Premlčanie podľa nového Občianskeho zákonníka

Aké hlavné zmeny prináša návrh nového Občianskeho zákonníka v premlčaní a premlčacích lehotách? Porovnanie súčasnej a navrhovanej právnej úpravy.

Čo je premlčanie a kde je upravené?

Premlčanie je inštitút, ktorý je následkom márneho uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie práva (jeho uplatnenie na súde). To znamená, že nastáva vtedy, ak uplynie zákonom určený čas na vykonanie práva veriteľa a veriteľ počas neho nevykonal (neuplatnil) svoje právo voči dlžníkovi na súde. Vtedy sa hovorí, že právo je premlčané. Dlžník sa môže brániť námietkou premlčania, čo spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva (nie ale samotného práva).

Právna úprava premlčania je upravená vo viacerých zákonoch, avšak pre podnikateľa je najdôležitejšia jeho úprava obsiahnutá v Občianskom a v Obchodnom zákonníku.

Premlčanie je aktuálne upravené osobitne pre občianskoprávne a pre obchodnoprávne vzťahy

Podľa Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva okrem vlastníckeho práva. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, t. j. uplatniť na súde podaním žaloby (napr. právo na zaplatenie dlžnej sumy z kúpnej zmluvy). Akákoľvek dohoda strán o dlhšej alebo kratšej premlčacej dobe (než akú ustanovuje zákon) je absolútne neplatná. Pri rôznych právach sú dĺžky premlčacej doby ako aj okamihy začiatku ich plynutia upravené odlišne (napr. pri právach na plnenie z poistenia je premlčacia doba jeden rok po poistnej udalosti).

Osobitnú právnu úpravu premlčania týkajúcu sa podnikateľských vzťahov upravuje Obchodný zákonník, podľa ktorého platí, že premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových (zmluvných) vzťahov okrem práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Naopak mu nepodliehajú nemajetkové práva (napr. k obchodnému menu, obchodnému tajomstvu). Všeobecná premlčacia doba je štvorročná. Avšak, opäť, pri osobitných právach je dĺžka premlčacej doby rôzna (napr. pri spôsobenej škode na dopravovaných veciach je premlčacia doba jeden rok). Obchodný zákonník umožňuje predĺženie premlčacej doby na základe písomného vyhlásenia. Konkrétne uvádza, že strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu (aj opakovane), avšak celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Skrátenie premlčacej doby je možné iba pri premlčaní pri zmluve o budúcej zmluve.

Premlčanie v novom Občianskom zákonníku

V novom Občianskom zákonníku, ktorý je v legislatívnom procese a v súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok k nemu, sa navrhuje právnu úpravu premlčania výrazne zjednodušiť tým, že by malo dôjsť k zjednoteniu režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Predmetom premlčania budú nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon, teda nie subjektívne práva ako také. Z pojmového hľadiska je subjektívne právo širším pojmom, ktorý zahŕňa aj majetkové nároky (tie sú teda akousi podkategóriou subjektívnych práv). Subjektívnym právom je napríklad právo na vzdelanie, vlastnícke právo, ale taktiež aj právo na majetkový nárok.

Po novom teda nebude podliehať premlčaniu právo, ktoré nebude mať podobu nároku (napr. právo realizovať určitý právny úkon – právo odstúpiť od zmluvy). Premlčaniu tak budú podliehať len nároky. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku, t. j. právo jednej určitej osoby požadovať od druhej určitej osoby, aby niečo konala alebo opomenula (nekonala). Záväzok je charakterizovaný ako akýkoľvek súkromnoprávny vzťah, z ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka, aby niečo plnil, a dlžník má povinnosť to splniť. Napríklad premlčaniu bude podliehať majetkový nárok – právo na náhradu škody, právo na vydanie veci, právo na plnenie z kúpnej zmluvy (ak si kupujúci kúpil pozemok, má právo na to, aby mu ho predávajúci odovzdal).

Nárok sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty. Z hľadiska terminológie sa pojem premlčacia doba mení za pojem premlčacia lehota.

Všeobecná premlčacia lehota bude trojročná

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto vychádza z dnešnej úpravy Občianskeho zákonníka, t. j. bola uprednostnená pred štvorročnou premlčacou dobou upravenou v Obchodnom zákonníku, najmä z dôvodu rýchlosti súčasného života, ktorý vyžaduje, aby boli práva uplatňované čo najskôr. Táto dĺžka premlčacej lehoty (3 roky) sa však bude uplatňovať len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote - skrátenie a predĺženie premlčacej lehoty

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov. Nový Občiansky zákonník tak umožní stranám, aby si mohli dĺžku premlčacej lehoty skrátiť alebo predĺžiť s tým, že premlčacia lehota bude môcť byť min. 1 rok a max. 10 rokov.

Upozornenie: Premlčaciu lehotu nebude možné písomnou dohodou skrátiť pod 1 rok ani ju predĺžiť nad 10 rokov.

To znamená, že strany sa budú môcť v uvedenom rozsahu odchýliť od zákona a napr. priamo v zmluve si dohodnúť predĺženú premlčaciu lehotu (napr. 5 rokov) alebo skrátenú premlčaciu lehotu (napr. 2 roky). Takáto písomná dohoda o premlčacej lehote bude môcť byť uzavretá aj samostatne (nemusí byť súčasťou zmluvy), a to pred začatím plynutia alebo počas plynutia (zákonnej alebo dohodnutej) premlčacej lehoty. Ak by bola dohoda o predĺžení premlčacej lehoty uzavretá až po jej uplynutí, bude mať účinky uznania premlčaného dlhu.

Nebude možné:

• uzavrieť dohodu o premlčacej lehote v neprospech spotrebiteľa (teda skrátiť premlčaciu lehotu nároku spotrebiteľa ani predĺžiť premlčaciu lehotu nároku obchodníka),
• skrátiť premlčaciu lehotu nároku zo zodpovednosti za nemajetkovú škodu alebo škodu spôsobenú úmyselne, a to skôr než nárok vznikne (po vzniku nároku je dohoda o skrátení premlčacej lehoty prípustná).

Začiatok premlčacej lehoty sa v zásade nemení

Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Taktiež pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak nebude ustanovené inak.

Účinky premlčania budú výslovne upravené

Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí.

Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy výslovne vymedzí následok premlčania, a to, že po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba (napr. dlžník alebo ručiteľ) odmietnuť plniť. Avšak nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva/nároku na náhradu škody podľa aktuálnej a novej právnej úpravy

Aktuálne platný Občiansky zákonník a tiež Obchodný zákonník rozlišujú pri premlčaní práva na náhradu škody subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.

Podľa teraz platného Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná (pri škode spôsobenej úmyselne až desaťročná) a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody (to neplatí pri škode na zdraví).

Podľa aktuálne platného Obchodného zákonníka je pri náhrade škody subjektívna premlčacia doba štvorročná (ako všeobecná premlčacia doba) a rovnako plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je najviac desaťročná a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody.

Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).

Príklad na subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu/lehotu:

Adam mal zaparkované auto na parkovisku pred bytovkou a dňa 15.5.2025 mu ho niekto poškodil (oškrel). Túto škodu si však všimol až 30.5.2025, kedy zistil, že ju neúmyselne spôsobil jeho sused Juraj. Subjektívna premlčacia doba/lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala Adamovi plynúť dňa 30.5.2025 (t. j. odo dňa keď sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) a uplynie (nárok sa premlčí) za 2 roky dňa 30.5.2027 (po novom za 3 roky dňa 30.5.2028). Objektívna premlčacia doba/lehota začala plynúť Adamovi už 15.5.2025 (t. j. odo dňa vzniku škody) a uplynie za 3 roky dňa 15.5.2028 (po novom za 10 rokov dňa 15.5.2035).

Rovnaké premlčacie lehoty budú po novom platiť aj pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Porovnanie súčasnej právnej úpravy premlčania s budúcou úpravou v novom Občianskom zákonníku