Mesačné hlásenie o odpadoch z obalov – kto ho musí posielať

Norbert Seneši | 25.09.2016
Mesačné hlásenie o odpadoch z obalov – kto ho musí posielať

Používate v rámci podnikania nejaký tovar, ktorý vybaľujete z obalov? Ak áno, tak možno aj vy musíte podávať každý mesiac ministerstvu hlásenie o odpadoch z obalov.

Dôležitý paragraf v zákone o odpadoch s dopadom na mnohých podnikateľov

V úvode článku najskôr vymenujeme povinnosti, ktoré podnikateľom ukladá § 58 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“). V ďalších častiach článku si tieto povinnosti podrobne vysvetlíme vrátane toho, ktorých podnikateľov sa konkrétne týkajú a ako si ich títo podnikatelia majú splniť. Najproblematickejším paragrafom v zákone o odpadoch je § 58, ktorý sa zaoberá povinnosťami držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu. Ako sa dočítate v ďalších častiach článku, tieto povinnosti sú administratívne veľmi zaťažujúce a týkajú sa mnohých podnikateľov na Slovensku, od malých živnostníkov cez bežné firmy až po tie najväčšie.

V § 58 zákona o odpadoch sú v jeho prvých dvoch odsekoch vymenované dve základné povinnosti podnikateľov:

  1. Pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu a pre ktoré nie je výrobcom obalov, ich môže odovzdať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov.
  2. Pôvodca odpadu z obalov podľa prvého bodu je povinný bez nároku na akúkoľvek formu odplaty mesačne, do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, ohlasovať údaje o materiálovom toku tohto odovzdaného odpadu koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov.

Povinnosť každý mesiac zasielať ministerstvu hlásenie o odpadoch z obalov sa vzťahuje takmer na každého podnikateľa

Vyššie uvedené povinnosti vrátane povinnosti každý mesiac podávať hlásenie o odpadoch z obalov má ten podnikateľ, ktorí je definovaný v § 58 ods. 1 zákona o odpadoch takto: „pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu a pre ktoré nie je výrobcom obalov.“ O ktorého podnikateľa v praxi ide, si vysvetlíme v nasledujúcich častiach článku vrátane príkladov. Je potrebné povedať, že z týchto povinnosti neexistuje výnimka, vzťahujú sa na každého podnikateľa, teda aj na podnikateľa – fyzickú osobu (napríklad živnostníka), ale aj na právnickú osobu (napríklad s.r.o.).

Aby sa teda na podnikateľa vzťahovali spomínané povinnosti, musí súčasne spĺňať všetky nasledujúce podmienky:

  1. je pôvodcom odpadu z obalov,
  2. tento odpad z obalov nie je súčasťou komunálneho odpadu a
  3. podnikateľ nie je výrobcom obalov, z ktorých odpad pochádza.

Prvá podmienka – podnikateľ je pôvodcom odpadu z obalov

Odpadom je podľa zákona o odpadoch hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. Obalom je výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa, a ktorý spĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 7 zákona o odpadoch (o týchto podrobnejších kritériách na identifikáciu obalov sa môžete bližšie dočítať v článku Výrobca obalov môže byť aj bežný podnikateľ – aké má povinnosti).

Odpadom z obalov je tak napríklad aj plastový obal, v ktorom je zabalený bežný kancelársky papier, ktorého sa podnikateľ najneskôr po jeho minutí pravdepodobne bude chcieť zbaviť, pretože ho viac nepotrebuje. Kto je však pôvodcom takéhoto odpadu z obalov, papiereň, ktorá kancelársky papier vyrobila a zabalila, alebo účtovnícka firma, ktorý si tento papier kúpi v obchode a tlačí naň účtovné záznamy svojich klientov? Pôvodcom odpadu je podľa zákona o odpadoch každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká.

V prípade odpadu z obalu na kancelársky papier nebude jeho pôvodcom papiereň, ktorá papier vyrobila a zabalila, ale účtovnícka firma, ktorý si tento papier v obchode kúpi, rozbalí ho a bude používať pri vedení účtovníctva svojim klientom. Pôvodcom odpadu z obalov je v tomto prípade účtovnícka firma preto, lebo jej činnosťou odpad z obalu vzniká – ona sa chce tohto obalu na kancelársky papier zbaviť, pretože ho nepotrebuje. Až u účtovníckej firmy vznikol z obalu na papier odpad. Papiereň vyrábajúca tento kancelársky papier ho nebalí do plastového obalu kvôli tomu, aby sa tohto obalu zbavila ako odpadu, ale kvôli tomu, aby slúžil na zabalenie papiera, jeho ochranu a manipuláciu s ním. Preto v prípade papierne nemôže byť plastový obal na papier považovaný za odpad a papiereň nemôže byť jeho pôvodcom. To podobne platí aj o obchode, v ktorom si podnikateľ tento papier kúpi.

Druhá podmienka – odpad z obalov nie je súčasťou komunálneho odpadu

Splnenie druhej podmienky vyžaduje, aby odpad z obalov nebol súčasťou komunálneho odpadu. Podľa definície komunálnych odpadov sú nimi odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa. U podnikateľa teda komunálnym odpadom nie je ten odpad, ktorý vzniká pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet jeho podnikania. Aj keď časť definície komunálneho odpadu „pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania“ nie je v každej situácii úplne jednoznačná, je veľmi dôležitá.

Ak sa vrátime k príkladu účtovníckej firmy, ktorá si kupuje kancelársky papier zabalený v plastovom obale, je možné povedať, že odpad z plastového obalu nie je v tomto prípade súčasťou komunálneho odpadu. Predmetom podnikania účtovníckej firmy je vedenie účtovníctva. Činnosťou tvoriacou vedenie účtovníctva je napríklad aj vyhotovovanie rôznych druhov účtovných záznamov (napríklad účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné závierky) a ich tlač na kancelársky papier. A keď vznikne v tejto účtovníckej firme odpad v podobe obalu na kancelársky papier, vznikol pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet jej podnikania a preto nie je komunálnym odpadom. Ak by naopak táto firma chcela svojpomocne vymaľovať svoje kancelárie, plastová nádoba na farbu by už bola súčasťou komunálneho odpadu – nevznikla pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet jej podnikania.

Tretia podmienka – podnikateľ nie je výrobcom obalov, z ktorých odpad pochádza

Splnenie poslednej podmienky znamená, že podnikateľ nesmie byť tzv. „výrobcom obalov“ pre obaly, z ktorých odpad pochádza. Podrobné vysvetlenie definície výrobcu obalov nájdete v článku Výrobca obalov môže byť aj bežný podnikateľ – aké má povinnosti. Výrobcom obalov je podľa zákona o odpadoch napríklad ten podnikateľ, ktorý: používa obaly na balenie tovaru, ktorý uvádza na trh (napríklad výrobca papiera); uskutočňuje odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru (napríklad potraviny, ktoré dávajú zákazníkom sáčky na pečivo); dováža tovar zabalený v tovaroch zo zahraničia a predáva ho na Slovensku a podobne. Aj túto podmienku – nebyť výrobcom obalov pre svoje odpady z obalov – bude pre viaceré odpady z obalov mnoho podnikateľov spĺňať. Rovnako aj spomínaná účtovnícka firma.

Praktické príklady na podnikateľov, ktorí budú musieť každý mesiac podávať ministerstvu hlásenie o odpadoch z obalov

Okrem spomínanej účtovníckej firmy by sme mohli medzi bežnými podnikateľmi nájsť aj mnoho ďalších príkladov spĺňajúcich všetky podmienky na to, aby museli Ministerstvu životného prostredia SR posielať hlásenie o odpadoch z obalov. Typickým príkladom môže byť každá reštaurácia, ktorá nakupuje na výrobu jedál mnoho druhov potravín, ktoré sú zabalené v rôznych druhoch obalov (napríklad konzervy, sklenené fľaše, plastové sáčky a iné obaly, v ktorých sa nachádzajú suroviny na výrobu jedál). Podobne na tom bude z rovnakého dôvodu aj každý stánok rýchleho občerstvenia, napríklad bagetéria. Medzi ďalšie príklady môžu patriť rôzne remeslá. Napríklad kaderníčka – živnostníčka, ktorá má na to, aby mohla zákazníkom zafarbiť vlasy, nakúpené farby v príslušných obaloch. Ale aj murár – živnostník, ktorý si na rekonštrukciu bytu u svojho zákazníka kúpi cement v papierovom vrecku, či farbu v plastovom vedierku. Povinnosť podávať hlásenie za obal z papiera bude mať aj projektantská spoločnosť, ktorá projektuje rodinné domy a zákazníkom ako výsledok služby dáva projekty vytlačené na papieri. Rovnako by túto povinnosť mohol mať aj podnikateľ zaoberajúci sa nákupom a predajom tovaru, ak ho pred vyložením do regálov v obchode musí rozbaliť z kartónových škatúľ, či iných obalov .

Podnikateľ nesmie odpad z obalov vyhodiť do komunálneho odpadu

Jednou z povinností podnikateľa je odovzdať odpad z obalov iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov. Ak chce podnikateľ odpady z obalov odovzdávať osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov, bude s ňou musieť pravdepodobne uzatvoriť odplatnú zmluvu, aby od neho takýto odpad vôbec prišla prevziať. Druhou možnosťou je odovzdanie odpadu z obalov do tzv. „zariadenie na zhodnocovanie odpadov z obalov“. Je ním zariadenie určené napríklad na recykláciu odpadov z obalov s príslušnými strojmi a zariadeniami. Aj v tomto prípade bude podnikateľ pravdepodobne musieť s firmou vlastniacou toto zariadenie uzatvoriť zmluvu.

Vyplňovanie ohlásenia o odpadoch z obalov je administratívne veľmi komplikované

Najnáročnejšou povinnosťou podnikateľov, na ktorých sa spomínané povinnosti vzťahujú, je mesačne, do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, ohlasovať údaje o materiálovom toku odovzdaného odpadu z obalov koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Keďže koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov nie je ešte založené, podľa prechodných ustanovení zákona o odpadoch sú podnikatelia hlásenie o odpade z obalov zatiaľ povinní podávať samotnému Ministerstvu životného prostredia SR. Na podanie tohto hlásenia sa používa tlačivo Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 366/2015 o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov má len jednu stranu, ale aj napriek tomu bude jeho vypĺňanie v praxi veľmi zložité. V hlásení sa uvádza názov odpadu, kód odpadu, kategória odpadu, hmotnosť odpadu v tonách a kód nakladania s odpadom. Na vyplnenie týchto informácií musí podnikateľ pracovať s katalógom odpadov podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov a s prílohou č. 1 zákona o odpadoch. Podnikateľ nesmie zapísať odpady z plastových obalov, z papierových obalov alebo iných obalov spolu do jedného riadku, ale každé do osobitného riadku, takže aj osobitne zisťovať ich hmotnosť vážením. Ďalej je potrebné v ohlásení uviesť aj firmu, ktorej podnikateľ odpad z obalov odovzdal a rovnako aj firmu, ktorá zabezpečila jeho zhodnotenie (napríklad recykláciu alebo spálenie na výrobu energie). Ak to budú napríklad pre papierové obaly iné firmy a pre plastové obaly iné firmy, mali by sa podávať hlásenia dve. Vyplnenie týchto údajov je v praxi veľmi problematické. Ak podnikateľ odovzdá odpad z obalov zberovej spoločnosti, nevie zistiť, ktorej ďalšej firme ho táto zberová spoločnosť odovzdala na zhodnotenie a už vôbec nemôže vedieť, akým spôsobom ho táto firma zhodnotila , aby uviedol v ohlásení kód nakladania s odpadom.

Podnikateľ síce má podľa § 14 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch právo písomne požiadať o tieto informácie zberovú spoločnosť, ktorej odpad odovzdal, ale ani tá tieto informácie od spracovateľa odpadu z obalov ešte nemusí mať k dispozícii a na odpoveď má 30 dní. Takže podnikateľ niekedy bude musieť podávať neúplné hlásenie a potom podávať doplňujúce.

Jediná možnosť, ako sa vyhnúť povinnosti podávať hlásenie ministerstvu, podnikateľovi v praxi aj tak nepomôže

Jedinou možnosťou, ako sa podnikateľ môže vyhnúť povinnosti podávať každý mesiac hlásenie o odpadoch z obalov Ministerstvu životného prostredia SR, je ohlásiť údaje o odovzdanom odpade z obalov výrobcovi obalov, od ktorého nadobudol tieto obaly. Podmienkou na to však podľa § 58 ods. 2 zákona o odpadoch je, že tento výrobca obalov si musí plniť tzv. „vyhradené povinnosti“ individuálne, čiže sám zabezpečovať napríklad aj zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov pochádzajúcich z ním vyrobených obalov, čo mnoho výrobcom obalov spĺňať nebude. Ak by sa chcel podnikateľ vyhnúť povinnosti podávať hlásenie o odpade z obalov Ministerstvu životného prostredia SR, musel by pri každom jednom odpade z obalov zisťovať informácie o výrobcovi tohto obalu, či si plní povinnosti individuálne alebo v spolupráci s odpadovou firmou. Ak by si čo i len jeden z výrobcov obalov neplnil povinnosti individuálne, musí podnikateľ pre daný obal podávať hlásenie Ministerstvu životného prostredia SR. V každom prípade platí, že podnikateľ bude musieť ohlasovať približne rovnaké údaje o odpade z obalov buď výrobcovi obalov alebo Ministerstvu životného prostredia SR, takže tejto povinnosti sa v zásade nijakým spôsobom nezbaví.

Pokuty za nesplnenie povinností sú veľmi vysoké

Ak by sa podnikateľ zbavil odpadu z obalov inak ako ich odovzdaním osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov (napríklad ho vyhodil do komunálneho odpadu), hrozí mu pokuta vo výške od 1 200 eur do 120 000 eur. Ak podnikateľ za čo i len jeden mesiac nepodá hlásenie o odpade z obalov, hrozí mu pokuta vo výške od 2 000 eur do 250 000 eur.

Poznámka: Dňa 25. októbra 2016 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela zákona o odpadoch, ktorou sa s účinnosťou od 1. januára 2017 vypúšťa celý § 58 zákona o odpadoch. Pre podnikateľov to znamená, že od roku 2017 už viac nebudú musieť každý mesiac vypĺňať a podávať koordinačnému centru, resp. Ministerstvu životného prostredia SR, administratívne náročné hlásenie o odpadoch z obalov.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: