Druhy pracovných pomerov a dokumenty súvisiace so vznikom pracovného pomeru

Simona Kubová | 28.04.2017
Druhy pracovných pomerov a  dokumenty súvisiace so vznikom pracovného pomeru
Aké druhy pracovných pomerov poznáme, aké sú ich špecifiká a aké dokumenty súvisia so vznikom pracovného pomeru?

Čo je to pracovný pomer

Pracovný pomer je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený na základe písomnej pracovnej zmluvy.

Pracovná zmluva musí obsahovať povinné náležitosti, ktorými sú:

  • Druh práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať a jej stručná charakteristika,
  • Miesto výkonu práce zamestnanca - konkrétna adresa alebo názov obce,
  • Deň nástupu do práce - je to zároveň aj deň vzniku pracovného pomeru,
  • Mzdové podmienky - ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Okrem povinných náležitostí zamestnávateľ uvedie v pracovnej zmluve aj ďalšie pracovné podmienky, napr. výmeru dovolenky, hmotné výhody, výplatné termíny alebo dĺžku výpovednej doby.

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s pracovnými, mzdovými podmienkami a jeho právami a povinnosťami, ktoré mu budú vyplývať z pracovnej zmluvy.

Ako zamestnávateľ ste povinný vydať jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy zamestnancovi.

Druhy pracovných pomerov

Pracovný pomer na dobu neurčitú

O pracovnom pomere na dobu neurčitú hovoríme vtedy, keď v pracovnej zmluve nie je určená doba jeho trvania alebo ak neboli splnené podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer na dobu určitú možno najdlhšie dohodnúť na dva roky a opätovne ho predĺžiť najviac dvakrát v rámci dvoch rokov. O opätovne dohodnutom pracovnom pomere hovoríme vtedy, ak má dôjsť k vzniku pracovného pomeru na dobru určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú.

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) v znení neskorších predpisov je ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky možné len z dôvodu:

  • Zastupovania zamestnanca počas materskej/rodičovskej dovolenky, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zastupovania zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
  • Vykonávania prác, počas ktorých je potrebné zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci v kalendárnom roku osem mesiacov,
  • Vykonávania prác závislých od striedania ročných období na čas nepresahujúci v kalendárnom roku osem mesiacov (tzv. sezónna práca),
  • Vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Dôvod na predĺženie pracovného pomeru uvediete v pracovnej zmluve.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Podľa Zákonníka práce je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer aj na kratší čas ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas. Rozsah pracovného času je na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, napr. polovičný úväzok. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas prislúcha mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky dni v pracovnom týždni. Takýto druh pracovného pomeru môže vyhovovať či už mamičkám, ktoré sa starajú o malé dieťa a zároveň nechcú stratiť svoje pracovné návyky alebo aj zdravotne postihnutým osobám.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je forma pracovného pomeru na kratší pracovný čas, kde si zamestnanci pripadajúci na jednu pracovnú pozíciu rozvrhnú pracovný čas, ktorý na ňu pripadá. V prípade ak sa zamestnanci nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času medzi seba, rozhodne za nich zamestnávateľ.

Domácka práca a telepráca

Domáckou prácou sa rozumie pracovný pomer zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je doma alebo na inom dohodnutom mieste. Za domácku prácu sa nepovažuje práca vykonávaná príležitostne zamestnancom doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Teleprácou sa rozumie pracovný pomer zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je doma alebo na inom dohodnutom mieste a pri výkone svojej práce využíva informačné technológie.

Podľa § 52, ods. 1. Zákonníka práce sa na zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, odpočinku v týždni a prestojoch, nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v sviatok alebo za nočnú prácu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť na plnenie svojich úloh zamestnať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovný čas zamestnanca na dohode nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého je tento čas 8 hodín.

Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa smú uzatvárať iba na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Tento druh dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Počet odpracovaných hodín študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň, t. j. 80 hodín za mesiac. Povinnosťou študenta je odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy.

Dohoda o pracovnej činnosti

Fyzická osoba, ktorá uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so svojím zamestnávateľom nesmie odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere ako je to u dohody o brigádnickej práci študentov).

Dohoda o vykonaní práce

Tento druh dohody sa uzatvára medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou len na prácu, ktorá nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku.

Viac informácií o dohodách nájdete v článku Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v roku 2017.

Aké dokumenty súvisia so vznikom pracovného pomeru?

  • Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti - v tomto dokumente zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, či si uplatňuje daňový bonus, nezdaniteľnú časť na daňovníka alebo či nepoberá dôchodok. V prípade ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, nezdaniteľnú časť na daňovníka si môže uplatňovať len u jedného z nich.
  • Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku - nárok na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie má zamestnanec vykonávajúci zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, v ktorom je jeho príjem nižší ako 570 eur. Zamestnanec je povinný odovzdať písomné oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Výška odpočítateľnej položky je maximálne 380 eur.
  • Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov ak študent podpíše vyhlásenie, nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a prehlasuje, že si toto právo v tom istom mesiaci neuplatňuje u iného zamestnávateľa
  • Súhlas so spracovaním osobných údajov – tento dokument musí zamestnanec podpísať ešte pred tým, ako sa jeho údaje začnú spracúvať treťou osobou, napr. účtovníčkou.
  • Oznamovacia povinnosť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne - zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne už pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, do príslušnej zdravotnej poisťovne musí prihlásiť zamestnanca do 8 dní od vzniku pracovného pomeru.

V niektorých prípadoch sa môžu pri vzniku pracovného pomeru vyhotovovať aj ďalšie dokumenty, napr. Dohoda o zrážkach zo mzdy, Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca, Dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: