8 (nezmyselných) povinností, ktoré podnikateľom ukladá Zákon o odpadoch

Norbert Seneši | 27.09.2016
8 (nezmyselných) povinností, ktoré podnikateľom ukladá Zákon o odpadoch

Podľa zákona o odpadoch musia podnikatelia viesť evidenciu o odpadoch, niektorí sa musia registrovať na ministerstve, či podávať hlásenia kvôli bežným podnikateľským činnostiam.

Povinnosti v zákone o odpadoch sa týkajú každého podnikateľa

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) nadobudol účinnosť od roku 2016. Spolu s príslušnými vyhláškami zákon o odpadoch ukladá podnikateľom také povinnosti, z ktorých aspoň jedna sa bude dotýkať každého jedného podnikateľa. Plnenie týchto povinností má za následok, že podnikateľ sa bude musieť napríklad registrovať na Ministerstve životného prostredia SR, vypĺňať komplikovanú evidenciu o odpadoch, zisťovať hmotnosť odpadov ich vážením, podávať hlásenie za výmenu úspornej žiarivky a platiť poplatky odpadovej spoločnosti na základe povinnej zmluvy. Tieto povinnosti podnikateľov častokrát stoja veľa času, peňazí a v prípade ich nesplnenia im hrozia zo zákona o odpadoch stotisícové pokuty.

1. Ak si chce podnikateľ vytlačiť reklamný leták, musí sa registrovať na ministerstve a povinne uzatvoriť zmluvu s odpadovou spoločnosťou

Zákon o odpadoch považuje aj bežných podnikateľov za tzv. „výrobcov neobalových výrobkov“. Takýmto podnikateľom je napríklad každý, kto si vytlačí reklamný leták, brožúru, vizitku, katalóg alebo nejaký podobný propagačný materiál, ktorý je určený pre jeho zákazníkov. Aby sa podnikateľ stal výrobcom neobalových výrobkov, postačuje, aby uviedol na trh niečo, čo nie je obalom, je to vyrobené z plastu, papiera, skla alebo lepenky a odpad z toho neskôr skončil v komunálnom odpade. Takéto podmienky spĺňa aj obyčajný reklamný leták, ktorý si podnikateľ vytlačí, doručí ho potenciálnym zákazníkom a tí ho po skončení akciovej ponuky vyhodia do koša.

Ak si chce podnikateľ vytlačiť leták, musí sa registrovať na ministerstve.

Podľa zákona o odpadoch platí, že ak si chcú podnikatelia napríklad vytlačiť reklamné letáky, musia ešte predtým písomne požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o zápis do tzv. „Registra výrobcov neobalových výrobkov“. Pre úspešnú registráciu však musí podnikateľ povinne v zmysle zákona o odpadoch najskôr uzatvoriť zmluvu s jednou z odpadových spoločností, ktoré majú od Ministerstva životného prostredia SR povolenie a platiť jej poplatky. Ak by si podnikateľ objednal tlač propagačných letákov v tlačiarenskej firme, za určitých okolností by sa ani vtedy spomínaným povinnostiam nevyhol.

Viac informácie o tejto téme nájdete v článku Kedy je bežný podnikateľ výrobcom neobalových výrobkov a aké má povinnosti.

2. Keď podnikateľ dáva zákazníkom na tovar sáčky, musí sa predtým registrovať na ministerstve a väčšinou sa nevyhne ani plateniu poplatkov

Povinnosti nikdy nemá ten podnikateľ, ktorý obal skutočne vyrobil.

Zákon o odpadoch považuje za výrobcu obalov nie toho podnikateľa, ktorý skutočne priemyselne vyrobí sáčky, kartónové škatule alebo igelitové tašky, ale toho podnikateľa, ktorý ich dáva zákazníkom alebo do nich balí tovar pre zákazníkov. A všetky povinnosti samozrejme znáša tento obyčajný podnikateľ, ktorý obal v skutočnosti ani nevyrobil. V praxi je podľa zákona o odpadoch výrobcom obalov napríklad každý e-shop, ktorý tovar balí do kartónovej škatule; každé potraviny, ktoré zákazníkom ponúkajú sáčky na pečivo, ovocie a zeleninu; každá bagetéria alebo iný fast food, ktoré svoj výrobok zabalia kupujúcemu do papierového obalu; podnikateľ, ktorý na jarmoku čapuje pivo do plastových pohárov a mnoho iných.

Všetci spomínaní podnikatelia musia byť podľa zákona o odpadoch ako výrobcovia obalov zapísaní na Ministerstve životného prostredia SR v „Registri výrobcov obalov“. Pred touto registráciou majú podnikatelia zakázané dávať zákazníkom na tovar sáčky, igelitové tašky, papierové vrecká, kartónové škatule a iné obaly. Na účely registrácie bude musieť podnikateľ vo väčšine prípadov uzatvoriť odplatnú zmluvu s odpadovou spoločnosťou. Navyše, podnikateľ si bude musieť overovať aj svojich dodávateľov, pretože ak si tí svoje povinnosti nesplnia, za určitých okolností ich zákon o odpadoch prenáša na kupujúceho podnikateľa.

Podrobnejšie sa o týchto povinnostiach dočítate v článku Výrobca obalov môže byť aj bežný podnikateľ – aké má povinnosti.

3. Ak si chce podnikateľ kúpiť zo zahraničia tovar v obale (napríklad tlačiareň na vlastné použitie), musí byť najskôr registrovaný na ministerstve

Ak nakupujete v zahraničí, musíte sa najskôr registrovať na ministerstve.

Podľa zákona o odpadoch sú výrobcami obalov aj všetci podnikatelia, ktorí dovážajú nejaký tovar v obale zo zahraničia na Slovensko. Je pritom úplne jedno, či tento tovar v rámci svojho podnikania ďalej predávajú alebo si ho kupujú na vlastné použitie. Znamená to, že ak podnikateľ nakupuje z Maďarska textil zabalený v plastových obaloch a predáva ho, je výrobcom obalu. Ale rovnako je výrobcom obalu aj účtovnícka firma, ktorá si v Česku kúpi tlačiareň, rozbalí ju z kartónovej škatule a bude ju používať pri vedení účtovníctva. Podľa zákona o odpadoch všetci títo podnikatelia nákupom tovaru zo zahraničia uvádzajú na trh obaly. Ešte pred uskutočnením samotného nákupu tovaru v obale zo zahraničia sa však musia registrovať na Ministerstva životného prostredia SR v „Registri výrobcov obalov“. Vo väčšine prípadov budú musieť tiež uzatvoriť zmluvu s odpadovou spoločnosťou.

Bližšie sa tejto téme venujeme v článku Podnikatelia, ktorí dovezú zo zahraničia tovar v obale, sa musia registrovať na ministerstve.

4. Reštaurácie, bagetérie a iné stánky rýchleho občerstvenia musia svoj kuchynský odpad evidovať, vážiť a nahlasovať jeho množstvá

Reštaurácie musia denne evidovať hmotnosť kuchynského odpadu.

Kuchynský odpad produkuje každá reštaurácia, hotel, pizzéria, ale aj fast food, či stánok rýchleho občerstvenia na jarmoku. Podľa zákona o odpadoch tento kuchynský odpad v podobe zvyškov surovín na výrobu jedál a neskonzumovaných pokrmov podnikateľ nesmie vyhodiť do komunálneho odpadu, ako to robia domácnosti. Musí si zmluvne dohodnúť jeho odoberanie odpadovou spoločnosťou a obec môže určiť, ako často sa to má uskutočňovať. Komplikovanou povinnosťou je vedenie evidencie kuchynského odpadu, do ktorej musí podnikateľ prakticky každý deň zapisovať údaje o tom, v akom sklade a v akej nádobe sa kuchynský odpad nachádza, aká je hmotnosť kuchynského odpadu , akým spôsobom bude spracovaný a kto tento odpad prevezme. Raz ročne musí podnikateľ tieto údaje o kuchynskom odpade zosumarizovať a podať o tom hlásenie odboru starostlivosti o životné prostredie.

Viac informácií o týchto povinnostiach reštaurácií a stravovacích zariadení nájdete v článku Povinnosti reštaurácií a bufetov pri nakladaní s kuchynským odpadom.

5. Bežní podnikatelia musia ministerstvu každý mesiac zasielať hlásenie o odpadoch z obalov niekedy len pre to, lebo minú kancelársky papier

Bežní podnikatelia musia každý mesiac podávať ministerstvu hlásenia.

Ak sa podnikateľ zbavuje obalu, ktorý sám nevyrobil a tento odpad z obalu u neho vznikol pri činnostiach tvoriacich predmet jeho podnikania, musí v zmysle zákona o odpadoch Ministerstvu životného prostredia SR mesačne posielať hlásenie o odpadoch z obalov. Takáto povinnosť sa týka napríklad účtovníckej firmy, ktorá sa zbavuje plastového obalu na kancelársky papier pre to, lebo ho použila pri vedení účtovníctva svojim klientom. Ďalším príkladom môže byť murár, ktorý pri rekonštrukcii bytu spotreboval cement, po ktorom mu zostalo len papierové vrecko. Povinnosť podávať každý mesiac hlásenie o odpadoch z obalov bude mať aj reštaurácia alebo fast food, kde sa pri výrobe jedál spotrebúvajú potraviny zabalené v obaloch.

Tieto obaly majú podľa zákona o odpadoch podnikatelia zakázané vyhodiť do komunálneho odpadu. Môžu ich odovzdať iba zberovej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá ich zrecykluje alebo inak zhodnotí. Vyplňovanie hlásenia o odpadoch z obalov je veľmi komplikované. Podnikateľ do neho musí prostredníctvom kódov uviesť množstvo informácií, napríklad aj hmotnosť odpadu z obalov, identifikovať firmu, ktorá bude odpad z obalov podnikateľa zhodnocovať a tiež aj spôsob zhodnocovania, teda či to bude napríklad recyklácia, spaľovanie alebo získavanie inej formy energie.

Týmto povinnostiam sa bližšie venujeme v článku Mesačné hlásenie o odpadoch z obalov – kto ho musí posielať.

Poznámka: Dňa 25. októbra 2016 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela zákona o odpadoch, ktorou sa s účinnosťou od 1. januára 2017 vypúšťa celý § 58 zákona o odpadoch. Pre podnikateľov to znamená, že od roku 2017 už viac nebudú musieť každý mesiac vypĺňať a podávať koordinačnému centru, resp. Ministerstvu životného prostredia SR, administratívne náročné hlásenie o odpadoch z obalov.

6. Povinné zmluvy s veľkými odpadovými spoločnosťami nemôžu podnikatelia bezdôvodne vypovedať kedykoľvek, ale iba raz za rok

Kvôli zákonu o odpadoch môžu podnikatelia platiť poplatky prakticky za nič.

Bežní podnikatelia, ktorí si napríklad vytlačia reklamný leták, dovezú nejaký tovar v obale zo zahraničia alebo budú zákazníkom dávať na tovar sáčky, budú musieť na účely registrácie na Ministerstve životného prostredia SR uzatvoriť zmluvu s odpadovou spoločnosťou. Za služby odpadovej spoločnosti samozrejme budú platiť poplatky. Podľa zákona o odpadoch je podnikateľ oprávnený vypovedať zmluvný vzťah s odpadovou spoločnosťou bez udania dôvodu len k 31. decembru. Navyše, ak nebude výpoveď tejto firme doručená dva mesiace pred koncom roka, podnikateľ bude musieť čakať až na koniec nasledujúceho roka. Ak si teda napríklad podnikateľ len jednorazovo vytlačí reklamné letáky, bude musieť odpadovej spoločnosti platiť aj za to, že pre neho prakticky žiadnu službu vykonávať nebude.

Viac si o tom môžete prečítať v článku Podnikateľ, ktorý si vytlačí reklamné letáky, povinnú zmluvu s odpadovou firmou nebude môcť kedykoľvek vypovedať.

7. Každý jeden druh svojho odpadu musí podnikateľ najskôr odvážiť a potom ho zapísať do komplikovanej evidencie

Každý jeden podnikateľ musí viesť evidenciu odpadov.

Každý jeden podnikateľ pri svojej činnosti produkuje nejaký odpad, takže sa stáva pôvodcom odpadu. Navyše, tento odpad má podnikateľ po istý čas aj vo svojej držbe, kým svoj smetný kôš nevyhodí, takže úplne všetci podnikatelia sú držiteľmi nejakého odpadu. Podľa zákona o odpadoch musia o nich viesť evidenciu na tzv. „Evidenčných listoch odpadu“. Jej vedenie pritom nie je vôbec jednoduché. Každý odpad sa musí triediť podľa štyridsaťstranového katalógu odpadov, musí sa zapisovať dátum jeho vzniku, zisťovať jeho hmotnosť. Táto povinnosť vedenia evidencie odpadov sa podľa vyhlášky k zákonu o odpadoch vedie bez ohľadu na množstvo odpadov, čiže aj pre gramové odpady.

Táto povinnosť je ešte zložitejšia, a preto si o nej viac prečítajte v článku Každý podnikateľ musí viesť evidenciu o všetkých svojich odpadoch.

8. O výmene úspornej žiarivky musí podnikateľ podať hlásenie odboru životného prostredia

Kvôli výmene úspornej žiarivky musí podnikateľ podávať hlásenie.

Prílohou jednej z vyhlášok Ministerstva životného prostredia SR k zákonu o odpadoch je aj zoznam odpadov, pri ktorých sa tzv. „Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním“ podáva bez ohľadu na množstvo odpadov. Jedným z takýchto odpadov sú aj žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť. Medzi takéto žiarivky patria aj klasické úsporné žiarivky, ktoré používajú podnikatelia ako zdroj svetla. Ak teda podnikateľ po konci životnosti vymení úspornú žiarivku, je povinný z tohto dôvodu podať Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Podáva sa odboru starostlivosti o životné prostredie miestne príslušného okresného úradu raz ročne, do 28. februára za predchádzajúci kalendárny rok.

Pre získanie podrobnejších informácií o podávaní tohto hlásenia si prečítajte článok Každý podnikateľ musí viesť evidenciu o všetkých svojich odpadoch.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: