Trvalý kurzarbeit sa bude označovať ako skrátená práca a platiť bude len pre zamestnancov, pre SZČO nie. Na podpore sa bude podieľať štát aj zamestnávateľ. Ako sa dotkne napríklad sadzieb sociálneho poistenia?
Nový zákon o podpore v čase skrátenej práce
Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore v čase skrátenej práce“ v príslušnom tvare). Tento zákon vrátane súvisiacich noviel ostatných zákonov nadobudne účinnosť od 1. januára 2022 a bude upravovať trvalý kurzarbeit na Slovensku. V zákone o podpore v čase skrátenej práce sa bude systém kurzarbeit označovať ako „skrátená práca“.
Princíp fungovania slovenského trvalého kurzarbeitu
Princíp fungovania skrátenej práce bude nasledovný:
- zamestnávateľ bude (za tých zamestnancov, ktorí môžu čerpať náhradu mzdy zo systému kurzarbeit) platiť nový druh poistenia, a to poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, o ktoré sa mu zníži poistné na poistenie v nezamestnanosti,
- v prípade splnenia podmienok na poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit požiada zamestnávateľ o poskytnutie podpory úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
- Sociálna poisťovňa poskytne prostriedky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
- úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytne zamestnávateľovi podporu na čas skrátenej práce, ku ktorej ešte bude musieť prispieť z vlastných peňazí a všetky prostriedky bude musieť poskytnúť zamestnancovi ako náhradu mzdy.
V nasledujúcich častiach článku systém fungovania skrátenej práce popíšeme.
Ktorí zamestnanci a zamestnávatelia budú zahrnutí do systému kurzarbeit
Podporu zo systému skrátenej práce bude môcť získať každá fyzická osoba a právnická osoba, ktorá sa bude považovať za zamestnávateľa podľa § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Z podpory poskytnutej zo systému kurzarbeit zamestnávateľovi bude môcť byť vyplácaná:
- náhrada mzdy zamestnancom v pracovnom pomere (ide teda len o zamestnancov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy; zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sú zo systému kurzarbeit vylúčení) a
- náhrada mzdy športovcom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Podmienky, po ktorých splnení sa aktivuje podpora zo systému kurzarbeit
Systém kurzarbeit sa aktivuje a zamestnávateľ z neho bude môcť čerpať podporu len vtedy, ak nastane tzv. „čas skrátenej práce“. Definícia času skrátenej práce je preto kľúčová. Časom skrátenej práce sa rozumie čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Obmedzením činnosti zamestnávateľa je prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
Vonkajším faktorom je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, najmä:
- mimoriadna situácia (upravuje ju zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov),
- výnimočný stav alebo núdzový stav (upravuje ich zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov),
- mimoriadna okolnosť, alebo
- okolnosť vyššej moci.
Zákon o podpore v čase skrátenej práce hovorí, že mimoriadnou okolnosťou je okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe toho, že:
- Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil informáciu o tom, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci kalendárny štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol (nezávisí pritom o koľko percentuálnych bodov), a ak zároveň
- z bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy vyplýva, že ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách medziročne klesne aspoň o tri percentuálne body.
Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
Príklad na situáciu, kedy bude možné uplatniť kurzarbeit
Zamestnávateľ zamestnáva 30 zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Časť prevádzky zamestnávateľa zasiahol požiar. V dôsledku odstraňovania následkov tohto požiaru nemohol zamestnávateľ 20 zamestnancom v období od 10. apríla do 14. apríla vôbec prideľovať prácu. Od 15. apríla už tento zamestnávateľ bol schopný prideľovať prácu všetkým zamestnancom v rozsahu plného ustanoveného týždenného pracovného času.
Zamestnávateľa musí obmedziť vonkajší faktor, ktorý ovplyvní aspoň tretinu zamestnancov.
Prekážka v práci na strane zamestnávateľa, v dôsledku ktorej nemohol 20 zamestnancom vôbec prideľovať prácu v období od 10. apríla do 14. apríla, sa považuje za obmedzenie činnosti zamestnávateľa. Je to tak pre to, že tento zamestnávateľ pre prekážku v práci dvom tretinám (najmenej jednej tretine) zamestnancov nemohol prideľovať prácu v rozsahu 100 % (najmenej 10 %) ustanoveného týždenného pracovného času. Obmedzenie činnosti zamestnávateľa bolo spôsobné vonkajším faktorom, konkrétne okolnosťou vyššej moci (požiarom). Preto u tohto zamestnávateľa bude časom skrátenej práce obdobie od 10. apríla do 14. apríla. Na toto obdobie bude môcť získať podporu zo systému skrátenej práce.
Podmienky poskytnutia podpory zo systému kurzarbeit
Zamestnávateľ musí pre získanie podpory zo systému kurzarbeit spĺňať tieto podmienky:
- je v čase skrátenej práce,
- odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať toto poistné a príspevky, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,
- neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
- má v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) o tom, že zamestnávateľ môže požiadať o poskytnutie podpory, prípadne túto dohodu nahrádza súhlasom rozhodcu s podaním žiadosti o poskytnutie podpory, a
- požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.
Z druhej podmienky nepriamo vyplýva, že zo systému skrátenej práce nebudú môcť získať podporu zamestnávatelia, ktorí budú existovať menej ako 24 kalendárnych mesiacov.
Dohoda so zamestnancami a výška náhrady mzdy pri systéme kurzarbeit
V súvislosti so systémom skrátenej práce sa novelizuje aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare). V prípade niektorých prekážok v práci na strane zamestnávateľa môže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy v sume 100 % jeho priemerného hodinového zárobku. V prípade podpory zo systému skrátenej práce môže byť zamestnancovi vyplatená náhrady mzdy v nižšej sume. Preto je v Zákonníku prácu zakomponovaná podmienka, že zamestnávateľ môže požiadať o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom (ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov).
Ak zamestnávateľ potom po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, tak poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného hodinového zárobku.
V prípade nesúhlasu zamestnancov s podaním žiadosti rozhoduje rozhodca
Zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov (prípadne s jednotlivými zamestnancami) sa nemusia dohodnúť na tom, aby zamestnávateľ požiadal o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit. Predovšetkým zamestnanci tým môžu získať nižšiu náhradu mzdy, než aká by im patrila podľa Zákonníka práce. V prípade, že sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov (prípadne s jednotlivými zamestnancami) nedohodnú na tom, aby zamestnávateľ požiadal o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit, ide o spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
Tento spor bude riešiť rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú (ak ide o spor medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov) alebo ktorého určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ak sa zamestnávateľ a zamestnanci nedohodnú na rozhodcovi, alebo ak ide o spor zamestnávateľa a jednotlivých zamestnancov). Rozhodca posúdi opodstatnenosť dôvodov zamestnávateľa na podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a opodstatnenosť nesúhlasu zástupcov zamestnancov alebo zamestnanca s jej podaním. Rozhodca do desiatich dní rozhodne, či súhlasí alebo nesúhlasí s podaním žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit. Ak bude rozhodca súhlasiť, bude sa to považovať za dohodu medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov (prípadne s jednotlivými zamestnancami) s tým, aby zamestnávateľ podal žiadosť o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit.
Za vyriešenie sporu bude rozhodca odmeňovaný a odmenu mu bude vyplácať zamestnávateľ. Výška jeho odmeny bude vecou dohody medzi zamestnávateľom a rozhodcom. Ak sa nedohodnú, bude patriť rozhodcovi odmena 600 eur.
Žiadosť o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit
Podporu zo systému kurzarbeit bude dostávať zamestnávateľ, ktorý ju použije na vyplatenie náhrady mzdy zamestnancom. Podporu bude zamestnávateľovi vyplácať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ak je dôvodom obmedzenia činnosti zamestnávateľa mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť) alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ak je dôvodom obmedzenia činnosti zamestnávateľa iný vonkajší faktor). Týmto inštitúciám pošle na to určené prostriedky Sociálna poisťovňa. O poskytnutie podpory bude musieť zamestnávateľ požiadať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Žiadosť o poskytnutie podpory zo systému skrátenej práce bude zamestnávateľ podávať elektronicky. O poskytnutí podpory príslušná inštitúcia rozhodne do 10 dní.
Súčasťou žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory zo systému skrátenej práce budú rôzne údaje. Bude medzi ne patriť napríklad uvedenie vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. K žiadosti bude potrebné priložiť doklady, ktoré budú obmedzenie činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora preukazovať. Ďalej to budú údaje o období trvania obmedzenia činnosti zamestnávateľa, údaje o tom, koľkým zamestnancov zamestnávateľ nemohol prideľovať prácu vrátane ich ustanoveného týždenného pracovného času, počtu odpracovaných hodín, počtu hodín prekážok v práci na strane zamestnávateľa, sume ich priemerného hodinového zárobku a podobne.
Okrem toho bude potrebné k žiadosti o poskytnutie podpory zo systému kurzarbeit priložiť aj dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov) o tom, že súhlasia s tým, aby zamestnávateľ požiadal o poskytnutie podpory. Alternatívou bude súhlas rozhodcu s podaním takejto žiadosti.
Suma podpory zo systému kurzarbeit pre zamestnávateľa
Podpora zo systému kurzarbeit sa bude poskytovať na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľovi sa bude poskytovať podpora v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Maximálna výška podpory bude 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje.
Podporu zo systému kurzarbeit bude možné poskytnúť na pracovné miesto zamestnanca:
- ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,
- ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory trval najmenej jeden mesiac,
- ktorému ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota,
- ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času (ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času) a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa, a
- na ktoré sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok podľa iných predpisov.
Príklad na aplikáciu systému kurzarbeit v praxi
Vychádzajme z príkladu, ktorý sme už v tomto článku použili. Zamestnávateľovi vznikol nárok na získanie príspevku zo systému kurzarbeit na obdobie od 10. apríla do 14. apríla. Podpora sa poskytuje individuálne na jednotlivých zamestnancov. V tomto prípade predpokladajme, že ide o zamestnanca, ktorého priemerný hodinový zárobok je 5 eur. V období od 10. apríla do 14. apríla zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa nemohol prideľovať prácu v rozsahu 100 % ustanoveného týždenného pracovného času, čo bolo u tohto zamestnanca 40 hodín.
Zamestnávateľ získa z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre tohto zamestnanca podporu vo výške 60 % z jeho priemerného hodinového zárobku, čo sú 3 eurá (60 % z 5 eur). Keďže zamestnanec neodpracoval v uvedenom období 40 hodín, zamestnávateľ na neho získa podporu vo výške 120 eur (40 hodín x 3 eurá). Zamestnancovi však patrí za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa náhrada mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného hodinového zárobku. Preto bude musieť zamestnávateľ ešte zamestnancovi doplatiť z vlastných prostriedkov 20 % z jeho priemerného hodinového zárobku, čo je 1 euro (20 % z 5 eur) na každú hodinu času skrátenej práce. Vďaka tomu zamestnanec dostane celkovú náhradu mzdy 160 eur (3 eurá x 40 hodín + 1 euro x 40 hodín).
Obdobie poskytovania podpory a povinnosť udržať pracovné miesto
Zamestnávateľ môže čerpať podporu zo systému kurzarbeit len v čase skrátenej práce. Maximálne môže byť zamestnávateľovi poskytnutá podpora v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak bude činnosť zamestnávateľa obmedzená vplyvom vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, tak bude môcť vláda Slovenskej republiky nariadením maximálne obdobie poskytovania podpory zo systému skrátenej práce predĺžiť.
Zamestnávateľ dostane na náhradu mzdy 60 %, doplatiť bude musieť aspoň 20 %.
Povinnosťou zamestnávateľa, ktorému bude poskytnutá podpora zo systému kurzarbeit, bude zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora.
Výška sociálneho poistenia sa meniť nebude, ale vznikne nový druh poistenia
Na financovania podpory zo systému kurzarbeit v čase skrátenej práce bude slúžiť nový druh sociálneho poistenia, a to poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Bude ho platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zamestnanec takéto poistenie platiť nebude, a preto u neho k žiadnym zmenám v sociálnom poistení nedôjde.
Zamestnávateľ bude platiť za zamestnancov v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu:
- poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v sadzbe 0,5 % a
- poistné na poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 0,5 % z vymeriavacieho základu.
Všetky ostatné druhy sociálneho poistenia a ich sadzby zostanú zachované a zvýšenie sociálneho poistenia nenastane. V skutočnosti bude mať zmena za následok len rozdelenie poistenia v nezamestnanosti na dve časti. V prípade iných zamestnancov a iných právnych vzťahov (tých, za ktorých sa neplatí poistné na financovanie podpory čase skrátenej práce) k žiadnej zmene v sociálnom poistení nedôjde a naďalej budú za nich zamestnávatelia platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu.
Príjem vyplatený zo systému kurzarbeit a platenie dane z príjmov
Vďaka súvisiacej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bude pre zamestnanca náhrada mzdy poskytnutá zo systému skrátenej práce príjmom oslobodeným od dane z príjmov a v nadväznosti na to aj od sociálneho a zdravotného poistenia. Pre zamestnanca teda tento príjem bude celý čistým príjmom.
V prípade zamestnávateľa zase podpora zo systému kurzarbeit vyplatená úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny bude tiež oslobodená od dane z príjmov. V daňovom priznaní preto tieto príjmy (výnosy) budú odpočítavané od základu dane z príjmov ako tzv. „odpočítateľná položka“.
