Porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca

Čo je pracovná disciplína a kedy dochádza k jej porušeniu? Ako má zamestnávateľ správne posúdiť závažnosť nedodržania pracovných povinností zamestnanca? Aké dôsledky z toho môže voči nemu vyvodiť?

Čo je pracovná disciplína?

Napriek tomu, že slovné spojenie „pracovná disciplína“ je bežne používaným, nie je ako pojem definovaná v Zákonníku práce a ani v inom právnom predpise. Zákonník práce však ustanovuje generálnu povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu, a to odo dňa vzniku pracovného pomeru.  

Vo všeobecnosti ju tak možno charakterizovať ako súhrn rôznorodých povinností, ktoré musí zamestnanec riadne dodržiavať na pracovisku, ale aj mimo neho (napr. na pracovnej ceste). Obsah pracovnej disciplíny tvoria povinnosti zamestnanca vyplývajúce najmä z:

  • právnych predpisov (napr. Zákonníka práce, zákona o BOZP),
  • pracovnej zmluvy,
  • kolektívnej zmluvy,
  • pracovného poriadku (ak s ním bol zamestnanec oboznámený).

Jednoducho povedané, pracovná disciplína predstavuje viaceré povinnosti zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Napríklad to sú základné povinnosti zamestnanca vymedzené v Zákonníku práce, medzi ktoré patrí povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času alebo povinnosť riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, ale aj povinnosti podľa zákona o BOZP ako napríklad povinnosť dodržiavať zákaz fajčenia na pracovisku či používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky.

Kedy dochádza k porušeniu pracovnej disciplíny a ako ho posúdiť?

Porušenie pracovnej disciplíny nastáva vtedy, keď si zamestnanec riadne neplní pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru, t. j. keď zavinene (úmyselne alebo nedbanlivostne) poruší svoje povinnosti (napr. keď nedodržiava bezpečnostné predpisy).

Zákonník práce rozlišuje dva stupne závažnosti porušenia pracovnej disciplíny:

  1. menej závažné (napr. nedodržanie termínu na odovzdanie pracovnej úlohy, vopred neoznámený neskorý príchod do zamestnania)
  2. závažné (napr. požívanie alkoholických nápojov alebo omamných látok na pracovisku, neospravedlnená absencia zamestnanca v práci).  

Žiadny právny predpis však neupravuje aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to najmä vzhľadom na rozmanitosť situácií, ktoré môžu vzniknúť počas trvania pracovného pomeru. Tým je ponechaný väčší priestor zamestnávateľovi, aby si vzhľadom na svoje prevádzkové potreby sám určil, ktoré činnosti zamestnanca môžu viesť k porušeniu pracovnej disciplíny. Všeobecne ale platí, že ak sa nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny, vždy ide o menej závažné porušenie.

Keď zamestnanec poruší svoju pracovnú povinnosť, t. j. pracovnú disciplínu, je úlohou zamestnávateľa posúdiť intenzitu tohto porušenia. Stupeň závažnosti porušenia treba vždy posudzovať individuálne, v závislosti od konkrétneho prípadu. Pritom je potrebné vziať do úvahy viaceré faktory ako napríklad:

  • postavenie (pozíciu, funkciu) zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu,
  • doterajší postoj tohto zamestnanca k jeho pracovným povinnostiam,
  • situáciu, v rámci došlo k porušeniu pracovnej disciplíny,
  • spôsob porušenia konkrétnych pracovných povinností,
  • dôsledky porušenia pracovnej disciplíny (či došlo ku škode).

Rada: Zamestnávateľ by si mal vopred určiť v interných predpisoch, ktoré porušenie pracovnej disciplíny bude hodnotiť ako menej závažné a ktoré bude posudzovať ako závažné. Teda zadefinuje konkrétne činnosti, ktorými zamestnanec môže porušiť pracovnú disciplínu a následne ku každej priradí intenzitu porušenia.

Stupeň porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ.

Podľa súdnej praxe patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce prípady porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca napríklad tieto: neospravedlnená absencia na pracovisku, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné účely, užívanie alkoholických nápojov v práci (opilstvo), poškodzovanie majetku zamestnávateľa (krádež) či nerešpektovanie jeho príkazov.

Kedy ide o porušenie pracovnej disciplíny a ako ho riešiť na praktických príkladoch, nájdete v článku Porušenie pracovnej disciplíny – príklady.

Aké môžu byť dôsledky porušenia pracovnej disciplíny?

V závislosti od posúdenia stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, môže zamestnávateľ voči zamestnancovi vyvodiť dôsledky, a to od tých miernejších (krátenie dovolenky) až po tie radikálnejšie (ukončenie pracovného pomeru).

Viac o dôsledkoch a možnostiach zamestnávateľa pri porušení pracovnej disciplíny, nájdete aj v článku Ako riešiť porušovanie pracovanej disciplíny a povinností?

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Ak sa zamestnanec dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce oprávnenie okamžite s ním skončiť pracovný pomer.

Výpoveď

Prečítajte si tiež

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď:

  • ak u zamestnanca existujú dôvody, pre ktoré by s ním mohol skončiť pracovný pomer okamžite (t. j. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny) alebo
  • pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak za podmienky, že zamestnanec bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Aj keď sa zamestnanec preukázateľne dopustil konania, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, t. j dopustil sa závažného porušenia pracovnej povinnosti, môže sa zamestnávateľ rozhodnúť, že dá zamestnancovi výpoveď.  

Pre platnosť výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny musí zamestnanec porušiť pracovnú disciplíny menej závažným spôsobom najmenej dvakrát s tým, že zamestnávateľ ho už v prvom prípade v poslednom polroku písomne upozornil na možnosť výpovede.

O jednotlivých spôsoboch ukončenia pracovného pomeru si viac prečítajte v článku Skončenie pracovného pomeru

Článok pokračuje pod reklamou

Krátenie dovolenky

Zamestnanec sa dopúšťa porušenia pracovnej disciplíny aj vtedy, keď neospravedlnene zamešká pracovnú zmenu. V takom prípade môže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni

Krátenie základnej zložky mzdy neprichádza do úvahy

Zamestnávateľ nemôže pre porušenie pracovnej disciplíny krátiť základnú zložku mzdy.

Zamestnávateľ nie je v zmysle Zákonníka práce oprávnený krátiť zamestnancovi jeho mzdu z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Jedinou výnimkou by mohol byť prípad, kedy mzda zamestnanca pozostáva z viacerých zložiek (základná a variabilná) – v takom prípade by zamestnávateľ mohol kvôli porušeniu pracovnej disciplíny siahnuť (krátiť) len variabilnú zložku mzdy. Nemôže skrátiť jej základnú zložku. Do úvahy pripadá aj krátenie, resp. nepriznanie nenárokovateľných častí mzdy zamestnanca (napr. osobné ohodnotenie, odmeny). 

Porušenie pracovnej disciplíny vs. neuspokojivé plnenie pracovných úloh

Porušenie pracovnej disciplíny nemožno zamieňať s neuspokojivým plnením pracovných úloh, aj keď v obidvoch prípadoch ide o zákonné dôvody na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Zamestnávateľ totiž môže dať výpoveď zamestnancovi aj v prípade, ak neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

Obidva výpovedné dôvody je potrebné od seba dôsledne odlišovať, avšak v konkrétnom prípade nie je vylúčený ich súbeh (t. j. situácie, keď zamestnanec súčasne s neuspokojivým plnením pracovných úloh porušuje aj pracovnú disciplínu). Často k nemu dochádza aj v praxi, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má zväčša dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh.

Podstata neuspokojivého plnenia pracovných úloh spočíva v tom, že pracovné úlohy sú síce zamestnancom plnené, ale nie uspokojivo. Napríklad, keď má zamestnanec zamestnávateľom  určenú výrobnú normu - 10 výrobkov za deň a tento požadovaný počet nevie pre pomalé tempo dodržať, avšak tým neporušuje žiadnu svoju povinnosť.  

Prečítajte si tiež

V prípade neuspokojivého plnenia pracovných úloh teda ide o objektívnu nemožnosť zamestnanca plniť pracovné úlohy k spokojnosti zamestnávateľa, čím ale zamestnanec neporušuje pracovnoprávne povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, len nie je schopný kvalitne pracovať.

To znamená, že na rozdiel od porušenia pracovnej disciplíny, kde je nutné zavinenie zamestnanca (úmyselné alebo nedbanlivostné), pri neuspokojivom plnení pracovných úloh sa zavinenie nevyžaduje.

Zhrnutie na záver

Porušenie pracovnej disciplíny znamená zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Či ide o závažné alebo menej závažné porušenie musí vždy posúdiť, resp. definovať zamestnávateľ, a to v závislosti od každého jedného prípadu, pričom by mal vziať do úvahy viacero vyššie uvádzaných kritérií.  Na základe posúdenia stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť k vyvodzovaniu následkov voči zamestnancovi (napr. pri opakovanom menej závažnom porušení pracovných povinností môže so zamestnancom ukončiť pracovný pomer výpoveďou).   

V praxi treba odlišovať porušenie pracovnej disciplíny od neuspokojivého plnenia pracovných úloh, pri ktorom nedochádza k zavinenému porušeniu pracovných povinností zamestnanca, ale len k jeho nemožnosti (neschopnosti) plniť pracovné úlohy k spokojnosti zamestnávateľa.   

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výpoveď v skúšobnej dobe (vzor oznámenia)

Aké pravidlá platia pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a kedy je skončenie neplatné? Prinášame aj vzor oznámenia pri tomto skončení pracovného pomeru.

Označenie predavačov – sú menovky či uniformy povinné?

Ako musí byť označený predavač v obchode, aby bol odlíšený od zákazníkov? Aké pokuty hrozia, ak túto povinnosť zanedbáte?

Kto určuje čerpanie dovolenky – zamestnávateľ alebo zamestnanec?

Podľa Zákonníka práce určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ, avšak musí prihliadať aj na záujmy zamestnanca. Aké podmienky musí zamestnávateľ pri určení dovolenky dodržať?

Kedy vzniká pracovný pomer?

V čom sa líši dátum vzniku pracovného pomeru od jeho založenia? Aké povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti so vznikom pracovného pomeru?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky