Pracovný poriadok – náležitosti a vzor

Čo je pracovný poriadok, čo obsahuje a kedy sa vo firmách využíva. Ako vyzerá jeho jednoduchý vzor.

Čo je pracovný poriadok?

Pracovný poriadok je základným interným dokumentom zamestnávateľa, ktorý môže (nemusí) vydať podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce. To znamená, že jeho vydanie je dobrovoľné.

Ide o vnútropodnikový dokument, ktorým zamestnávateľ môže nastaviť záväzné pravidlá využívané v každodennom pracovnom živote, t. j. personálnu politiku podľa svojich možností a potrieb. Pracovný poriadok teda patrí medzi základné vnútorné predpisy a komunikačné prostriedky zamestnávateľa. Je tiež vhodným praktickým pomocníkom pri riešení rôznych pracovných situácií.

Z praktického hľadiska je preto pre zamestnávateľa (ale i zamestnancov) jednoduchšie, keď má vytvorený pracovný poriadok. V opačnom prípade, keď ho nemá, musí sa v niektorých situáciách riadiť inými internými predpismi, pretože tie najpodstatnejšie postupy (napr. rozvrhnutie pracovného času na jednotlivých prevádzkach) by mal zamestnávateľ vytvoriť a následne s nimi oboznámiť zamestnancov preukázateľným spôsobom. Inšpektorát práce je totižto pri výkone kontroly oprávnený požadovať predloženie dokumentácie záznamov alebo iných dokladov zamestnávateľa (napr. predloženie pracovného poriadku, ak ho má alebo iných samostatných interných predpisov).     

V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, môže pracovný poriadok vydať len po ich predchádzajúcom súhlase, v opačnom prípade je neplatný. Inak povedané, absencia predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov pred jeho vydaním spôsobuje neplatnosť pracovného poriadku. Pokiaľ ale zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ ho môže vydať sám, bez potreby akéhokoľvek súhlasu, teda sám sa rozhodne, či pracovný poriadok vydá alebo nie. S pracovným poriadkom musí byť oboznámený každý zamestnanec.

Pri zmene obsahu pracovného poriadku, resp. pri jeho doplnení, treba postupovať rovnako, t. j. ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, musia títo najprv zmeny odsúhlasiť a následne treba o zmenách informovať všetkých zamestnancov. 

Účelom pracovného poriadku je najmä vymedziť vzájomné práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa, určiť postup pri ich dodržiavaní, stanoviť pravidlá dodržiavania pracovnej disciplíny a dobrých vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami ako i zamestnancami navzájom. 

Čo by mal pracovný poriadok obsahovať?

Zákonník práce výslovne neustanovuje okruh otázok, ktoré by mali tvoriť obsahový rámec pracovného poriadku. Pracovný poriadok však má najmä bližšie konkretizovať ustanovenia Zákonníka práce v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa osobitných podmienok každého zamestnávateľa. Môže obsahovať zákonné ustanovenia a pravidlá alebo návody zamestnávateľa, napríklad ako správne postupovať v konkrétnych pracovných situáciách.

Pracovný poriadok môže obsahovať napríklad:

  • podmienky týkajúce sa predzmluvného vzťahu, vzniku, zmeny a ukončenia pracovného pomeru, vrátane vykonávania inej zárobkovej činnosti – napr. že každý uchádzač o zamestnanie sa podrobuje výberovému konaniu alebo že zamestnanci môžu popri svojom zamestnaní vykonávať podnikať v rovnakom sektore ako ich zamestnávateľ len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom,
  • podmienky týkajúce sa pracovného času a jeho rozvrhnutia, práce nadčas, nočnej práce a spôsob evidencie pracovného času – napr. že pracovný čas zamestnanca je najviac 37,5 hodiny týždenne,
  • podmienky ohľadne dovolenky a postupe pri žiadosti o jej čerpanie – napr. že čerpanie dovolenky schvaľuje priamy nadriadený, sledujú ho riadiaci pracovníci a eviduje sa na personálnom oddelení,
  • podmienky týkajúce sa prekážok v práci na strane zamestnanca a spôsoby ich uplatňovania u zamestnávateľa – napr. ak je prekážka v práci vopred zamestnancovi známa, musí včas požiadať priameho nadriadeného o poskytnutie pracovného voľna, čerpanie dĺžky prekážok v práci sledujú riadiaci pracovníci a eviduje sa na personálnom oddelení,
  • podmienky starostlivosti o zamestnancov – napr. zabezpečovanie stravovania, zvyšovanie kvalifikácie,
  • posudzovanie porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca – napr. aké konanie zamestnanca sa považuje za závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a aké dôsledky môže zamestnávateľ vyvodiť,
  • podmienky vykonávania kontroly vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska,
  • podmienky na realizáciu pracovnej cesty – napr. miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto skončenia pracovnej cesty,
  • podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Jednou z náležitostí, ktoré by mal pracovný poriadok obsahovať, sú aj podmienky porušenia pracovnej disciplíny. Je to dôležité z dôvodu, že každý zamestnanec by mal vedieť, čo sa u zamestnávateľa považuje za menej závažné a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože ak sa dopustí jej porušenia, bude mu zrejmé, aký postih môže od zamestnávateľa očakávať.

Pracovný poriadok by mal obsahovať aj podmienky pracovnej cesty, keďže zákon o cestovných náhradách nevymedzuje žiadne konkrétne pravidlá pre ich určenie. Je teda zodpovednosťou zamestnávateľa ich bližšie určiť (napr. miesto nástupu na pracovnú cestu, miesta výkonu práce, čas jej trvania, spôsoby dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty), pričom musí prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnanec, ktorý je vyslaný na pracovnú cestu, je povinný dodržiavať zamestnávateľom nastavené pravidlá.

Ak zamestnávateľ nemá osobitne vypracovaný mzdový poriadok, mal by pracovný poriadok obsahovať aj mzdové podmienky (napr. stanovenie mzdy, doplnkové mzdové formy – prémie, odmeny).

Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.

Čo by mal pracovný poriadok obsahovať a ako by mal vyzerať, nájdete v našom jednoduchom vzore pracovného poriadku.

Článok pokračuje pod reklamou

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným poriadkom

Zamestnávateľ je povinný oboznámiť s pracovným poriadkom každého zamestnanca, a to hneď už pri nástupe do zamestnania. Pre zamestnanca je potom platný odo dňa, kedy sa s ním oboznámil. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný (napr. na pracovnej nástenke, elektronicky na zdieľanom disku  a pod.).

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Konštruktívna spätná väzba: prečo je dôležitá a ako ju podať?

Konštruktívna spätná väzba motivuje zamestnancov podávať lepšie výkony. Aké zásady pri nej dodržiavať a ako ju podať ukážme na praktických príkladoch.

Pravidlá pre zamestnancov a zamestnávateľov po celoplošnom testovaní na COVID–19

Testovanie prítomnosti koronavírusu na Slovensku so sebou prináša isté zmeny v Zákonníku práce a Zákone o BOZP. Aké sú nové povinnosti zamestnávateľa a ako postupovať, ak sa zamestnanec testovania nezúčastnil?

Porušenie zákazu fajčenia - následky

Na ktorých miestach platí zákaz fajčenia? Aké povinnosti má podnikateľ a čo mu hrozí za porušenie tohto zákazu?

Porušenie zákazu fajčenia na pracovisku - následky

V ktorých prípadoch musí zamestnávateľ vydať zákaz fajčenia na pracovisku? Aké následky má jeho porušenie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky