Zverenecký fond: čo to je a ako ho využiť v rodinnom podniku?

Ako zverenecký fond rieši problémy medzigeneračnej výmeny v rodinnej firme a kto ho môže využiť?

Generácia podnikateľov, ktorí začali podnikať po novembri 1989 postupne odchádza do podnikateľského dôchodku a odovzdávajú rodinné firmy svojim potomkom. V tejto súvislosti dochádza k praktickým otázkam, ktoré sa týkajú aj majetku. Ako riešiť situácie, ktoré môžu viesť k sporom v rodine a nezhodám v rodinnom podniku? Jedným z nástrojov je zverenecký fond. Čo rieši, ako funguje a pre koho je vhodný, pre Podnikajte.sk prezradil Michal Šubín, poradca vlastníkov rodinných firiem so zameraním na medzigeneračný prechod a správu majetku.

Nástupníctvo prináša viaceré problémy a riziká

Mnohé rodinné firmy aktuálne čelia medzigeneračnej výmene. Na čo by mali podnikatelia pri odovzdaní podniku nástupníkom myslieť?

Presun vlastníctva z generácie „A“ na generáciu „B“ nie je len o nejakej časti firmy, ale naozaj o prevode celej rodinnej firmy, prípadne celého rodinného majetku. Ide o pomerne komplexný a z organizačno-daňovo-právneho hľadiska aj náročný proces, ktorý je vhodné dlhodobo plánovať, diskutovať o ňom, aby nebol v konečnom dôsledku prekvapený majiteľ firmy alebo generácia, ktorá má podnikanie prebrať. Zároveň si treba uvedomiť, že podnikateľ svoju firmu neprenechá len generácii „B“, ale aj „C“ a tak ďalej, teda vnukom, pravnukom...

Kedy je vhodný čas začať riešiť majetkové otázky spojené s nástupníctvom v rodinnej firme?

Najvhodnejšie je, keď medzigeneračnú výmenu podnikatelia neriešia pod tlakom, ktorý môže byť spôsobený vekom, zdravotnými komplikáciami alebo inými faktormi, ale začnú sa ňou zaoberať preto, že sa tak rozhodli, lebo to tak cítia. Tento proces netreba dlhodobo odkladať, pretože keď bude mať podnikateľ všetko pre nástupníctvo nachystané, odľahne mu. Prvá generácia slovenských podnikateľov sa venovala rozbehu firiem a celkom prirodzene sa téme príchodu detí do biznisu a majetku nevenovali. Niektorí z nich teraz dobiehajú vlak.

S akými problémami alebo rizikami sa môžu rodiny stretnúť v procese presunu firmy a majetku na potomkov?

Každá rodina aj podnikanie sú individuálne. Existujú rodiny, kde sú deti súčasťou biznisu a sú v manažérskych pozíciách, poznajú firmu, zamestnancov a zamestnanci zasa poznajú ich. Sú ale aj iné situácie, kedy sú deti mimo domu alebo mimo podnikania, napr. študujú alebo sa venujú iným záležitostiam. Ďalšou a častou možnosťou je, keď jeden potomok je aktívny v rodinnom podnikaní a druhý nie. Pokiaľ by sa vtedy rodič rozhodol tohto potomka uprednostniť a zvýhodniť bez toho, aby prišlo k istej forme dorovnania s druhým potomkom, môžu v budúcnosti vzniknúť viaceré problémy.

Hovoríme pritom o majetku ako takom, nie iba o niektorej z jeho častí, napríklad rodinnej firme. V rámci jeho rozdelenia môže dôjsť ku kompenzáciám, pričom tieto by mali byť výsledkom konsenzu. Ak totiž dá rodič jednému potomkovi väčší podiel vo firme ako druhému len preto, že vo firme pracoval, môže v budúcnosti táto krivda vyplávať na povrch a budúce generácie s menším podielom môžu začať škodiť.

V akej situácii napríklad môže krivda „vyplávať na povrch“?

Dobrým príkladom je aktuálna pandémia – ak sa fabrika pre koronavírus uzavrie a súrodenec s menšinovým podielom a bez možnosti ovplyvniť vývoj firmy, nedostane svoj očakávaný výnos. Začne sa zaujímať o to, prečo firma nefunguje, môže bratovi či sestre vyčítať, že on by to manažoval lepšie, avšak nemôže to dokázať, pretože niekto rozhodol, že on firmu riadiť nebude. Ale tých príkladov a dôvodov môže byť podstatne viac. Pocit krivdy teda môže vyplávať, a väčšinou aj vypláva, na povrch v tej najnevhodnejšej situácii.

Existuje spôsob, ako predísť budúcim nezhodám v rodine po odovzdaní firmy ďalšej generácii?

Úprimne, dnešným slovníkom povedané, 100 %-ná vakcína na zabránenie nezhôd neexistuje. Čo ale vieme urobiť, je plánovať kroky a tieto nezhody dopredu predpokladať a hľadať možné riešenia. To je tzv. plán nástupníctva, kedy komplexom krokov, od nastavenia vhodnej organizačnej štruktúry majetku až po nastavenie pravidiel fungovania rodiny a vzťahov jej jednotlivých členov, sa snažíte eliminovať možné predpokladané konflikty a nezhody. Celý plán nástupníctva je vo svojej podstate hľadanie problému a jeho možného riešenia. A tých problémov bude viac. Jedným z nich je vstup osoby, ktorá na to nemá právo, do vlastníckych štruktúr, napríklad v dôsledku nezvládnutého dedičského konania. V tomto prípade je jednou z možností, ako tomuto problému predísť, použitie formy zvereneckej správy majetku - napríklad vo forme zvereneckého fondu.

Čo je zverenecký fond

Čo v praxi znamená zverenecký fond?

V praxi to znamená, že rodič zakladateľ sa rozhodne vyčleniť vybraný majetok (napríklad akcie rodinnej firmy) a zveriť ich do správy tretej osobe – správcovi. Takto vzniknutý fond nemá konkrétneho vlastníka a majetok tak v budúcnosti už neprechádza dedením. Na prvé počutie a čítanie sa to určite zdá pre mnohých ťažko predstaviteľné, faktom ale je, že si táto forma nachádza stále viac priaznivcov a stále viac, aj slovenských podnikateľských rodín, využíva túto formu medzigeneračného prechodu a budúceho nastavenia rodinného majetku.

Čo je dôvodom rastu obľuby takejto správy majetku?

Sú to predovšetkým dva zásadné faktory – majetok sa zachová v jednom nedeliteľnom celku a súčasne rodičia zakladatelia vedia tejto správe definovať isté želania a víziu, akou má byť majetok v budúcnosti spravovaný. To nie je dnes možné dosiahnuť žiadnym iným spôsobom.

Tieto pravidlá rodičia definujú tzv. štatútom, podľa ktorého je správca fondu povinný majetok spravovať a rozhodne by mal obsahovať aj prepojenie na samotnú rodinu a aktívne zohľadňovať aj jej želania a ciele.

Znamená to, že s podielmi alebo akciami rodinnej firmy už nenakladajú potomkovia, ale konkrétny správca. Kto ním môže byť a čo je jeho úlohou?

Správca má zodpovednosť za majetok a jeho správu podľa pravidiel, ktoré určí zakladateľ fondu a ktoré sú definované štatútom. Správcom môže byť externá osoba, ale za istých, zákonom definovaných, podmienok aj člen rodiny. Správcovia môžu byť aj viacerí, napríklad jeden rodinný, prepojený na rodinnú radu a druhý profesionálny, ktorý sa stará o fond z profesionálneho hľadiska. Potom sú tu beneficienti, teda potomkovia zakladateľov, ktorí z majetku za stanovených podmienok profitujú.

V žiadnom prípade nejde o odovzdanie majetku po vzore fondov z prvej kupónovej privatizácie (pozn. redakcie: privatizácia štátneho majetku, kedy sa veľkej časti obyvateľstva za symbolickú alebo nízku cenu rozdajú kupóny, ktoré potom obyvateľstvo môže vymeniť za podiely v podnikoch dovtedy vlastnených štátom), ale o veľmi premyslený krok, po ktorom rodina síce majetok fyzicky nevlastní, ale rozhodne má na neho zásadný vplyv a predovšetkým plnohodnotný úžitok.

Zverenecký fond rieši viaceré problémy, využiť sa dá aj v prípade smrti zakladateľa firmy

Kedy je vhodný čas alebo situácia uvažovať nad správou svojho majetku takouto formou a prečo?

Povedzme, že nikdy nie je skoro začať nad zvereneckou správou uvažovať a fyzické založenie realizovať neskôr. Spolupracujeme s rodinami, ktoré zvereneckú správu dlhodobo pripravujú, komunikujú ju v rodinách a chystajú na ňu aj predmetný majetok. K samotnému kroku ale nie sú tlačení a prípravou si vytvorili dostatočný časový priestor – rozhodnutie urobia potom, ako budú 100 % presvedčení, že je to pre ich rodinu a majetok to správne.

Súčasne musím zdôrazniť, že celý proces je potrebné veľmi detailne sledovať aj z pohľadu daňového plánovania a podrobne hodnotiť každý krok tak, aby štruktúra fungovala nielen dnes, ale aj o 30 rokov.

Čo teda býva dôvodom, prečo sa rodiny rozhodnú pre zverenecký fond?

Jedným z dôvodov je predstava zakladateľa podniku (mamy či otca) o tom, ako má byť tento majetok spravovaný v budúcnosti. Prípadne mu chce zanechať svoju pečať, odovzdať svoju predstavu ďalšej generácii. Bez zvereneckého fondu po smrti zakladateľa spoločnosti a pri následnom dedení nie je podľa našej legislatívy možné zadefinovať podmienky, ako si podnikateľ želá, aby sa v podnikaní pokračovalo. Pri zvereneckom fonde je možné vo forme štatútu povedať, ako sa deti majú k majetku správať a ako si majú deliť benefity.

Tradičným príkladom je vôľa rodiča zachovať majetok nedeliteľným v jednom celku. Tým, že sa vytvorí štruktúra zvereneckého fondu, nebude predmetom dedenia. Rodina tak eliminuje do budúcnosti počet vlastníkov. Ak je totiž viac detí, treba počítať s tým, že každý si raz založí svoju rodinu a bude mať ďalšie deti. Napríklad, ak je v rodine päť súrodencov a každý z nich by mal len dve deti, už do firmy vstupuje desať ďalších potomkov, štruktúra je zložitá a podnikanie sa štiepi

Ďalším príkladom je stanovenie pravidiel pri deľbe a výplate benefitov, kde je možné efektívne zaviesť aj istú mieru zásluhovosti a zamedziť tomu, že rodinný majetok a výnosy z neho pochovajú ambície jednotlivých členov rodiny a začne prirodzený úpadok.

Ako je to v prípade, že deti sú už počas vytvárania zvereneckého fondu spoluvlastníkmi podniku spolu s rodičmi?

V takom prípade je praktickým príkladom riešenia kombinácia priameho vlastníctva a zvereneckej správy. Potom do zverenskej správy ide podiel dnes vlastnený rodičmi a deti si rozhodnutie nechávajú na budúcnosť.

Hovoríte, že zverenecký fond istým spôsobom rieši aj otázku dedenia rodinného podniku v prípade smrti zakladateľa. V čom sa fond odlišuje od závetu? Nie je závet v otázke dedenia postačujúci?

Základným rozdielom je, že v slovenskom závete neviete povedať, že odovzdávate firmu potomkovi pod nejakou podmienkou, ktorú ak nesplní, nebude dediť. Čo závet umožňuje, je len vyčlenenie väčšieho podielu jednej strane, zatiaľ čo druhú stranu znevýhodníte, čo sa ale môže časom odraziť na sporoch v rodine. Ďalej je možné príbuzných vydediť, avšak aj na to sú stanovené isté limity a právne obmedzenia.

Ako som spomenul skôr, ak podnikateľ vyčlení majetok do zvereneckého fondu, tento majetok už nie je predmetom dedenia.

Je možné toto vyčlenenie deťmi napadnúť?

Ako všetko, aj tento krok je možné napadnúť a aj preto je potrebné všetky kroky riadne zvážiť, odkomunikovať a eliminovať riziká. Tento krok sa dotkne aj manželov a manželiek potomkov, ktoré by do komunikácie mali byť zapojené rovnako.

Ak teda podnikateľ v súčasnosti vlastní 100 % v rodinnej firme, a tie vloží do zvereneckého fondu - čo to bude znamenať pre jeho deti, vnúčatá, prípadne nenarodené pravnúčatá? Čo pre nevesty a ženíchov, ktorí prídu do rodiny?

Nebudú nič vlastniť, vznikne im len nárok na benefity. A tento nárok môže byť limitovaný aj povinnosťami. Úplne po správnosti by mali byť nastavené pravidlá aj v rámci BSM.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo v praxi môže zverenecký fond zmeniť v rodinnej firme, ako sa odrazí na podnikaní?

Na chod firmy ako takej nemá zverenecký fond žiadny vplyv. V rodinnom podnikaní to rieši problémy vo vlastníckej forme – rodičia dajú deťom možnosť byť beneficientmi. Z hodnoty, ktorú vytvorili, budú profitovať v zmysle štatútu. Fond tak pomôže udržať dobré vzťahy a vlastníctvo vo firme pokope. Ale to neznamená, že sa potomkovia nebudú hádať. Pri veľkom majetku sú aj veľké očakávania, ktoré ak nie sú naplnené, vzniká priestor na spory. Zverenecký fond ale zabezpečí, že napríklad do vlastníckej štruktúry nevojde nikto cudzí.

Môže ale nastať situácia, kedy rodina nie je schopná, resp. dostatočne kompetentná majetok spravovať. Potom túto úlohu môže prevziať správca. Vo svete, v krajinách, kde bolo realizovaných niekoľko generačných výmen, je profesionálna manažérska správa často využívanou službou.

Ak zakladateľ fondu zomrie, sú podmienky v ňom už nemenné? Môže majetok v zvereneckom fonde prepadnúť? Ak áno, čo v takom prípade?

Podmienky fondu sú definované štatútom a je ho možné meniť len za veľmi špecifických okolností, primárne súdom.

Majetok vo zvereneckom fonde by za normálnych okolností nemal prepadnúť, pretože by nikdy nemal byť predmetom záložného práva.

Čo sa deje s majetkom, ktorý je v zvereneckom fonde, ešte počas života jeho zakladateľa, teda napríklad majiteľa rodinnej firmy? Kto a aké má povinnosti?

Zakladateľ sa sám rozhodne, kedy z firmy, a teda aj z fondu, odíde. Tradične má zakladateľ v štatúte veľmi špecifické práva, ktoré po ňom preberie napríklad rodinná rada. Majetok (teda aj firma) vo fonde funguje úplne rovnako ako pred jeho presunutím z majetku zakladateľa.

Rodiny sa môžu stretnúť aj s pojmom rodinný trust. V čom sa líši od zvereneckého fondu a na čo slúži?

V podstate ide o to isté, ako zverenecký fond, len inak nazvané. Trust je odvodený od anglického slova „dôvera“, pretože dávate dôveru správcovi. V Česku sa zasa nazýva zverenecký fond, pretože majetok správcovi zveríte.

Čo všetko je možné vložiť do zvereneckého fondu?

Pre koho je takéto riešenie vhodné? Mali by nad zvereneckým fondom uvažovať len podnikatelia alebo ho môžu využiť aj nepodnikatelia?

Zverenecký fond sa môže hodiť akejkoľvek rodine. Záleží na tom, aký má rodina majetok. Nejde len o firmu. Môže ísť taktiež o dom, chalupu atď. Napríklad, ak má niekto štyri deti a nechce, aby sa hádali o chatu, má možnosť vložiť ju do fondu, určiť pravidlá na jej užívanie a deti to budú musieť dodržiavať. Medzi podmienkami užívania môže byť napríklad upratanie pri odchode či rozvrh, kto a kedy bude so svojou rodinou na chate tráviť čas, alebo aj pravidlo, že všetci musia prispievať do fondu opráv. Je to však individuálne, zakladatelia fondu môžu a nemusia určiť podmienky takto podrobne. Dôrazne však musím upozorniť, že je dôležité zohľadniť aj slovenské daňové, účtovné a právne nastavenia a pravidlá.

Čo sa deje v prípade, že potomkovia nedodržia stanovené podmienky určené v štatúte zvereneckého fondu?

Pre taký prípad je dobré v štatúte zadefinovať, čo sa stane, ak niekto niektorú z podmienok poruší. Tradične sú pravidlá nastavené tak, že zohľadňujú aj mieru porušenia pravidiel. Ale v úplnom extréme to môže pre potomka skončiť aj stratením nároku na benefit (napr. príde o právo používať chatu).

Príkladom je skutočnosť, kedy sa potomok nechová lojálne voči rodine, je gambler, narkoman a podobne. Potom je pre rodinu vhodnejšie, aby financie využila na jeho liečbu, ako podporovať jeho závislosti tým, že mu bude bezhlavo vyplácať rentu.

Zverenecký fond na Slovensku ešte nefunguje, založiť si ho ale môžu aj slovenské rodiny

Keďže zverenecký fond zatiaľ nie je zahrnutý do slovenskej legislatívy, môže ho založiť v Česku aj slovenská rodina?

Áno. Už sme mali tú česť založiť niekoľko takýchto fondov aj pre slovenské rodiny a rovnako ich aj spravujeme.

Do akej miery to rodinám komplikuje život alebo predražuje náklady na správu majetku?

Čo sa týka času, pokiaľ chce mať rodina vydiskutované náležitosti po všetkých stranách a nerobí to zo špecifických dôvodov, ide o 10 mesiacov až niekoľko rokov.. Náklady si vyžaduje prevádzka fondu - účtovníctvo, právnici... Rozsah si určuje rodina. Ide však podľa môjho názoru o veľmi dobre investované peniaze.

Akým spôsobom si rozsah určí rodina? Ako konkrétne môže ovplyvniť výšku nákladov na zverenecký fond?

Prevádzkové náklady sú teda individuálne. Základnou otázkou je, čo rodina očakáva od správcu. Ak má len dozerať na majetok a kompetencie riadenia zostanú naďalej v rodinnej rade, ide o niekoľko stoviek mesačne. Pokiaľ už rodina chce, aby majetok správca aj manažoval, riadil, ide o rádovo vyššie sumy. Môže ísť o prípady, kedy sa potomkovia venujú inej oblasti, nie podnikaniu, napríklad sú učitelia. Potom je potrebné určiť správcu, ktorý bude aj riadiť biznis a potomkovia len budú z činnosti firmy profitovať. Vtedy je ale dôležité mať nastavený spôsob kontroly, či správca robí všetko tak, ako má – napríklad na neho dohliada dozorná rada firmy, do ktorej si rodina dá ľudí, ktorým dôveruje. Tí potomkom následne tlmočia, v akom stave je firma a či je všetko v poriadku, prípadne informuje o problémoch. Vo vyspelom svete, kde má zverenecká správa dlhoročnú tradíciu je táto forma tradičnou a som presvedčený, že príde aj do našich krajov.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Expertka o rodinnej rade: Učí rodiny rešpektu a pomáha určiť smerovanie firmy

Rodinná rada je nástroj, ktorý podľa Eriky Matwij uľahčuje generačnú výmenu v rodinných podnikoch, no tiež pomáha udržať dobré rodinné vzťahy. V rozhovore prezradila, kto sa má rady zúčastniť, aké problémy sa tam riešia aj pre koho je tento nástroj vhodný.

Spoločný obchodný podiel

Čo je spoločný obchodný podiel, kedy vzniká a aké práva a povinnosti z neho plynú?

Ako vybudovať silnú rodinnú firmu? Zistíte na unikátnom podujatí

Inšpiráciu či vedomosti od skúsených expertov ponúkne Medzinárodný kongres rodinných firiem. Už o pár dní sa o skúsenosti podelí aj 46. nástupca najstaršieho rodinného hotela na svete.

Poradenstvo pre rodinné firmy: s nástupníctvom pomôžu profesionáli

Generačná výmena môže byť vďaka Slovak Business Agency jednoduchšia. Akú podporu môžu rodinné podniky získať, ako a dokedy o ňu požiadať?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky