pokiaľ ide o výpočet dávky kurzarbeit, ministerstvo práce ho vo svojej koncepcii vyslovene neuvádza vo forme nejakého vzorca alebo postupu. Uvádza však príklad, podľa ktorého pri 100 % výpadku práce pre zamestnanca by sa zamestnanec vzdal 20 % svojej predchádzajúcej čistej mzdy, zamestnávateľ by zamestnancovi poskytol 20 % jeho predchádzajúcej čistej mzdy a štát by prostredníctvom dávky kurzarbeit poskytol zamestnancovi 60 % jeho pôvodnej čistej mzdy. V konečnom dôsledku by tak zamestnanec dostal 80 % svojej pôvodnej čistej mzdy.

Zamestnávateľ uhradí 20 % a štát 60 % zo mzdy, o ktorú príde zamestnanec.

Pri uvedenom príklade ministerstvo práce vychádza z toho, že ako základ pre výpočet dávky kurzarbeit, príspevku zamestnávateľa a časti zrieknutého sa príjmu zamestnanca sa vychádza z jeho pôvodnej čistej mzdy. Ak by platili pomery uvedené v príklade, tak kurzarbeit by mohol na Slovensku fungovať tak, že pri skrátení pracovného času sa zamestnanec vzdá 20 % z neodpracovanej časti mzdy, zamestnávateľ mu poskytne 20 % z neodpracovanej časti mzdy a štát mu poskytne dávku vo výške 60 % z neodpracovanej časti mzdy.

Alternatívy platenia odvodov zo mzdy pri uplatňovaní kurzarbeit

Ministerstvo práce pri zavedení kurzarbeit uvažuje nad štyrmi alternatívami, ktoré by sa medzi sebou odlišovali v tom, z akého základu sa bude platiť zdravotné a sociálne poistenie:

Prečítajte si tiež
  • z časti neodpracovanej mzdy neodvádzajú odvody zamestnanec a ani zamestnávateľ,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z celej neodpracovanej časti mzdy,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej zo zníženého čistého príjmu zamestnanca (dávka kurzarbeit + 20 % príspevok zamestnávateľa na mzdu zamestnanca),
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej z 80 % neodpracovanej časti mzdy zamestnanca.

Každá z týchto možností má zásadný vplyv na to, aké náklady vo forme odvodov bude mať zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi, na ktorého bude čerpať dávku kurzarbeit.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad výpočtu mzdy a nákladov zamestnávateľa pri aplikácii kurzarbeit

Na príklade zamestnanca s hrubou mzdou 1 000 eur teraz budeme ilustrovať to, ako sa u neho a jeho zamestnávateľa prejaví zavedenie schémy kurzarbeit, ak sa mu pracovný čas skráti o 50 %. V našom príklade budeme vychádzať z variantu, že základom pre výpočet dávky kurzarbeit, príspevku zamestnávateľa a časti vzdaného sa príjmu zamestnanca bude jeho neodpracovaná čistá mzda. Ohľadom platenia odvodov vychádzajme z variantu, že z časti neodpracovanej mzdy neodvádzajú odvody zamestnanec a ani zamestnávateľ.

Položka Suma (v eurách)
Mzda a cena práce pred skrátením pracovného času
Pôvodná hrubá mzda 1000
Čistá mzda z pôvodnej hrubej mzdy 771,36
Sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom z pôvodnej hrubej mzdy 352
Pôvodná celková cena práce pre zamestnávateľa 1352
Mzda a cena práce po skrátení pracovného času o 50 %
Hrubá mzda po skrátení pracovného času 500
Čistá mzda z hrubej mzdy po skrátení pracovného času 420,63
Sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom z hrubej mzdy po skrátení pracovného času 176
Celková cena práce pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času 676
Časť zrieknutej mzdy, príspevok zamestnávateľa a príspevok štátu
Neodpracovaná čistá mzda po skrátení pracovného času (resp. rozdiel medzi čistou mzdou z pôvodnej hrubej mzdy a čistou mzdou z hrubej mzdy po skrátení pracovného času) 350,73 (771,36 - 420,63)
Časť neodpracovanej čistej mzdy, ktorej sa zriekne zamestnanec (20 % z neodpracovanej čistej mzdy) 70,15 (20 % z 350,73)
Príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca vo výške 20 % z neodpracovanej čistej mzdy 70,15 (20 % z 350,73)
Príspevok štátu pre zamestnanca (dávka kurzarbeit) vo výške 60 % z neodpracovanej čistej mzdy 210,44 (60 % z 350,73)
Celková čistá mzda zamestnanca a celkové náklady zamestnávateľa
Celková čistá mzda zamestnanca po skrátení pracovného času (čistá mzda z hrubej mzdy po skrátení pracovného času + príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca + príspevok štátu pre zamestnanca) 701,22 (420,63 + 70,15 + 210,44)
Celkové náklady na zamestnanca pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času (celková cena práce pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času + príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca) 746,15‬ (676 + 70,15)

Z vyššie uvedeného príkladu je možné vidieť, že po skrátení pracovného času o polovicu vplyvom systému kurzarbeit zamestnanec dostane na výplatu 701,22 eura v porovnaní so 771,36 eura, ktoré by dostal, ak by k skráteniu pracovného času vôbec nedošlo. Zamestnanec tak v tomto prípade príde len približne o 9 % svojej pôvodnej čistej mzdy. Zamestnávateľa zase bude tento zamestnanec stáť 746,15 eura v porovnaní s 1 352 eurami, ktoré by musel vynaložiť na tohto zamestnanca, ak by k skráteniu pracovného času vôbec nedošlo. Celkové náklady na tohto zamestnanca sa pre zamestnávateľa znížia o 605,85 eura. To je pokles v nákladoch na zamestnávanie zamestnanca o 45 %, čo približne zodpovedá aj skráteniu pracovného času tohto zamestnanca o 50 %. 

Dĺžka poskytovania dávky z Fondu udržania zamestnanosti

Z navrhovanej koncepcie zavedenie systému kurzarbeit na Slovensku vyplýva, že sa uvažuje nad maximálne šesťmesačným obdobím, počas ktorého je možné poberať dávku kurzarbeit. Zároveň má platiť aj obmedzenie, že zamestnávateľ by v rámci 24 po sebe nasledujúcich mesiacov mohol dávku čerpať maximálne šesť mesiacov. Navrhuje sa však, aby obdobie poberania dávky mohla vláda nariadením predĺžiť napríklad na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie. V prípade trvania ekonomickej krízy dlhšej ako 12 mesiacov by vláda mohla rozhodnúť dokonca o zvýšení dávky kurzarbeit.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Potvrdenie od lekára do práce pre zamestnávateľa

Aké potvrdenie o vyšetrení zamestnanca musí zamestnávateľ akceptovať? Čo by takéto potvrdenie malo obsahovať? Prinášame praktické príklady.

Doma nakupujem už s viac ako tisíckou firiem

Slovenská sporiteľňa prišla s iniciatívou, ktorou chce pomôcť domácim firmám a obchodníkom. Zapojilo sa už viac ako tisíc firiem s tržbami takmer 4 miliardy eur.

Umelá inteligencia pre život bez bariér: grantový program ponúka príležitosť aj slovenským startupom

Grant od spoločnosti Microsoft ponúka príležitosť aj pre slovenské startupy. O čo ide a čo môžete získať?

Ako na internetový obchod? Nové spôsoby predaja produktov a služieb

Druhá lekcia bezplatného vzdelávacieho programu spoločnosti Google nesie názov „Predávajte online“. Odborníci radia, ako si nastaviť ciele a stratégiu online kampane, ako využiť reklamu v Nákupoch Google a vysvetľujú prínos nástroja Smart Bidding.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky