Výška príspevku z Fondu udržania zamestnanosti a mzda pri „kurzarbeit“

Ministerstvo práce predstavilo koncepciu inštitútu kurzarbeit na Slovensku. V tomto článku sa dozviete to, aký vysoký bude príspevok štátu a ako ovplyvní mzdu zamestnanca.

V článku Dlhodobý kurzarbeit na Slovensku – podmienky (navrhovaná koncepcia) sme vám koncepciu skrátenej práce predstavili z hľadiska spôsobu financovania a podmienok, ktoré musí zamestnávateľ na získanie dávky splniť. V tomto článku sa pozrieme na to, s akými parametrami zavedenia kurzarbeit na Slovensku počíta Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo svojej koncepcii. Uvedené informácie o systéme kurzarbeit sú zatiaľ len v štádiu úvahy a ich definitívna podoba bude známa až neskôr.

Výška dávky kurzarbeit a príspevok zamestnávateľa

Na účely zavedenia inštitútu kurzarbeit by mal byť na Slovensku zavedený nový fond sociálneho poistenia. Ten bude slúžiť na to, aby sa z neho poskytovali dávky. Podľa navrhovanej koncepcie zavedenia schémy kurzarbeit ešte celkom nie rozhodnuté to, z akého základu a akým spôsobom sa dávka bude počítať.

Uvažuje sa nad dvomi alternatívami. Prvou možnosťou je, že ako základ pre výpočet dávky by sa použila mzda zamestnanca, ktorú by mal v prípade, ak by sa na neho neaplikoval režim skrátenej práce. Druhou možnosťou je, že pri výpočte dávky by sa postupovalo tak, ako v prípade náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa. To znamená, že pri tejto možnosti by sa vychádzalo z priemerného zárobku za predchádzajúci štvrťrok. Navrhuje sa, aby maximálna denná výška dávky pre zamestnanca bola približne vo výške dvojnásobku denného vymeriavacieho základu zisteného z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Pokiaľ ide o výpočet dávky kurzarbeit, ministerstvo práce ho vo svojej koncepcii vyslovene neuvádza vo forme nejakého vzorca alebo postupu. Uvádza však príklad, podľa ktorého pri 100 % výpadku práce pre zamestnanca by sa zamestnanec vzdal 20 % svojej predchádzajúcej čistej mzdy, zamestnávateľ by zamestnancovi poskytol 20 % jeho predchádzajúcej čistej mzdy a štát by prostredníctvom dávky kurzarbeit poskytol zamestnancovi 60 % jeho pôvodnej čistej mzdy. V konečnom dôsledku by tak zamestnanec dostal 80 % svojej pôvodnej čistej mzdy.

Zamestnávateľ uhradí 20 % a štát 60 % zo mzdy, o ktorú príde zamestnanec.

Pri uvedenom príklade ministerstvo práce vychádza z toho, že ako základ pre výpočet dávky kurzarbeit, príspevku zamestnávateľa a časti zrieknutého sa príjmu zamestnanca sa vychádza z jeho pôvodnej čistej mzdy. Ak by platili pomery uvedené v príklade, tak kurzarbeit by mohol na Slovensku fungovať tak, že pri skrátení pracovného času sa zamestnanec vzdá 20 % z neodpracovanej časti mzdy, zamestnávateľ mu poskytne 20 % z neodpracovanej časti mzdy a štát mu poskytne dávku vo výške 60 % z neodpracovanej časti mzdy.

Alternatívy platenia odvodov zo mzdy pri uplatňovaní kurzarbeit

Ministerstvo práce pri zavedení kurzarbeit uvažuje nad štyrmi alternatívami, ktoré by sa medzi sebou odlišovali v tom, z akého základu sa bude platiť zdravotné a sociálne poistenie:

Prečítajte si tiež
  • z časti neodpracovanej mzdy neodvádzajú odvody zamestnanec a ani zamestnávateľ,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z celej neodpracovanej časti mzdy,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej zo zníženého čistého príjmu zamestnanca (dávka kurzarbeit + 20 % príspevok zamestnávateľa na mzdu zamestnanca),
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej z 80 % neodpracovanej časti mzdy zamestnanca.

Každá z týchto možností má zásadný vplyv na to, aké náklady vo forme odvodov bude mať zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi, na ktorého bude čerpať dávku kurzarbeit.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad výpočtu mzdy a nákladov zamestnávateľa pri aplikácii kurzarbeit

Na príklade zamestnanca s hrubou mzdou 1 000 eur teraz budeme ilustrovať to, ako sa u neho a jeho zamestnávateľa prejaví zavedenie schémy kurzarbeit, ak sa mu pracovný čas skráti o 50 %. V našom príklade budeme vychádzať z variantu, že základom pre výpočet dávky kurzarbeit, príspevku zamestnávateľa a časti vzdaného sa príjmu zamestnanca bude jeho neodpracovaná čistá mzda. Ohľadom platenia odvodov vychádzajme z variantu, že z časti neodpracovanej mzdy neodvádzajú odvody zamestnanec a ani zamestnávateľ.

Položka Suma (v eurách)
Mzda a cena práce pred skrátením pracovného času
Pôvodná hrubá mzda 1000
Čistá mzda z pôvodnej hrubej mzdy 771,36
Sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom z pôvodnej hrubej mzdy 352
Pôvodná celková cena práce pre zamestnávateľa 1352
Mzda a cena práce po skrátení pracovného času o 50 %
Hrubá mzda po skrátení pracovného času 500
Čistá mzda z hrubej mzdy po skrátení pracovného času 420,63
Sociálne poistenie a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom z hrubej mzdy po skrátení pracovného času 176
Celková cena práce pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času 676
Časť zrieknutej mzdy, príspevok zamestnávateľa a príspevok štátu
Neodpracovaná čistá mzda po skrátení pracovného času (resp. rozdiel medzi čistou mzdou z pôvodnej hrubej mzdy a čistou mzdou z hrubej mzdy po skrátení pracovného času) 350,73 (771,36 - 420,63)
Časť neodpracovanej čistej mzdy, ktorej sa zriekne zamestnanec (20 % z neodpracovanej čistej mzdy) 70,15 (20 % z 350,73)
Príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca vo výške 20 % z neodpracovanej čistej mzdy 70,15 (20 % z 350,73)
Príspevok štátu pre zamestnanca (dávka kurzarbeit) vo výške 60 % z neodpracovanej čistej mzdy 210,44 (60 % z 350,73)
Celková čistá mzda zamestnanca a celkové náklady zamestnávateľa
Celková čistá mzda zamestnanca po skrátení pracovného času (čistá mzda z hrubej mzdy po skrátení pracovného času + príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca + príspevok štátu pre zamestnanca) 701,22 (420,63 + 70,15 + 210,44)
Celkové náklady na zamestnanca pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času (celková cena práce pre zamestnávateľa po skrátení pracovného času + príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca) 746,15‬ (676 + 70,15)

Z vyššie uvedeného príkladu je možné vidieť, že po skrátení pracovného času o polovicu vplyvom systému kurzarbeit zamestnanec dostane na výplatu 701,22 eura v porovnaní so 771,36 eura, ktoré by dostal, ak by k skráteniu pracovného času vôbec nedošlo. Zamestnanec tak v tomto prípade príde len približne o 9 % svojej pôvodnej čistej mzdy. Zamestnávateľa zase bude tento zamestnanec stáť 746,15 eura v porovnaní s 1 352 eurami, ktoré by musel vynaložiť na tohto zamestnanca, ak by k skráteniu pracovného času vôbec nedošlo. Celkové náklady na tohto zamestnanca sa pre zamestnávateľa znížia o 605,85 eura. To je pokles v nákladoch na zamestnávanie zamestnanca o 45 %, čo približne zodpovedá aj skráteniu pracovného času tohto zamestnanca o 50 %. 

Dĺžka poskytovania dávky z Fondu udržania zamestnanosti

Z navrhovanej koncepcie zavedenie systému kurzarbeit na Slovensku vyplýva, že sa uvažuje nad maximálne šesťmesačným obdobím, počas ktorého je možné poberať dávku kurzarbeit. Zároveň má platiť aj obmedzenie, že zamestnávateľ by v rámci 24 po sebe nasledujúcich mesiacov mohol dávku čerpať maximálne šesť mesiacov. Navrhuje sa však, aby obdobie poberania dávky mohla vláda nariadením predĺžiť napríklad na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie. V prípade trvania ekonomickej krízy dlhšej ako 12 mesiacov by vláda mohla rozhodnúť dokonca o zvýšení dávky kurzarbeit.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Finančná podpora sociálnych podnikov – formy a možnosti

Aké možnosti dotácií a inej finančnej podpory majú sociálne podniky? Ktoré podniky a za akých podmienok majú na podporu nárok?

Porušenie zákazu fajčenia na pracovisku - následky

V ktorých prípadoch musí zamestnávateľ vydať zákaz fajčenia na pracovisku? Aké následky má jeho porušenie?

Hodinová výpoveď

Hodinová výpoveď znamená okamžité skončenie pracovného pomeru bez výpovednej doby. Jej platnosť určujú osobitné zákonné podmienky. Na čo si dávať pozor?

Výpoveď z pracovného pomeru – ako postupovať?

Skončiť pracovný pomer výpoveďou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec. Aké podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru ukladá Zákonník práce?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky