10 najčastejších otázok o pracovnej zdravotnej službe (PZS)

10 najčastejších otázok o pracovnej zdravotnej službe (PZS)
Anna Melegová

Absolventka Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, v odbore verejné zdravotníctvo. Počas štúdia na univerzite pracovala v pracovnej zdravotnej službe Endorf s.r.o.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Kto je povinný mať pracovnú zdravotnú službu? Aké práce sa zaraďujú do kategórie 1 a 2? Koľko stojí PZS? Odpovede na praktické otázky týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby.

1. Kto potrebuje/musí mať zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu?

Každý zamestnávateľ – fyzická a právnická osoba, ktorá zamestnáva zamestnancov bez ohľadu na typ pracovného pomeru resp. dohody. Spadá tu aj zamestnávanie študentov, dôchodcov, či ťažko zdravotne postihnutých. Hovorí o tom zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

2. Potrebuje podnikateľ PZS, ak zamestnáva iba jedného brigádnika?

Ako sme už odpovedali v otázke č.1, áno, aj pre jedného brigádnika je zabezpečenie PZS povinné. Zákon nerobí rozdiely medzi študentmi a pracujúcimi.

3. Koľko stoja služby PZS?

Je ťažké odpovedať na túto otázku priamo. Každá PZS má svoj vlastný cenník a svoje vlastné ohodnotenie konkrétnych služieb. Cena zvyčajne závisí od počtu zamestnancov, od potreby vypracovať pre danú prevádzku aj prevádzkový poriadok a pod. Rádovo však môžete počítať s niekoľkými stovkami eur. Základným výsledkom práce PZS je posúdenie zdravotných rizík pre jednotlivé profesie na pracovisku.

4. Ako sa posudzujú zdravotné riziká?

Posúdenie zdravotných rizík vykonáva PZS obhliadkou pracoviska, zhodnotením rizikových faktorov a pracovných činností zamestnancov. Pokiaľ to je potrebné, vykoná sa aj objektivizácia konkrétneho rizikového faktora. Objektivizácia je meranie hluku, vibrácií alebo iných faktorov počas bežného chodu prevádzky za prísne stanovených podmienok. Takéto meranie môže vykonávať iba špecializovaná firma.

Posúdenie zdravotných rizík je taktiež určené v zákone č. 355/2007. Výstupom posudzovania a hodnotenia faktorov práce je dokumentácia, ktorá má názov Posúdenie zdravotných rizík a kategorizácia prác.

Príklad na objektivizáciu hluku:

V autoservise pracujú mechanici s rôznym náradím a prístrojmi s veľkou hlučnosťou. Keďže ide o väčší autoservis a stáva sa, že naraz pracujú viacerí mechanici, vzniká veľký hluk. Zamestnávateľ musí dať tento hluk zmerať, aby PZS mala podklad pre určenie kategorizácie na pracovisku. Hluk je najčastejším faktorom na pracovisku, ktorý sa musí merať.

5. Ako často je potrebné robiť posúdenie zdravotných rizík?

Je to veľmi častá otázka mnohých zamestnávateľov. Platnosť dokumentácie je rozdelená podľa kategórie, v ktorej sú zamestnanci zaradení.

Neobmedzená platnosť posúdenia platí iba pre zamestnancov v 1. kategórii. Ide o kategóriu s najnižším rizikom ohrozenia zdravia z dlhodobého hľadiska vykonávania práce. Pre zamestnancov zaradených v 2. kategórii je potrebné prehodnotenie pracovných podmienok po 18 mesiacoch.

Pre zamestnancov v rizikovej kategórii prác (kategória 3 a 4) sa posúdenie vypracováva raz za rok. Avšak pri podstatnej zmene práce a pracovných podmienok (prístrojové a iné vybavenie prevádzky, zmena pracovnej náplne a pod.)

6. Aké práce sa zaraďujú do kategórie 1?

Najčastejšie sa do kategórie 1 zaraďujú práce, ktoré vykonávajú zamestnanci na dohodu alebo na skrátený pracovný čas. Do tejto kategórie môžu byť zaradení aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu 8 hodín denne, ale za určitých podmienok.

Príklad pomocného účtovníka:

Pomocný účtovník zamestnaný v malej firme na TPP (8 hod./denne) okrem pomoci s vedením mzdového účtovníctva občas zájde na poštu, na stretnutie s klientom a má vhodné pracovné podmienky (dostatok pracovného priestoru, ergonomickú stoličku, prispôsobený pracovný stôl a pod.) môže byť v tomto prípade zaradený do kategórie 1.

O podmienkach zaraďovania zamestnancov do kategórií pojednáva vyhláška MZ SR č. 448/2007 o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Článok pokračuje pod reklamou

7. Aké práce sa zaraďujú do kategórie 2?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že všetky práce, ktoré spĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007. Konkrétne faktory pracovného prostredia sa posudzujú podľa osobitných predpisov. Do kategórie 2 môže byť zaradených veľa profesií: od administratívnych pracovníkov, manažérov, cez učiteľov, zdravotníkov, predavačov, kuchárov, čašníkov až po robotníkov, upratovačov, či vodičov.

8. Ktorí zamestnanci a ako často musia zamestnanci chodiť na lekárske preventívne prehliadky (LPP)?

LPP sa týkajú všetkých zamestnancov, ktorí pracujú na pozícii, kde sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť alebo sú zaradení v 3. a 4. kategórii rizika. Každý takýto zamestnanec by mal ísť na LPP minimálne pred nástupom do zamestnania. Zároveň sa takáto LPP týka zamestnancov, ktorí pracujú podľa osobitného predpisu. 

Pre zamestnancov v rizikovej kategórii (t.j. kategória 3 a kategória 4) je zákonne povinná LPP každý rok, aby sa sledovali a včas zachytili zmeny zdravotného stavu zamestnancov. Pre kategóriu 2 nie je zákonom jasne určená periodicita. Vo všeobecnosti PZS odporúča LPP vo vzťahu k práci pre zamestnancov v kategórii 2 každé 3 roky.

Prečítajte si tiež

Existujú však výnimky v prípade, ak zamestnanci vykonávajú prácu podľa osobitných predpisov. K takýmto príkladom patrí práca vo výškach, v noci, pri manipulácii s bremenami, pri práci so zobrazovacou jednotkou a pod.

Príklad recepčnej pracujúcej v noci:

Recepčná v hoteli, ktorá pracuje na zmeny (denné a nočné) je podľa PZS zaradená do kategórie 2. Podľa kategórie by mala chodiť podľa odporúčaní na LPP každé 3 roky. Ale vzhľadom na to, že pracuje aj v noci, musí LPP vo vzťahu k práci podstúpiť raz za rok (určuje to Zákonník práce).

9. Musí mať firma s PZS zmluvu?

Ide o ďalšiu častú otázku a zároveň požiadavku zamestnávateľov, mať zmluvne zabezpečenú PZS. V minulosti bola táto zmluva s PZS súčasťou kontroly na pracovisku. V súčasnosti zákon neukladá zamestnávateľom povinnosť mať zmluvný vzťah s PZS.

10. Kto poskytuje služby PZS?

Služby PZS môže poskytovať iba fyzická alebo právnická osoba s oprávnením a s dostatočným počtom zamestnancov so vzdelaním, ktoré určuje zákon. Oficiálny zoznam poskytovateľov služieb PZS je zverejnený na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR. Nájdete ho v časti „Pracovná zdravotná služba“.


PZS – odborne, komplexne a na kľúč, kontaktujte nás

Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa PZS.       

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o., IČO: 50403184. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.  


Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Anna Melegová
Anna Melegová

Absolventka Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, v odbore verejné zdravotníctvo. Počas štúdia na univerzite pracovala v pracovnej zdravotnej službe Endorf s.r.o.


Príplatky od 1.1.2020 - tabuľka

Prehľad nominálnej aj percentuálnej výšky príplatkov za prácu cez víkend, vo sviatok a v noci platné pre rok 2020 s tabuľkou na stiahnutie.

Ergonomička Nikola Čmelíkova: Ak požadujete vysoký výkon, musíte zainvestovať do pracovného prostredia

Nastaviteľná stolička už nestačí. Ergonomička radí ako správnym zariadením predchádzať chorobám z povolania a ako dosiahnuť, aby mali zamestnanci vyšší výkon.

Príplatok za nočnú prácu počas sviatku – ako sa počíta?

Má zamestnanec pracujúci počas sviatku v noci nárok na príplatok za sviatok len do polnoci alebo do konca zmeny? Ako súbeh príplatkov správne vypočítať?

Vstupná lekárska prehliadka zamestnanca

Kto musí pri nástupe do zamestnania absolvovať vstupnú lekársku prehliadku, koľko stojí a kto ju zaplatí?
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky