Daňová licencia (minimálna daň) pre právnické osoby od 1. 1. 2024

Právnické osoby musia od 1.1.2024 platiť daň z príjmov aspoň vo výške minimálnej dane – koho sa táto povinnosť netýka, aká je výška minimálnej dane a aké sú možnosti zápočtu zaplatenej daňovej licencie, sa dočítate v článku.

Za účelom zlepšenia stavu verejných financií NR SR dňa 19.12.2023 schválila návrh zákona, ktorý prinesie zmeny vo viacerých oblastiach. Jedným z opatrení tzv. konsolidačného balíčka je aj znovuzavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, ktoré sa v praxi označuje aj ako daňová licencia. Zavedenie minimálnej dane právnických osôb bude upravovať „staronové“ ustanovenie, konkrétne § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Aké ďalšie vládne opatrenia boli prijaté s cieľom ozdraviť štátny rozpočet sa dočítate v článku Konsolidačný balíček mení dane, odvody aj poplatky od roku 2024

Daňová licencia bola zavedená už v rokoch 2014 až 2017. Ministerstvo financií SR v roku 2018 konštatovalo, že zavedenie daňových licencií výrazne zlepšilo daňovú spravodlivosť rovnomernejším rozdelením daňového bremena. Obavy ohľadom rušenia aktívnych firiem sa nenaplnili, práve naopak – zavedenie daňovej licencie pomohlo „vyčistiť“ obchodný register od neaktívnych firiem. Autori analýzy sa vyjadrili, že firmy, ktoré dlhodobo neplatili dane, využívali benefity systému na úkor tých, ktorí si svoje daňové povinnosti poctivo plnia. Ukázalo sa, že zavedenie daňovej licencie dokáže zmierniť nedostatky daňového systému. V dlhšom období môže byť prekážkou reforiem pri zvyšovaní úspešnosti výberu daní. Na základe koaličnej dohody a po splnení krátkodobého účelu, na ktorý bola zavedená, došlo po 4 rokoch k jej zrušeniu.

Opätovné zavedenie daňovej licencie odhadom zasiahne celkovo 200 tisíc subjektov a prinesie do štátneho rozpočtu približne 120 miliónov eur v roku 2024.

Odpovede na to, ako ovplyvní podnikateľské prostredie zavedenie minimálnej dane (daňovej licencie) po 6 rokoch, prinesie už blízka budúcnosť. Účinnosť znovuzavedenia daňových licencií je totiž schválená od 1.1.2024.

Platenie daňovej licencie (minimálnej dane) od 1.1.2024 – koho sa týka?

Minimálnu daň sú povinné platiť právnické osoby (napr. s.r.o., a.s.):

  • ktoré dosiahli daňovú stratu,
  • ktorým vyšla v daňovom priznaní nulová daňová povinnosť (t. j. nevykázali daňovú povinnosť),
  • ktorých daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní znížená o daňové úľavy podľa zákona o dani z príjmov a daň zaplatenú v zahraničí je nižšia ako výška minimálnej dane.

Medzi daňové úľavy patrí úľava pri príjemcov investičnej pomoci (§ 30a zákona o dani z príjmov) a úľava na dani pre príjemcov stimulov (§ 30b zákona o dani z príjmov).

Minimálnu daň teda budú po novom platiť právnické osoby bez ohľadu na ich dosiahnutý výsledok hospodárenia. Inými slovami, ak ich daň bude nižšia ako minimálna daň, musia zaplatiť minimálnu daň. Zmena v podobe zavedenia daňovej licencie negatívne zaťaží najmä nečinné, „spiace“ právnické osoby (napr. s.r.o. s nulovými výnosmi), u ktorých sa doterajšia minimálna alebo dokonca žiadna daňová povinnosť zvýši na 340 eur. O výške minimálnej dane sa dočítate v ďalšej časti článku.

Upozorňujeme, že v zmysle novely zákona o dani z príjmov sa platenie minimálnej dane týka výlučne právnických osôb, tzn. podnikajúcich fyzických osôb (napr. živnostníkov) sa zmena nedotkne.

Minimálna daň sa od 1.1.2024 netýka okrem fyzických osôb ani daňovníkov (právnických osôb):

  • ktorým vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli, okrem daňovníkov, ktorí sú právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
  • ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie – napr. občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, atď.,
  • ktorými sú verejné obchodné spoločnosti,
  • ktorí prevádzkujú aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
  • v likvidácii, v konkurze,
  • pozemkových spoločenstiev, ak dosahujú len príjmy z činností podľa zákona o pozemkových spoločenstvách so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur.

Podľa prechodných ustanovení daňovníci, ktorí:

  • sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatia minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu ich vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu,
  • v kalendárnom roku 2024 menia zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platia minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Výška daňovej licencie (minimálnej dane) od 1.1.2024

Výška minimálnej dane právnickej osoby sa bude odvíjať od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov). So zvyšujúcimi sa zdaniteľnými príjmami sa výška minimálnej dane bude zvyšovať, ako znázorňuje nasledujúca tabuľka.

Zdroj: Vlastné spracovanie
Výška zdaniteľných príjmov (výnosov) Výška minimálnej dane od 1.1.2024
do 50 000 eur vrátane 340 eur
od 50 000,01 eur do 250 000 eur vrátane 960 eur
od 250 000,01 eur do 500 000 eur vrátane 1 920 eur
nad 500 000 eur 3 840 eur

Na výšku minimálnej dane (daňovej licencie) mala v minulosti vplyv nielen výška ročného obratu, ale aj skutočnosť, či daňovník je alebo nie je platiteľom DPH. Od 1.1.2024 sa upúšťa od sledovania postavenia právnickej osoby podľa zákona o DPH a o výške minimálnej dane rozhodne len výška dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov).

Ak je zdaňovacie obdobie daňovníka kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, výška minimálnej dane sa bude alikvotne znižovať. Týka sa to najmä právnických osôb pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok či pri skončení podnikania. Daňovník zaplatí len časť minimálnej dane, ktorá prislúcha počtu mesiacov, počas ktorých vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Vypočíta sa ako súčin 1/12 výšky minimálnej dane podľa vyššie uvedenej tabuľky a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Právnické osoby, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých, si v zmysle novely zákona o dani z príjmov môžu znížiť výšku minimálnej dane až o polovicu. Podmienkou je, aby priemerný evidenčný počet zdravotne postihnutých zamestnancov tvoril najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov. Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách sa vypočíta ako súčet počtu fyzických osôb zamestnancov vo všetkých dňoch sledovaného obdobia, ktorý sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného obdobia.

Článok pokračuje pod reklamou

V akom termíne sa platí daňová licencia (minimálna daň) od 1.1.2024?

Daňovník je povinný minimálnu daň zaplatiť v rovnakej lehote, v akej je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Podľa § 49 zákona o dani z príjmov sa daňové priznanie podáva do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak.

Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť:

  • najviac o ďalšie 3 celé kalendárne mesiace,
  • najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Ak je zdaňovacím obdobím daňovníka kalendárny rok, potom bude minimálna daň prvýkrát splatná dňa 31.3.2025 za zdaňovacie obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2024.

Zápočet zaplatenej daňovej licencie (minimálnej dane) od 1.1.2024

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň. Kladný rozdiel môže daňovníkovi vzniknúť vtedy, ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní na základe výsledku hospodárenia z účtovníctva podnikateľa transformovaného na základe dane bude nižšia, ako hodnota minimálnej dane, ktorú musí po novom zaplatiť. Zákon o dani z príjmov teda umožňuje právnickým osobám započítať tento kladný rozdiel na daňovú povinnosť (t. j. znížiť si daňovú povinnosť), a to najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená.

Prečítajte si tiež

Kladný rozdiel sa však môže započítať len do takej výšky daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby, tzn. právnická osoba musí v každom prípade zaplatiť hodnotu minimálnej dane odvíjajúcej sa od výšky jej zdaniteľných príjmov (výnosov).

Príklad na započítanie minimálnej dane a daňovej povinnosti v roku 2025

Spoločnosť ABC s.r.o. podniká od roku 2012. V roku 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 100 000 eur. Vychádzajúc z výsledku hospodárenia, ktorý sa v daňovom priznaní právnickej osoby upravil na základ dane, vyšla spoločnosti ABC s.r.o. daňová povinnosť v sume 300 eur. Keďže daňová povinnosť je nižšia, ako minimálna daň pri zdaniteľných príjmoch vo výške 100 000 eur, musí spoločnosť ABC s.r.o. namiesto dane 300 eur, zaplatiť minimálnu daň 960 eur. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou v daňovom priznaní v sume 660 eur (rozdiel medzi 960 eur a 300 eur) môže započítať na daňovú povinnosť v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027. V nasledujúcom zdaňovacom období 2025 dosiahla zdaniteľné príjmy v rovnakej výške 100 000 eur, avšak výška daňovej povinnosti narástla na 1 000 eur. Spoločnosť ABC s.r.o. si môže započítať zo 660 eur len 40 eur, pretože nová výška daňovej povinnosti musí byť aspoň vo výške minimálnej dane platnej pre príslušnú hranicu zdaniteľných príjmov. Po započítaní zaplatenej minimálnej dane za rok 2024 bude za rok 2025 platiť daň 960 eur (1 000 eur – 40 eur).

Nárok na zápočet zaplatenej minimálnej dane alebo jej kladného rozdielu zaniká:

  • ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (napr. z dôvodu, že dosiahne daňovú stratu alebo daňovú povinnosť nižšiu ako výška minimálnej dane),
  • ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Príklad na zánik možnosti započítať minimálnu daň a daňovú povinnosť v bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (pokračovanie príkladu – spoločnosť ABC s.r.o.)

Spoločnosť ABC s.r.o. v roku 2024 zaplatila namiesto daňovej povinnosti 300 eur minimálnu daň v sume 960 eur. Kladný rozdiel v sume 660 eur má možnosť si započítať na daňovú povinnosť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak dosiahne dostatočnú výšku. Spoločnosť ABC s.r.o. dosiahla v ďalších rokoch tieto výsledky:

Zdroj: Vlastné spracovanie
Zdaňovacie obdobie Výška zdaniteľných príjmov Výška daňovej povinnosti Výška daňovej licencie v danom roku Započítanie minimálnej dane za zdaňovacie obdobie 2024 Daň na úhradu Zostávajúca časť minimálnej dane na započítanie
2025 100 000 € 1 000 € 960 € 40 €
1 000 € – 960 €)
960 € 620 €
(660 € – 40 €)
2026 50 000 € 450 € 340 € 110 €
(450 € – 340 €)
340 € 510 €
(620 € – 110 €)
2027 260 000 € 2 000 € 1 920 € 80 €
(2 000 € – 1 920 €)
1 920 € 0 €
(neodpočítaná časť 430 €)
2028 200 000 € 1 500 € 960 € 0 € 1 500 € 0 €

Spoločnosť ABC s.r.o. po 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nemala možnosť započítať celkový kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňovou povinnosťou z roku 2024 v plnej výške. Na zápočet jej zostalo 430 eur (510 eur – 80 eur), ktoré bolo možné započítať najneskôr v poslednom (treťom) roku 2027.

Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je:

  • vyššia ako minimálna daň, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
  • nižšia ako minimálna daň, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta.

Príklad na započítanie minimálnej dane a daňovej povinnosti, ak je subjekt povinný platiť preddavky na daň z príjmov

Spoločnosti XYZ a.s. vznikla povinnosť platiť mesačné preddavky na daň z príjmov v sume 200 eur. V rokoch 2024 a 2025 nastali skutočnosti, ktoré popisujeme nižšie:

Zdroj: Vlastné spracovanie
Zdaňovacie obdobie Výška zdaniteľných príjmov Výška daňovej povinnosti Zaplatené preddavky na daň Daň na úhradu / daňový preplatok Zostávajúca časť minimálnej dane na započítanie
2024 30 000 € 300 € 2 400 €
(12 x 200 €)
2 060 € preplatok
(2 400 € – 340 €)
40 €
2025 60 000 € 1 200 € 0 € 1 160 € daň
(1 200 € – 40 €)
0 €

V roku 2024 spoločnosť XYZ a.s. zaplatila preddavky vyššie ako bola jej daňová povinnosť (2 400 eur > 300 eur) a zároveň jej daň bola nižšia ako minimálna daň (300 eur < 340 eur). V zmysle zákona sa rozdiel na preddavkoch v sume 2 060 eur vráti spoločnosti XYZ a.s. na základe žiadosti na bankový účet, nakoľko jej v ďalšom roku 2025 nevznikla povinnosť platiť preddavky, na ktoré by ho bolo možné započítať. Kladný rozdiel v sume 40 eur (340 eur – 300 eur) sa započíta v roku 2025 v plnej výške, pretože minimálna výška dane za rok 2025 musí byť aspoň na úrovni 960 eur.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Sarah Ďuriš
Sarah Ďuriš ATP Services

Zakladateľka účtovnej spoločnosti ATP Services a absolventka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Vo svojej profesii kombinuje precíznosť a odbornosť s ľudským prístupom. Vo voľnom čase rada cestuje a spoznáva nové miesta.


Daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2023 – ako na to?

Daňovník, ktorý v roku 2023 zarobil celkovo viac ako 2 461,41 eur zdaniteľných príjmov, má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Čo treba vedieť pri podávaní daňového priznania fyzickej osoby?

Daňové priznanie fyzickej osoby typu A za rok 2023 (v roku 2024)

Základné informácie o podaní daňového priznania typu A za rok 2023 – aké príjmy v ňom uviesť a ktoré naopak nie, aké sadzby dane použiť, do kedy sa daňové priznanie podáva aj aké prílohy je potrebné predložiť.

Daňové priznanie živnostníka za rok 2023

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 (v roku 2024) vtedy, ak jeho príjmy presiahli hranicu 2 461,41 eur alebo ak dosiahol daňovú stratu. Na čo všetko treba pri podaní priznania myslieť?

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2023?

Kedy sa fyzickej osobe oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 aj napriek tomu, že daňové priznanie podávať nemusí? Ktorých fyzických osôb sa to obvykle týka a čo získajú dobrovoľným podaním priznania?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky