Vyššie dane, odvody aj poplatky, zrušenie dňa voľna: ako vláda naplní štátnu kasu?

Vláda schválila opatrenia na ozdravenie štátneho rozpočtu. Na zmeny by sa od začiatku roku mali pripraviť najmä firmy a živnostníci.

Aktualizácia k 19.12.2023: Národná rada SR schválila tzv. konsolidačný balíček, avšak s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O najdôležitejších finálne schválených zmenách informujeme v článku Konsolidačný balíček mení dane, odvody aj poplatky od roku 2024.

Vláda na rokovaní v pondelok 4.12.2023 schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Prijala tak hneď niekoľko opatrení, ktoré majú ozdraviť stav štátnej kasy. Vláda bude na sľúbený príspevok na splátky hypoték, vyplatenie 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku a zachovanie rodičovského dôchodku, no tiež na prevádzku nového ministerstva potrebovať či výjazdové rokovania vlády a štátne výročia asi 963 miliónov eur, ktoré chce získať vyššími daňami a odvodmi, znížením odvodov do druhého piliera či zrušením štátneho sviatku. Na čo všetko sa pripraviť?

Vyššie dane

V konsolidačnom balíku prijatých zmien sa nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, ktorý sa navrhuje predĺžiť aj na zdaňovacie obdobie po 31.12.2023. Vláda prijala aj dodatočné zdanenie bánk nad rámec štandardnej sadzby dane z príjmov (30 % z hospodárskeho výsledku a postupne sa bude do roku 2027 znižovať na 15 %), čím sa rozšíril rozsah regulovaných osôb, ktorých sa týka osobitný odvod v regulovaných odvetviach.

S vyššími nákladmi treba počítať pri vyplácaní podielov na zisku (dividend), nakoľko sadzba dane pri vyplácaní fyzickým osobám sa v tomto prípade zvýši zo 7 na 10 %. Zavádza sa aj minimálna daň pre právnické osoby (daňová licencia). Jej výška bude závisieť od dosiahnutých zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie, pričom môže byť od 340 do 3 840 eur. Táto daň už v minulosti vyberaná bola, hoci v inej výške, v roku 2018 však došlo k jej zrušeniu. Zo štatistických údajov bolo vtedy možné pozorovať, že od zavedenia daňových licencií začalo zanikať viac spoločností, nakoľko túto daň neplatili existujúce firmy, ktoré vstúpili do likvidácie alebo boli v konkurze. Aký dopad to bude mať na firmy teraz, je otázkou blízkej budúcnosti.

Prečítajte si tiež

Čo možno mierne poteší malých podnikateľov, je zvýšenie hranice pre platenie dane 15 %, a to na 60 000 eur.

Navrhnutá je aj zmena v zdaňovaní virtuálnych mien pre fyzické osoby, ktorá už bola schválená v priebehu roka 2023 a mala byť účinná od 1. januára 2024. V rámci navrhovaných opatrení sa však plánujú tieto zmeny zrušiť, čo by znamenalo, že k zníženiu daňovo-odvodovej záťaže v súvislosti s predajom virtuálnych mien nedôjde.

Konsolidačné opatrenia neobišli ani spotrebné dane – v gastro podnikoch sa už nebudú podávať alkoholické nápoje s 10 % sadzbou DPH, ale so základnou 20 % DPH. Od februára si spotrebitelia priplatia aj za tabakové výrobky asi 40 centov. 

Zmeny v odvodoch

Keďže zdravotníctvo je finančne poddimenzované, vláda chce „prílev“ financií zabezpečiť zvýšením zdravotných odvodov. Vláda v dôvodovej správe vysvetľuje, že vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému. Oponovať však možno argumentom, že by riešením by mohlo byť zvýšenie príspevkov za poistencov štátu, ktorých nedostatočná výška je dlhodobo predmetom kritiky odbornej verejnosti.

Vláda ale rozhodla zvýšiť odvody do zdravotnej poisťovne SZČO a samoplatcom, konkrétne z 14 % na 15 % a pri osobách s ťažkým zdravotným postihnutím pôjdu hore zo 7 % na 7,5 % vymeriavacieho základu. Pri zamestnávateľoch sa mení výška odvodov z 10 % na 11 %, ak zamestnáva osoby ŤZP, bude platiť namiesto 5 % odvody vo výške 5,5 % vymeriavacieho základu. Zvyšuje sa tak už dosť vysoká cena práce a vysoké odvody. Podľa údajov Eurostatu v roku 2021 bol podiel odvodov na celkovom daňovom zaťažení na Slovensku druhý najvyšší z celej EÚ (43 %).

Cena zamestnanca vo vybraných krajinách za odpracovanú osobohodinu

Zdroj: Audit podnikateľského prostredia na Slovensku, RÚZ (2021)
Zdroj: Audit podnikateľského prostredia na Slovensku, RÚZ (2021)

Zmeny nastanú aj v odvodoch na starobné poistenie. Aby štát mohol naďalej vyplácať rodičovské dôchodky a 13. dôchodky vo výške priemerného dôchodku, tým, ktorí si sporia na dôchodok v II. pilieri sa do neho odvedie menšia časť zaplatených odvodov. Namiesto odvodu 5,5 %, ktorý mal platiť v budúcom roku, pôjdu do tohto piliera sporiteľom len 4 % z vymeriavacieho základu.

Zvýšenie súdnych a správnych poplatkov či poplatkov za výpisy z registra trestov

Zvyšovaniu sa nevyhnú ani súdne a správne poplatky aj poplatky za výpisy z registra trestov. Poplatok pri elektronických podaniach do elektronickej schránky, elektronických podaniach prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštou budú vo výške 50 % zo sadzby poplatku, ktorú ale bude možné po novom znížiť nie najviac o 70 eur, ale najviac o 50 eur.

Pokiaľ sa zaplatí vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, no len v prípade, že prevýši sumu 2,50 eur (pôvodne 1,70 eur).

Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia v prípade zaplatenia, hoci ho platiť nebolo treba, sa vracia preplatok alebo jeho časť krátená o 1 %, najmenej však 10 eur (pôvodne 6,70 eur).

Článok pokračuje pod reklamou

Za prvozápisy do Obchodného registra SR sa budú po novom platiť nasledovné poplatky:

  • prvozápis akciovej spoločnosti 550 eur (pôvodne 350 eur),
  • prvozápis iných právnických osôb 220 eur (pôvodne 150 eur).

Pri zápise zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti sa bude platiť 220 eur namiesto 165 eur. Pri zmene alebo doplnení údajov do ORSR bude poplatok vo výške 50 eur (pôvodne 33 eur).

Za výpis z registra trestov, ktorý je často potrebný pri rôznych úkonoch, pri zapájaní sa do projektov či žiadaní o finančnú podporu, bude poplatok zvýšený o 2 eurá, teda zo 4 na 6 eur.

Prečítajte si tiež

A hoci sa v dôvodovej správe argumentuje, že ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže sa výška poplatkov menila ešte pred rokom 2009 a inflácia odvtedy narástla o 54 %, rovnaký argument by sa dal využiť pri iných parametroch v legislatíve, ako sú hranice na odpisy, hranica na platenie DPH či pri výške oslobodenia od platenia odvodov pre študentov a dôchodcov. Tieto sumy sa však nemenia. Navyše vláda uvádza, že zvýšenie poplatkov je potrebné, pre vyššie náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, či prokuratúry (konkrétne mzdy, réžia a IT systémy). Treba však podotknúť, že digitalizáciu na úsporách badať len veľmi ťažko a s dodržiavaním zákonných lehôt je zo strany štátnych orgánov tiež v mnohých prípadoch problém.

Plánovaná účinnosť tohto opatrenia je 1.4.2024.

Zrušenie štátneho sviatku

V budúcom roku už nebudú 1. septembra zamestnanci a školáci doma a obchody zatvorené. Deň Ústavy SR síce zostane štátnym sviatkom, no nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Ako na tlačovej konferencii uviedol minister financií L. Kamenický, zrušenie tohto štátneho sviatku v rámci budúceho roku prinesie 12 miliónov eur (nakoľko pripadá na nedeľu), ale v budúcnosti možno predpokladať prínos aj 130 miliónov eur.

RTVS príde o časť príspevku

Po zrušení koncesionárskych poplatkov bol verejnoprávnej televízii a rozhlasu prisľúbený príspevok na činnosť vo výške 0,17 % z HDP. Nová vláda tento príspevok znižuje, a to na 0,12 % z HDP.

Vláda sa zamerala skôr na príjem ako na zníženie štátnych výdavkov

V dôvodovej správe k návrhu zákona uvádza, že sú opatrenia navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a aby primerane a nediskriminačne zasiahli predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a pravdepodobne budú dosahovať mimoriadne zisky. Z analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie však vyplýva, že zvýšenie sadzieb poplatkov sa dotkne približne 600 000 subjektov a zavedenie minimálnej dane asi 256 000 subjektov. Z 18 opatrení, sa až 14 týka ministerstva financií, len 1 ministerstva práce, 1 rezortu zdravotníctva a 2 ministerstva kultúry.

Vláda v dôvodovej správe tiež uvádza, že v súčasnosti nie je možné konsolidovať verejné financie len cez znižovanie výdavkov bez zvyšovania príjmov štátu. Tu ale možno oponovať, pretože v konsolidačnom balíku veľa návrhov na znižovanie výdavkov nie je, zatiaľ čo tie príjmové výrazne prevažujú.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Letné detské tábory z hľadiska legislatívy

Ako organizovať detský tábor, aké povinnosti vyplývajú zo zákonov, v čom sa líšia pravidlá pre pobytové a denné tábory a čo musia dodržiavať organizátori?

Pracovná zmluva – náležitosti a vzor

Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Prinášame prehľad povinných a nepovinných náležitostí pracovnej zmluvy a jej možný vzor.

Odpustenie či zníženie pokuty: zmeny v ukladaní sankcií od 1. 7. 2024

Od 1.7.2024 platí nový zákon o ochrane spotrebiteľa. Aké zmeny priniesol v oblasti sankcií?

Prechodný pobyt na účel zamestnania: ako ho získať?

Aby mohla firma zamestnať cudzinca na Slovensku, musí mu byť udelený prechodný pobyt pre tento účel. Aké doklady treba k jeho získaniu a čo rieši zamestnávateľ?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky