Sociálne podnikanie v praxi: odborníci sa podelili o svoje skúsenosti

S čím majú podnikatelia problém pri zakladaní sociálnych podnikov? Ako zabezpečiť ich finančnú udržateľnosť? Čo podnikateľov motivuje k zamestnávaniu znevýhodnených osôb?

Podnikanie vo forme chránených dielní je na Slovensku už niekoľko rokov. Ich účelom je možnosť zamestnať sa aj ťažko zdravotne postihnutým osobám. Od roku 2018 dostalo legislatívnu podobu na Slovensku sociálne podnikanie a dalo možnosť jednoduchšie sa zamestnať nielen osobám ŤZP, ale aj inak znevýhodneným občanom, napríklad dlhodobo nezamestnaným. Aby sa podnikateľom jednoduchšie zakladalo a viedlo takéto firmy, existujú na trhu spoločnosti, ktoré im poskytnú potrebné informácie a poradenstvo. O svoje skúsenosti v téme sociálneho podnikania sa podelili Marcela Hajtmánková, programová manažérka Tenenet, o. z. a odborníci z družstva Sociálni inovátori.

V článku sa dočítate:

  • aké sú najčastejšie problémy pri zakladaní sociálnych podnikov,
  • na čo myslieť pri výbere zamestnancov do sociálne zameraných podnikov,
  • na čo treba myslieť v oblasti financovania sociálneho podniku,
  • aké výhody sociálne podniky prinášajú zamestnávateľom.

Chránené dielne a sociálne podniky z pohľadu odborníčky

Občianske združenie Tenenet je neziskovou organizáciou, ktorá sa venuje poskytovaniu sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti, konkrétne so zameraním na sociálne poradenstvo. Ich činnosť sa dotýka sociálnoprávnej ochrany detí, podpory komunity, psychologického poradenstva, ale aj poradenstva na podporu zamestnávania znevýhodnených ľudí. Vzniku občianskeho združenia predchádzalo založenie vlastnej chránenej dielne – kozmetického salóna, ktorého polovicu zamestnancov tvoria osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Keď v roku 2018 vstúpil do platnosti zákon o sociálnej ekonomike, ktorý definuje, čo je sociálny podnik, v Tenenet sa rozhodli pomôcť pri rozvoji tohto konceptu. „Oslovilo nás, že cieľové skupiny sociálnych podnikov sú širšie. Do skupiny znevýhodnených zamestnancov tu patria nielen osoby ŤZP s priznanou invaliditou, ale aj takí, ktorí majú zdravotné problémy, no nemajú priznanú invaliditu. Disponujú len posudkom lekára, že niektorý typ prác nemôžu vykonávať. Druhou skupinou sú dlhodobo nezamestnaní, ktorí po čase strácajú pracovné návyky, čo môže byť ťažké prekonať, ak v novom zamestnaní zamestnávateľ očakáva veľké nasadenie od začiatku,“ vysvetľuje Marcela Hajtmánková.

Chránená dielňa je na rozdiel od sociálneho podniku uzavretejšia. Väčšina z nich vznikla ako rodinné firmy – členovia rodiny sa rozhodnú pomôcť rodinnému príslušníkovi, ktorý je ŤZP s priznanou invaliditou, a to založením chránenej dielne. Znevýhodnenej osobe dajú možnosť pracovať, rozvíjať sa, cítiť sa potrebný a užitočný. „Väčšinou ide o malé firmy a dielne, ktoré sú viditeľné najmä pred sviatkami, pretože sa venujú vyrábaniu darčekov a ozdôb,“ ozrejmuje programová manažérka združenia Tenenet. Myšlienka sociálnych podnikov podľa nej so sebou priniesla „nový vietor“.

Vznik sociálneho podniku – na čo myslieť?

Ako pri väčšine firiem, aj pri zakladaní sociálneho podniku býva zložité orientovať sa v legislatívnych záležitostiach a administratíve. Začínajúci podnikatelia v sociálnej oblasti si musia vytvoriť spoločenskú alebo zriaďovateľskú listinu, vsunúť do nej potrebné články a informácie dôležité pre zaregistrovanie sociálneho podniku. Taktiež pokiaľ ide už o existujúcu firmu, ktorá má záujem prejsť na sociálne podnikanie, musí si upraviť základné listiny.

Prečítajte si tiež

V Tenenet pomáhajú začínajúcim sociálnym podnikateľom aj s nastavením projektu a vypracovaním podnikateľského plánu, ktorý má odzrkadľovať ich činnosť. „Je vhodné podrobne naplánovať výrobky a služby, ktoré chcú ponúkať. Radíme im pozrieť sa do oblasti regiónu svojho pôsobenia a zistiť, čo by mohlo byť atraktívne pre obyvateľov, ale aj okolité firmy,“ tvrdí odborníčka. Štát totiž ponúka pomoc formou tzv. náhradného plnenia. Každá firma, ktorá má viac ako 20 zamestnancov, musí zamestnávať aj osoby ZŤP. Ak ale na plnenie tejto požiadavky nemá vhodné pracovné podmienky, môže podporiť iné sociálne podniky a chránené dielne. Stačí, ak bude odoberať z takýchto podnikov ich produkty formou náhradného plnenia, napr. kalendáre či kancelárske potreby.

Zo svojich skúseností spomína pomoc pri rozbiehaní sociálneho podniku v oblasti zhodnocovania použitého IT hardvéru na Slovensku, ktorý je postavený na skúsenostiach zahraničných partnerov. Keď sa nemecká spoločnosť rozhodla prísť na Slovensko, odborníci zo združenia Tenenet im pomohli nájsť vhodné priestory, registrovať podnik, vyriešiť administratívu, legislatívne záležitosti či žiadosti o kompenzačné príspevky. Sociálny podnik sa úspešne rozbehol. A hoci na sociálne podnikanie stačí mať 30 % zamestnancov zo znevýhodnených skupín, táto firma ich má až 60 %. Pozostávajú z mladých zdravotne znevýhodnených zamestnancov, ktorí sa vyznajú v počítačovej technike a pre prácu majú nadšenie.

Výber zamestnancov v sociálnom podniku

V sociálnych podnikoch a pri zamestnávaní znevýhodnených osôb nejde o úplne bežný pohovor. „Zúčastňujeme sa pracovných pohovorov, pretože vieme, aké otázky záujemcom položiť, aby do práce nastúpili s reálnymi očakávaniami a aby neboli sklamané obe strany. Zamestnávateľov vieme usmerniť, napríklad v prípade zdravotne znevýhodnenej osoby, aby mysleli na jeho potrebu rehabilitácií či návštev kúpeľov a tomu prispôsobili pracovné podmienky.“ Pripravujú ich teda na všetky detaily, ktoré zamestnanie danej osoby bude obnášať. Aj keď väčšinou sám zamestnávateľ vyhlasuje, akých zamestnancov hľadá a záujemcovia sa hlásia priamo jemu, Tenenet spolupracuje s pracovným portálom, z databázy ktorého môže vybrať vhodných kandidátov a s ponukou ich osloviť. Následne je na ich rozhodnutí, či na pohovor prídu alebo nie.

Odborníčka pripomína, že je dôležité dôkladne do základných listín zakomponovať spôsob fungovania spoločnosti, aby zamestnanci prispievali k pozitívnemu spoločenskému dopadu a zároveň, aby bola práca vo firme prínosom aj pre nich. Nielen pracovníci, ale aj zamestnávatelia potrebujú dlhodobú pomoc – pri procese zamestnávania, no taktiež pri plnení práce. „Zamestnávatelia zvyčajne nemajú čas a vyčlenené prostriedky na zabezpečenie podpory počas zamestnania. Dôležité je, aby v podniku zostal niekto, kto bude znevýhodnených ľudí pri práci sprevádzať. Riešením môže byť pracovný asistent, avšak aj ten zvyčajne býva zamestnancom firmy a má veľa iných povinností. Snažíme sa preto v tejto oblasti pomôcť, diskutovať problémy a posúvať ich na legislatívnu úroveň.“

Subjektom sociálnej ekonomiky chýba schopnosť komunikovať svoju hodnotu

Budovať a financovať projekty sociálnej ekonomiky pomáha aj družstvo Sociálni inovátori. Svoju činnosť pritom neorientujú len na sociálne podniky, portfólio spoločností, ktorými sa zaoberajú majú širšie. „Riešiteľom sociálneho alebo spoločenského problému nemusí byť nevyhnutne subjekt sociálnej ekonomiky, resp. registrovaný sociálny podnik podľa zákona o sociálnej ekonomike,“ vysvetľujú odborníci z družstva Sociálni inovátori. Do oblasti ich záujmu preto patria aj poskytovatelia sociálnych a zdravotných služieb, start-up komunita a coworkingové priestory, obecné podniky ako sociálne podniky, firemné spin-offs, výrobné družstvá, univerzity a podobne. „Družstvo sa zameriava na iniciatívy a spoločenstvá aktívnych a angažovaných občanov, ktoré riešia spoločenské problémy v ich okolí a zároveň majú potenciál dlhodobej ekonomickej udržateľnosti,“ dodávajú.

Podľa odborníkov sektor sociálnej ekonomiky v sebe nesie vysoké riziko súvisiace s dosahovaním rovnováhy medzi finančnou udržateľnosťou a pozitívnym vplyvom subjektov sociálnej ekonomiky na spoločnosť. Hlavnou náplňou činností družstva je preto poradenstvo zamerané na zvyšovanie podnikateľských kompetencií a finančnej gramotnosti organizácií so sociálnym zameraním. Konkrétne ide o nastavovanie obchodných modelov udržateľnosti projektov s pozitívnym spoločenským dopadom a štruktúry ich financovania. Okrem toho sa venuje koncepčnej práci v oblasti rozvoja sociálnych inovácií či vytváraniu strategických partnerstiev a ekosystémov sociálnych projektov. „Popri tom družstvo v pozícii ‚tlmočníka‘ preklenuje priepasť medzi subjektami sociálnej ekonomiky a potenciálnymi financujúcimi inštitúciami, ktoré často ‚nehovoria spoločným jazykom‘,“ dodávajú odborníci z družstva Sociálni inovátori. Mnohým subjektom podľa nich totiž chýba schopnosť komunikovať svoju pridanú hodnotu voči relevantným inštitúciam vo verejnom aj finančnom sektore.

Článok pokračuje pod reklamou

Najčastejšie problémy v oblasti financovania sociálnych podnikov

Sociálny podnik musí oproti bežnému podniku riešiť nielen finančnú udržateľnosť, ale aj určitý spoločenský problém. Svoj zisk väčšinou opätovne investujú do svojej činnosti s účelom, na ktorý bol založený. Avšak z ekonomického hľadiska sú náklady sociálneho podniku podobné ako náklady bežného podniku.

Sociálni inovátori uvádzajú, že sociálne podniky považujú nedostatok finančných zdrojov za jeden z ich najväčších problémov. „Okrem nedostatku zručností a skúseností v oblasti strategického plánovania, rozvoja a udržateľného fundraisingu, nedostatok zdrojov často súvisí aj s ich neznalosťou možnosti využitia návratných finančných zdrojov od finančných inštitúcií, špeciálne zameraných na subjekty sociálnej ekonomiky,“ vysvetľujú. Často vraj dochádza k vzájomnému nepochopeniu medzi sociálnymi podnikmi a finančnými inštitúciami. Podniky totiž nevedia prezentovať projekt tak, aby bol zrozumiteľný a ekonomicky či finančne udržateľný pre finančnú inštitúciu. Tá nevidí v projektoch aktivity, ktoré by vedeli zabezpečiť návratnosť nimi poskytovaných finančných prostriedkov.

Prečítajte si tiež

Ako problém vidia Sociálni inovátori aj naviazanosť sociálnych podnikov na financovanie grantmi. „Väčšina organizácií venuje príliš veľa času a energie na získavanie krátkodobých grantov, ktorých nastavenie nedokáže dosiahnuť organizáciám ekonomickú udržateľnosť, predovšetkým z dlhodobého hľadiska.“ Kľúčovou myšlienkou pri zostavovaní rozpočtu by preto podľa nich mala byť udržateľnosť podniku z dlhodobého hľadiska, nielen na obdobie poskytnutých nenávratných finančných zdrojov. „Je potrebné, aby sa organizácie transformovali z grantovo závislých na trvalo udržateľné. To však neznamená vylúčiť z financovania sociálnych podnikov granty. Je dôležité ich kombinovať z návratnými zdrojmi. Tým vznikne v organizácii iný postoj k smerovaniu podniku – budú sa musieť pozerať na svoje fungovanie tak, že ich aktivity budú schopné okrem riešenia spoločenského problému taktiež návratnosti finančných zdrojov do nich vložených.“

Recept, ako posilniť ekonomickú a finančnú udržateľnosť sociálnych organizácií, vidia Sociálni inovátori v učení sa lepšie finančne komunikovať svoju vytváranú hodnotu, posilniť finančnú gramotnosť a naučiť sa dosahovať svoje spoločensky prospešné ciele aj prostredníctvom podnikateľských aktivít.

Výhody sociálneho podnikania

Sociálni inovátori cítia nárast záujmu o sociálne podnikanie na Slovensku. Napomáhajú tomu podľa nich viaceré iniciatívy a programy európskych, štátnych a verejných či finančných inštitúcií. Zásluhu majú však aj prítomné a novovznikajúce finančné nástroje zamerané na sociálne podniky. „Veríme, že bude postupne pribúdať viac špecializovaných finančných inštitúcií zameraných na financovanie sociálneho podnikania, čím sa zrýchli aj rozvoj v tejto oblasti,“ dodávajú odborníci.

Podľa Marcely Hajtmánkovej, programovej manažérky občianskeho združenia Tenenet, je jednou z motivácií pre sociálne podnikanie podpora od štátu. Napr. pri zamestnaní zdravotne ťažko postihnutej osoby štát financuje až 75 % jeho platu. Avšak táto podpora je dôležitá pre naštartovanie sociálneho podnikania. Trvalá udržateľnosť a celková finančná stabilita záleží od konkurencieschopnosti ponúkaných produktov a stabilných klientov / odberateľov. Je podľa nej veľmi dôležité robiť osvetu medzi odberateľmi, že spoluprácou so sociálnymi podnikmi podporujú aj celkovú spoločenskú zodpovednosť voči znevýhodneným občanom.

Mimo finančného hľadiska však môže byť motiváciou snaživosť znevýhodnených ľudí, ktorí dostanú prácu. Vážia si ju a je pre nich dôležitá disciplína. Vážia si tiež pocit spolupatričnosti, ktorý dostávajú právom zasahovať do fungovania podniku. Súčasťou sociálneho podniku totiž musí byť poradný štatutárny orgán alebo demokratická správa. Zamestnanci sú jej súčasťou, vďaka čomu majú možnosť aspoň čiastočne firmu smerovať.

Pokiaľ zamestnávateľ prijme niekoho zo znevýhodnených skupín, prispieva aj k rozvoju regiónu. Keď majú aj takí obyvatelia pravidelný príjem a sú naučení pracovným návykom, zvyšuje sa zároveň úroveň daného kraja či mesta. „Sociálne podniky prispievajú k spoločenskej zodpovednosti. Robia spoločnosť lepšou. Na Slovensku toto povedomie ešte chýba, často podnikateľov zaujíma len finančný benefit,“ vysvetľuje Marcela Hajtmánková.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Sociálne podniky a daň z príjmov

Čo je to sociálny podnik, za akým účelom môže byť založený a aké úľavy na dani je možné pri tomto type podnikania uplatniť? Aké vedie sociálny podnik účtovníctvo a kedy zostavuje výročnú správu?

Sociálne podniky a DPH

Registrované sociálne podniky uplatňujú na dodané tovary a služby zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %. Čo je to registrovaný sociálny podnik a aké podmienky musí dodržať?

Čo je sociálny podnik a sociálna ekonomika

V čom sa líšia sociálne podniky od ostatných, ktorá firma môže byť registrovaným sociálnym podnikom a aká legislatívna úprava sa na podniky sociálnej ekonomiky vzťahuje?

Gastronómia a jej „choroby“ očami zakladateľa street foodu s havajským poke

V čom spočívajú najväčšie problémy gastronómie, prečo a ako by sa mal zmeniť prístup majiteľov gastro prevádzok a vďaka čomu sa dá jednoduchšie zvládnuť kríza?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky