Nástupníctvo v rodinných firmách a ochrana rodinného majetku očami odborníkov

Aké sú najčastejšie chyby pri generačnej výmene a nástupníctve, ako im predchádzať a ako ochrániť majetok rodiny, poradili experti z praxe.

Nástupníctvo a generačná výmena je téma, ktorá sa v istom čase týka takmer každej firmy, no osobitý dôraz na ňu kladú najmä tie rodinné. Vhodné je mať celý proces včas premyslený, inak to môže znamenať pre firmu (aj rodinu) nepríjemnosti. Akým chybám sa pri nástupníctve vyhnúť a ako riešiť nedeliteľnosť majetku rodiny po odovzdaní firmy ďalšej generácii, poradili experti z praxe.

Najčastejšie chyby pri generačnej výmene – ako sa im vyhnúť?

Pojem nástupníctvo je možné chápať ako prípravu zamestnancov na budúce pozície, na ktorých nahradia aktuálnych pracovníkov. V rodinnej firme je však tento pojem chápaný skôr ako príprava budúcej generácie, teda potomkov zakladateľov podniku, na prevzatie a pokračovanie v rodinnom biznise. Mario Fondati z poradenskej spoločnosti FONDATI & PARTNERS uvádza, že proces nástupníctva je najstrategickejší projekt v živote firmy, lebo jeho nezvládnutie ju môže aj položiť. Preto upozorňuje na časté chyby, ktoré podnikatelia pri tomto kroku robia. Ide napríklad o:

  • nedostatočné plánovanie a odkladanie procesu,
  • príliš skorý (keď firma nie je na prevzatie novou generáciou pripravená) alebo príliš neskorý  (stáva sa brzdou pre vývoj firmy) odchod zakladateľa,
  • nedostatok priestoru pre nástupcu na rozhodovanie vo firme, v dôsledku čoho dochádza k demotivácii,
  • nedostatočnú komunikáciu o procese generačnej výmeny s manažmentom a ľuďmi vo firme môže dospieť k odporu voči novému vedeniu.

Aby sa rodinná firma vyhla týmto chybám a dostatočne sa pripravila na zmenu, odborník odporúča sprofesionalizovať procesy – firma musí byť nastavená tak, aby bez problémov fungovala aj bez denných zásahov majiteľa. „Podnikateľov sa zvyknem pýtať základnú otázku: ,Ak odídete na tri mesiace na dovolenku, bude firma fungovať?‘ Mnohí mi odpovedia, že si nemôžu dovoliť odísť ani na dva týždne,“ upozorňuje na častú situáciu M. Fondati. Podnik by však podľa neho nemal byť závislý na majiteľovi, mal by mať stabilný manažment.

Ďalším dôležitým bodom je podľa odborníka otvorená firemná kultúra. So zamestnancami by malo vedenie otvorene komunikovať o tom, čo sa vo firme deje a aké sú s ňou plány. Veľa komunikovať treba aj s potomkami – o biznise, čo firma robí, rozoberať s nimi význam rodinného podniku pre región a pod. Takýmto spôsobom si môžu budovať k rodinnej firme vzťah. Vhodné môže byť, ak potomok vo firme aj dlhšie pracuje a vie, ako podnik funguje. Výhodou však taktiež je, ak istý čas pracuje v iných spoločnostiach alebo v zahraničí. Môže potom priniesť inšpiráciu, získa skúsenosti a bude mať väčší rozhľad.

Hoci je to prianím mnohých podnikateľov, niekedy nie je možné, aby bol nástupcom potomok a neoplatí sa to siliť. Podľa M. Fondatiho sa treba na situáciu pozrieť objektívne, zodpovedať si, aké sú ciele firmy a čo by mal nástupca spĺňať. Niekedy môže byť lepšou voľbou vhodný interný manažér alebo skúsený manažér z externého prostredia.

Podstatným krokom je podľa odborníka taktiež nastavenie očakávaní a príprava samotného zakladateľa na život po generačnej výmene. Podľa M. Fondatiho toto mnohí podnikatelia nevedia urobiť. Zároveň dodáva, že vo firme môžu istým spôsobom naďalej pôsobiť, no kompetencie by mali odovzdať a nemali by brzdiť dennú operatívu. Môžu pracovať napr. na menších projektoch. Dobré je tiež nájsť si alternatívne aktivity – venovať sa rodinnej filantropii alebo tráviť viac času s rodinou.

Jednou z vecí, na ktoré netreba zabúdať je, že nástupníctvo sa výrazne prelína s majetkovými témami. A zatiaľ čo generačná výmena sa istým spôsobom týka celej firmy a jej zamestnancov, majetkové témy sa dotýkajú najmä členov rodiny - aj tých, ktorí v rodinnej firme nepracujú a  a aktívne v nej nepôsobia.

Majetkový presun na druhú generáciu – ako zabrániť štiepeniu majetku a firmy v budúcnosti?

Aj pri majetkovom presune hrozí, že ak zakladateľ rodinnej firmy na niektoré náležitosti nemyslí v dostatočnom časovom predstihu, ohrozuje budúcnosť jeho potomkov či samotného podniku. Michal Šubín, poradca vlastníkov rodinných firiem so zameraním na medzigeneračný prechod a správu majetku, označuje ako jednu z častých chýb zvýhodnenie niektorého z potomkov. Ide o situáciu, kedy zakladateľ firmy odkáže jednému dieťaťu (napríklad, ak v rodinnom podniku pracuje) viac percent ako druhému (ktoré je mimo biznis a venuje sa napr. inej profesii). Hoci sa to na začiatku nemusí zdať, časom môže na povrch „vyplávať“ krivda, ktorá spôsobí napätie v rodine a zbytočné hádky.

Článok pokračuje pod reklamou

Pri odovzdávaní rodinnej firmy ďalšej generácii si podľa odborníka treba položiť otázku, čo zakladateľ rodinnej firmy môže očakávať od svojich detí a zvážiť tiež treba, ako sú potomkovia schopní majetok manažovať, či vôbec poznajú, čo ho tvorí, ako medzi sebou komunikujú a pod. „Nemala by chýbať vízia. Každá firma má nejakú víziu – možno nie na papieri, no zakladateľ ju má v hlave. Vie, čo je jeho cieľ a kam sa chce dostať. Budúca generácia by ju mala poznať, aby sa vedela oprieť o nejaké hodnoty, napríklad aj v prípade, ak v rodine dôjde k sporu, čo je, prirodzene, len otázka času,“ uvádza M. Šubín. Veľmi podstatná je preto vopred naštartovaná a otvorená komunikácia v rámci rodiny.

Jednou z náležitostí, nad ktorými treba uvažovať, je nedeliteľnosť majetku. Rodina totiž bude vystavená rôznym vplyvom, budú do nej vstupovať nové osoby, manželia a manželky potomkov a pod. Hoci istým spôsobom je tomu možné predchádzať zúžením alebo zrušením BSM, no aj mnoho potomkov môže zapríčiniť štiepenie podnikania. Navyše, aktuálna legislatíva na Slovensku limituje rodiny v nakladaní s majetkom napríklad v prípade dedenia – zakladateľ podniku nemôže v závete stanoviť pravidlá, ako má byť majetok spravovaný v budúcnosti, nechať svoju predstavu ďalšej generácii. Práve ochrana rodinného podnikania, zachovanie vplyvu rodiny na jeho fungovanie a správu, vrátane plnohodnotného čerpania benefitov je predmetom diskusií, ktoré sa týkajú transformácie rodinného majetku s využitím či už rodinného holdingu, alebo zvereneckej správy.

Rodinný holding, ktorý má podobu klasickej obchodnej spoločnosti (s. r. o. alebo a. s.) sa stáva nástrojom, prostredníctvom ktorého rodina podniká a investuje, vlastní obchodné podiely v rodinnom podniku, prípadne iný nehnuteľný alebo hnuteľný majetok.

Zverenecká správa, ktorá má podobu fondu prestavuje jednu z foriem, prostredníctvom ktorej rodina svoje podnikanie ovláda. V praxi to znamená, že zakladateľ (rodič) sa rozhodne vyčleniť vybraný majetok (napr. akcie rodinnej firmy) a zveriť ich do správy tretej osobe – správcovi. Fond nemá vlastníka a majetok tak už neprechádza do dedenia. Zakladateľ definuje pravidlá, podľa ktorých správca majetok spravuje a na druhej strane stoja potomkovia ako beneficienti, ktorí z majetku za stanovených podmienok profitujú. To vytvára priestor na určenie istej miery zásluhovosti (na rozdiel od bežného závetu).

Na Slovensku taktiež nie je možné riešiť správu majetku v situácii, kedy má zakladateľ spoločnosti napríklad ťažký úraz a nevie riadiť firmu ani riešiť právomoci v súvislosti s majetkom. Aj pre takéto prípady je vhodné uvažovať nad rodinným holdingom či zvereneckou správou (hoci zatiaľ je možné tieto nástroje využiť len v zahraničí, napríklad v Českej republike) a nahradiť tým fyzické vlastníctvo. „Cieľom je nevlastniť, ale ovládať,“ uvádza M. Šubín a dodáva, že dôležité je premyslieť si celý proces v pokoji a nebyť v strese. „Odovzdanie majetku druhej generácii je najväčší obchod v živote podnikateľa. Nikdy nebude robiť väčší obchod.“

Téma nástupníctva a ochrany rodinného majetku na seminároch pre rodinné firmy

O generačnom transfere či spôsoboch ochrany rodinného majetku pri jeho presune na potomkov budú hovoriť odborníci z praxe na seminároch pre rodinné firmy. Hovoriť sa bude taktiež o súčasnom stave legislatívnych úprav či o tom, čo nepodceniť pri manažérskych zmenách vo firme, a to 5.4.2022 v Malej Ide pri Košiciach a 6.4.2022 vo Vígľaši. Vstup na podujatia bude bezplatný.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

Akým spôsobom sa možno dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a na čo spoluvlastníci nemôžu zabudnúť? Je možné trvať na zachovaní spoluvlastníctva aj proti vôli spoluvlastníka?

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Čo je to podielové spoluvlastníctvo, ako sa ruší a delí? Aký je postup v prípade sporov spoluvlastníkov o spôsobe užívania veci alebo o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva?

Osobný mentor a pomoc pri nástupníctve: ako sa stať dobrým lídrom rodinnej firmy?

Odborníčka vysvetlila prínos a úlohy mentora pri generačnej výmene. S čím pomáha a ako funguje služba Kompas nástupcu, ktorú ponúka Inštitút Rodinného Businessu?

Štát podporí rodinné podniky: akčný plán má pomôcť aj s nástupníctvom

Ministerstvo hospodárstva predstavilo návrh akčného plánu pre rozvoj rodinných podnikov. Čoho sa navrhované zmeny týkajú a čo na ne hovoria daňoví odborníci?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky