Podvodné e-shopy: napodobenín webových stránok pribúda

Podvodníci kopírujú stránky e-shopov a zákazníkov oberajú o peniaze. Ako falošné e-shopy rozpoznať? Čo môžu robiť oklamaní spotrebitelia či prevádzkovatelia odkopírovaných stránok?

O podvodníkoch (nielen) v online svete sa hovorí čoraz častejšie, až sa zdá, že je pokusov oklamať a okradnúť nič netušiacich ľudí viac ako kedykoľvek pred tým. Faktom je, že podvodníci sú čoraz sofistikovanejší a je náročnejšie podvod dostatočne včas odhaliť. Skúšajú to nielen zasielaním výziev podnikateľom o zápis do neoficiálnych registrov či e-mailmi so škodlivými linkami alebo vyhrážaním sa rozšírením neexistujúcich kompromitujúcich nahrávok. Svoje obete čoraz častejšie podvodníci nachytajú aj na sociálnych sieťach (napr. pod súťažami sa objavujú komentáre od stránky, ktorá profilovou fotkou aj názvom kopíruje vyhlasovateľa súťaže a snaží sa nalákať na link, ktorý môže byť škodlivý alebo si prostredníctvom neho vyžiada osobné údaje „výhercu“ aj s číslom jeho bankomatovej karty).

No nie je náročné naraziť ani na falošné webové stránky mobilných operátorov, bánk či e-shopov, ktoré doslova kopírujú weby známych značiek. Vo vyhľadávači navyše často zastávajú popredné priečky. Ako ich rozpoznať, čo robiť, ak sa zákazník stane obeťou takého podvodu a aké kroky môže podniknúť kopírovaná firma, pre Podnikajte.sk priblížili odborníci z praxe.

Znaky falošného e-shopu: ako zistiť, že ide o napodobeninu?

Na prvý pohľad takmer neodlíšiteľné od oficiálnej web stránky firmy, no po zadaní osobných údajov (napr. pri dobití kreditu či nákupe topánok) nielen že zaplatený tovar nie je doručený alebo služba nie je vykonaná, často sa ale podvodníci veľmi rýchlo a ľahko dostanú k údajom o bankomatovej karte, ktoré následne zneužijú a z účtu zákazníkovi začnú odchádzať nemalé čiastky peňazí. Slovenská obchodná inšpekcia na svojej webovej stránke upozorňovala na nedôveryhodné e-shopy, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti, ale tiež na podvodné internetové stránky. Spotrebiteľov nabáda k zvýšenej obozretnosti pri internetových nákupoch vzhľadom na opakované spotrebiteľské podnety, ktoré sa týkajú predaja značkového tovaru prostredníctvom e-shopov (často s doménou .sk).

„Ide o podvodné internetové stránky na predaj značkovej obuvi, športovej a turistickej obuvi, športového oblečenia, keď si prevádzkovateľ registruje názov internetovej stránky veľmi podobný ako používa originálny značkový internetový predajca, čo často spotrebiteľov môže uviesť do omylu, že objednávajú tovar originálnej značky a zaručenej kvality,“ uvádza SOI na svojej webovej stránke.

Podvodné e-shopy je ťažké rozpoznať, pretože na svojich stránkach zobrazujú vizuálne totožný alebo podobný obsah ako originálna stránka a ponúkajú rovnaký sortiment tovaru. Často sa tiež stáva, že sa podvodná webová stránka tvári ako slovenská pobočka zahraničnej značky. „Podvodnú stránku, ktorá je klonom či napodobeninou, môže vytvoriť nielen hacker, ale prakticky ktokoľvek. Je to podobné ako s napodobeninami módnych značiek oblečenia. Rozdiel však spočíva v tom, že v prípade webových stránok sú design a „plány“ verejne dostupné, takže vytvorená kópia nebude ľahko rozpoznateľný „lacný šmejd“, ale vizuálne identická kópia,“ uvádza Martin Hanic, expert na etické hackovanie zo spoločnosti Citadelo.

Prečítajte si tiež

Nedôveryhodné e-shopy: spotrebiteľov oberajú o peniaze aj čas

Avšak, predsa len existuje niekoľko spôsobov, ako rozpoznať, že nejde o originálnu webovú stránku obchodu. Jedným zo znakov je, že sa na webe neuvádza identita prevádzkovateľa/predávajúceho, obchodné meno a sídlo predávajúceho. Taktiež chýbajú všeobecné obchodné podmienky. Spotrebiteľ má problém sa skontaktovať s predávajúcim, je to možné len prostredníctvom anonymného kontaktného formulára a žiadajú platby za tovar výlučne vopred, pričom neumožňujú iné možnosti platby. Obozretnosť treba zvýšiť aj vtedy, keď uvádzajú výrazne nižšie ceny ponúkaných tovarov ako originály alebo sľubujú ceny s výraznou zľavou.

„V prípade nákupu z podvodného internetového obchodu predávajúci po úhrade tovar nedoručí, príp. doručí falzifikáty značkového tovaru, neumožňuje odstúpenie od zmluvy pred dodaním tovaru alebo nevráti peniaze po nedodaní tovaru, po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy či reklamácii falzifikátov tovaru,“ uvádza SOI. Preto spotrebiteľov upozorňuje, aby si pred objednaním a zaplatením tovaru z e-shopu dôkladne preverili, či daný obchod uvádza informácie o predávajúcom a všeobecné obchodné podmienky.

SOI upozorňuje na nasledovné falošné e-shopy:

Napodobeniny e-shopov sú o to nebezpečnejšie, že sú práve tieto falošné stránky často medzi prvými vo vyhľadávači, čím jednoduchšie nalákajú zákazníkov na kliknutie práve na ich stránku. „To, či sa vo vyhľadávači zobrazí skôr originál alebo podvodná stránka, je výsledkom marketingového (SEO) súboja oboch prevádzkovateľov pre zákazníkom použité kľúčové slová. Prípadne ide o platenú reklamu, keďže tú si môže zaplatiť každý,“ vysvetľuje M. Hanic.

Ako môže podnikateľ zistiť, že jeho stránka je napodobňovaná

Nielen zákazníci by si mali všímať varovné signály pred nákupom z e-shopu. Je vhodné, aby boli obozretní aj samotní podnikatelia. Ako uvádza expert na etické hackovanie, zistiť, že e-shop bol niekým skopírovaný, nie je vôbec jednoduché. „Avšak, v istých aspektoch je to jednoduchšie ako pre výrobcu značkových kabeliek, ktorý sa snaží zistiť, či niekto na trhovisku nepredáva lacné napodobeniny jeho výrobkov. Vyhľadávanie a monitorovanie obsahu na internete je totiž menej zložité. A to je presne to, čo by prevádzkovatelia stránok mali robiť.“

Je podľa neho dôležité monitorovať výsledky vyhľadávania pre danú značku a kľúčové slová vo vyhľadávačoch. Taktiež pomôže využívanie služieb ako Google Alerts s upozorneniami na výskyt nových stránok spomínajúcich tú-ktorú značku, kľúčové slová či špecifické frázy (novinky) z ich stránky. Ďalším bodom je monitorovanie výskytu nových doménových mien obsahujúcich meno podnikateľovej spoločnosti a určite podľa odborníka treba motivovať zákazníkov k nahlasovaniu podvodných stránok (ako aj iných bezpečnostných incidentov).

Podvodné e-shopy z právneho hľadiska

Ako uvádzajú Oliver Majdúch, Martina Jamečná a Simona Perečinská z advokátskej kancelárie MATHISON legal s. r. o., tento druh podvodu má veľmi rôznorodé právne dopady od civilnoprávnych až po trestnoprávne. „V oblasti obchodného práva môžeme pri tomto konaní hovoriť najmä o tzv. nekalej súťaži,“ uvádzajú odborníci a ďalej konkretizujú, že ako nekalú súťaž v tejto súvislosti možno označiť napr.:

• parazitovanie na povesti podnikateľa – vtedy ide o konanie, keď podvodník využíva povesť podniku, výrobkov alebo služieb originálneho prevádzkovateľa napr. e-shopu s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by inak nedosiahol,
• vyvolávanie nebezpečenstva zámeny - v zmysle zákona ide o použitie osobitných označení firmy alebo osobitných označení/úpravy výrobkov, výkonov a obchodných materiálov, ktoré zákazníci poznajú ako príznačné pre konkrétnu firmu (teda je pre zákazníkov jednoduchšie nechať sa oklamať, pretože si myslia, že nakupujú u oficiálneho predajcu),
• klamlivé označenie tovaru – k tomuto právnemu deliktu dochádza už vtedy, keď je označenie spôsobilé vyvolať mylnú domnienku (teda k vyvolaniu mylnej domnienky na strane spotrebiteľa o pôvode tovaru alebo služby ani nemusí v skutočnosti dôjsť – ide napr. o imitácie produktov iného podnikateľa),
• klamlivá reklama - ide o reklamu tovaru, služieb, obchodného mena, ochrannej známky, a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza/môže uviesť do omylu zákazníkov, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo poškodzuje/môže poškodiť iného podnikateľa/spotrebiteľa.

„V oblasti ochrany práv duševného vlastníctva dochádza uvedeným konaním najčastejšie k porušeniu práv z ochrannej známky, alebo môže ísť tiež o tzv. cybersquatting – situáciu, kedy si niekto zaregistruje ako doménové meno cudziu registrovanú ochrannú známku a pod týmto menom ponúka svoje vlastné tovary alebo služby na internete,“ vysvetľujú právni experti a dodávajú, že v oblasti trestného práva môže takéto konanie napĺňať znaky najmä trestného činu podvodu, ak sa osoba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu vo výške aspoň 266 eur. „Páchateľovi vtedy hrozí trestné konanie a trest odňatia slobody vo výške až 2 roky.“

Dá sa podvodný e-shop zmazať alebo zablokovať?

Samotný vlastník značky nemôže cudziu falošnú stránku zmazať ani zablokovať. Jej obsah je možné odstrániť iba jej prevádzkovateľom, resp. tým, kto mu poskytuje virtuálny priestor (tzv. webhosting). Jednou z ciest jej zneprístupnenia však môže byť výrazné sťaženie jej nájdenia na internete, a to zablokovaním danej domény (doménového mena).

 V každom štáte je správcom domény najvyššej úrovne (teda .sk, .cz, .de, .fr atď.) práve jeden subjekt (niečo ako virtuálny kataster) a na Slovensku je správcom .sk spoločnosť SK-NIC, a.s. Registrácia domén sa však vykonáva prostredníctvom tzv. registrátorov (napríklad WebHouse, s. r. o. či Websupport, s. r. o.) na základe žiadosti prevádzkovateľa.

Registrátori sa riadia pravidlami pre registráciu domén a v prípade, že majú nejaké podozrenie o serióznosti držiteľa domény, môžu si dožiadať ďalšie informácie o ňom. „Pokiaľ sa v týchto údajoch zistia nezrovnalosti, alebo dokonca falošné údaje, doména by nemala byť zaregistrovaná,“ vysvetľuje Peter Bíro, generálny riaditeľ  spoločnosti SK-NIC.

Napriek tomu sa podvodníkom darí registrovať si napodobeniny serióznych online obchodov. Vtedy už registrátor ani SK-NIC doménu nemôže zablokovať ani vymazať bez relevantných podkladov. Zablokovanie domény sa vykonáva iba na základe nariadenia príslušných orgánov (napríklad na základe rozhodnutia súdu).

„Držiteľom oficiálnych domén preto odporúčame obrátiť sa na príslušné orgány a informovať zákazníkov o podvodnej stránke, ktorá sa snaží napodobniť tú ich a poškodiť ich meno. Ideálne je predchádzať takémuto stavu včasným zaregistrovaním si svojich domén, ako potom riešiť právne kroky. V prípade jednoznačného zneužívania je možné využiť aj alternatívne riešenie sporov priamo pre domény (tzv. ADR) – jeho pravidlá sú dostupné na stránke sk-nic.sk. Zároveň odporúčame držiteľom pridať si rovno pri registrácii doplnkovú úroveň zabezpečenia domény – službu DNSSEC. Ide o systém, ktorý zabraňuje hackerom presmerovať používateľa e-shopu na nesprávnu webovú adresu a získať tak citlivé údaje, ktoré môže následne zneužiť. DNSSEC vie na doméne aktivovať príslušný registrátor,“ dopĺňa Peter Bíro, generálny riaditeľ spoločnosti SK-NIC.

Martin Hanic z Citadelo ešte dopĺňa odporúčanie zaregistrovať si pre svoj obchod nielen „.sk“ doménu, ale tiež jej lákavé alternatívy ako „.com“, „.org“, „.net“ a podobne. A ak je to možné, tak aj vizuálne podobné alternatívy či verzie s preklepmi. Napríklad oficialnyobchod.sk, oficialnyobchod.net, oficialnyobchod.org, officialnyobchod.sk, oficialnobchod.sk, oficialnyobchod-sk.sk a podobne.

Podvodné e-shopy sú aj v Česku, právomoci správcu domény sú iné ako u nás

S podobnými podvodmi sa stretávajú aj v Českej republike. Aj tu podvodníci skúšajú na falošných stránkach vylákať peniaze a osobné údaje od zákazníkov. Prístup, resp. právomoci správcu domény .cz je však pomerne odlišný ako u nás. Ako uvádza Pavel Bašta, vedúci oddelenia CSIRT.CZ, združenia CZ.NIC, ak sú o phishingovej stránke informovaní (či už z externých zdrojov, alebo z vlastnej iniciatívy), vykonajú kroky k odstráneniu podvodnej stránky. „Situácia je jednoduchšia v prípade .cz domény, kde môžeme zakročiť sami. V prípade iných domén (napr. .com, .net) využívame medzinárodné kontakty národného bezpečnostného tímu csirt.cz, ktorý taktiež prevádzkujeme,“ vysvetľuje P. Bašta.

Rozdiel je však v rýchlosti odstránenia podvodného obsahu, a tiež v konkrétnej technickej realizácii. Ako opisuje odborník, v doméne .cz dôjde k vyradeniu domény zo zóny, čo znamená, že útočník už nemôže na útok použiť rovnakú doménu. „Naopak, u ostatných domén dôjde obvykle iba k odstráneniu škodlivých stránok, útočník však môže doménu použiť na rovnaký útok s využitím inej hostingovej služby.“ Pokiaľ držitelia oficiálnej domény zistia, že ich napodobnili podvodníci, môžu CZ.NIC kontaktovať. Po overení ich požiadavky následne postupujú jedným zo spomenutých postupov.

Ako môžu postupovať podnikatelia, ktorých stránka je napodobňovaná?

Z právneho hľadiska existuje viacero možností, čo môžu prevádzkovatelia webových stránok, ktoré podvodníci kopírujú, urobiť. Ako uvádzajú právni experti z MATHISON legal s. r. o., v zmysle Obchodného zákonníka sa môžu podnikatelia (ale aj spotrebitelia), ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, domáhať súdne či mimosúdne na základe dohody:

• aby sa podvodník konania zdržal a odstránil závadný stav,
• môžu požadovať primerané zadosťučinenie (aj finančné),
• požadovať náhradu škody,
• alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má podľa odborníkov právo domáhať sa na súde:

• aby bolo zakázané používať zapísané označenie pôvodu na rovnaké alebo podobné výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky na jeho používanie,
• aby takéto výrobky boli stiahnuté z trhu,
• môže sa domáhať náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie,
• a tiež má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

V súvislosti s poškodením dobrého mena právni experti vysvetľujú, že v právnej sfére sa hovorí o poškodení dobrej povesti podnikateľa alebo tzv. renomé, pričom ide o morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí v spoločnosti. „Ide napr. o kvalitu, istotu, svedomitosť, morálnosť, odbornosť, vážnosť a podobne.“

Ak niekto napodobní e-shop, zákazníkom nedoručí tovar alebo ho doručí v zlej kvalite a je problém s jeho reklamáciou, prípadne zneužije osobné údaje zákazníka, poškodí renomé oficiálneho online obchodu. A mienku zákazníkov je potom ťažké napraviť, mnohí sa totiž nemusia ani dozvedieť, že nakúpili z falošného obchodu a nie originálneho. Zásahom do dobrého renomé firmy je aj nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie. A práve takéto situácie upravuje Občiansky zákonník.

Advokáti uvádzajú, že pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby sa podnikateľ môže domáhať, aby sa porušiteľ:

• zdržal zásahov do dobrej povesti firmy, a to uplatnením tzv. „zdržovacej žaloby“,
• odstránil závadný stav uplatnením tzv. „reštitučnej žaloby“,
• aby poskytol primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté v peniazoch uplatnením tzv. „satisfakčnej žaloby“.

Držitelia webových stránok sa však môžu obrátiť aj na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Ako môžu postupovať poškodení spotrebitelia?

Postup a nároky spotrebiteľov, ktorí z falošných obchodov nakúpili, sa podľa advokátov líšia v závislosti od toho, o aké konanie porušiteľa išlo, či vznikla spotrebiteľovi škoda a v akej výške. Okrem už spomenutých súdnych i mimosúdnych možností v zmysle ustanovení obchodného zákonníka o nekalej súťaži, sa môžu poškodení taktiež obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. „Tá vykoná šetrenie a môže uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podvodníkovi ako aj vysoké peňažné sankcie. Avšak, SOI nemá právomoc za hranicami Slovenska. Ak je e-shop prevádzkovaný z inej krajiny, SOI má obmedzené kompetencie a nie je oprávnená ani blokovať stránky, ani vymáhať prípadné zaplatené platby.“

Odborníci preto odporúčajú obrátiť sa na políciu či prokuratúru a podať písomne či ústne trestné oznámenie (podanie je bezplatné), nakoľko môže ísť o trestný čin podvodu (ak je škoda vyššia ako 266 eur) a je možné uplatniť si náhradu škody v trestnom konaní.

Denisa Bárdyová, hovorkyňa Odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru pre Podnikajte.sk uvádza, že v prípade, ak sú obchodníci identifikovaní bankovým sektorom, ten vždy rieši daný subjekt vlastnou činnosťou a snaží sa zamedziť ďalšiemu fungovaniu takejto web stránky. „Polícia vykonáva preverovanie len v prípadoch, že e-commerce obchodník spôsobil priamu škodu občanovi SR a ten podá v danej veci trestné oznámenie. V rámci preventívnych opatrení sa odbor snaží upozorňovať občanov SR o podvodných e-commerce obchodníkoch, ktorých zistí vlastnou činnosťou,“ dodáva.

Dôležitosť osvety zdôrazňuje aj P. Bíro, generálny riaditeľ spoločnosti SK-NIC.: „Podobne ako pri fake-news, alebo konšpiračných teóriách, je potrebné neustále vzdelávať a informovať, aby boli zákazníci opatrní pri nákupoch a pred platbou na e-shope si naozaj dôkladne kontrolovali e-shop.“ SK-NIC v rámci Akadémie virtuálneho Slovenska vzdeláva, ako si chrániť web, zabezpečiť značku či ako vytvoriť dobrý internetový e-shop. „Toto všetko je ale na strane poskytovateľa. Pokiaľ zákazník „omylom“ klikne inde, toto nevieme ovplyvniť. Môžeme len upozorňovať a vzdelávať,“ dodáva.

Podvodov pribúda, na čo dať pozor a čo môžu robiť poškodení – súhrn informácií

Hoci SK-NIC eviduje nahlásenia falošných e-shopov ročne len v jednotkách, maximálne desiatkach, neznamená to, že je takýto prípadov málo. Skôr naopak. Prezídium Policajného zboru tvrdí, že počet podvodných e-commerce obchodníkov medziročne zvoľna narastá, pričom zásadný nárast bol zaznamenaný s príchodom pandémie. „Spravidla ide o osoby cudzích štátnych občanov pôsobiacich v zahraničí. Najčastejšie prichádza k podvodom v spojitosti s e-commerce subjektami prevádzkovanými v Ázii,“ uvádza hovorkyňa D. Bárdyová.

Málo podvodných stránok nie je ani v Česku, kde CZ-NIC eviduje v tomto roku už 1 262 phishingových útokov (neevidujú ale zvlášť falošné e-shopy a phishingové stránky) a rovnako ako u nás, ich počet narastá od roku 2020.

Spotrebitelia by pred nákupom z e-shopu, hoci si myslia, že ide o oficiálnu stránku firmy (z ktorej už možno v minulosti aj nakupovali, no nevšimnú si, že ide o iný web), mali byť obozretní a všímať si,

• či na stránke nie sú gramatické a štylistické chyby,
• či sú uvedené kontaktné a identifikačné údaje predávajúceho, alebo je možné spojiť sa len prostredníctvom anonymného formulára,
• či sú zverejnené obchodné podmienky a čo obsahujú,
• či neponúkajú len možnosť platby online vopred,
• či tovar nie je podozrivo lacný alebo neponúka až príliš lákavé zľavy alebo iné zvýhodnenia (zľava pri prvom nákupe 5 %, dovoz zdarma, výpredaj skladu, kedy aj drahý tovar má cenu v jednotkách eur a podobne).

Martin Hanic taktiež spotrebiteľom odporúča dať si oficiálnu stránku e-shopu do záložiek, pre prípad ďalšieho nákupu a ak má v danom e-shope účet, môže si uložiť do správcu hesiel nielen prístupové údaje, ale aj adresu obchodu. „Ak vidítie adresu stránky, napríklad www.obchod.sk v papierovom letáku, zadajte ju (ideálne celú https://www.obchod.sk) priamo do adresného poľa prehliadača, namiesto vyhľadávania obchod.sk alebo obchod sk vo vyhľadávači.“ Ak už spotrebiteľ obchod niekedy vyhľadával vo vyhľadávači, je dobré všímať si farbu odkazu, pretože stránka, ktorú už navštívil býva inej farby (niektoré prehliadače zobrazujú aj informácie, koľkokrát a kedy naposledy stránku používateľ navštívil).

Expert na etické hackovanie dodáva, že navštíviť podvodnú stránku nemusí predstavovať hlavný problém. „Problém nastane, ak na nej zákazník zaplatí kartou, teda zadá údaje z karty. Legitímne obchody na Slovensku a v Čechách takmer vždy používajú pre platby tzv. platobné brány, väčšinou prevádzkované priamo bankami alebo platobnými spoločnosťami. Nikdy nezadávajte údaje z karty priamo na stránke. Ak nie je iná možnosť ako platba kartou, nechajte si bankou vygenerovať jednorazovú platobnú kartu. Ak ide o prvú či jednorazovú návštevu obchodu, vždy využite zaslanie na dobierku, nie platbu vopred na účet,“ upozorňuje.

V prípade, že spotrebiteľ z takejto stránky aj tak nakúpi a zistí, že išlo o podvodnú stránku, má viacero možností ako situáciu riešiť. Obrátiť sa môže na súd, políciu alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ako sa bude ďalej postupovať závisí aj od výšky škody, ktorú utrpel.

Monitorovať svoju značku a s ňou súvisiace kľúčové slová či špecifické frázy by mali aj samotní podnikatelia. Ak zistia, že ich e-shop niekto napodobňuje, môžu to taktiež nahlásiť na SOI alebo sa obrátiť na súd. SK-NIC môže podniknúť kroky k vymazaniu stránky alebo jej zablokovaniu až na základe nariadenia od súdu. Taktiež je vhodné dať vedieť svojim zákazníkom, že môžu na podvodnú stránku natrafiť a varovať ich pred nákupom z nej. Vyvarovať by sa mali aj pochybeniam, ktoré by mohli zákazníkov zmiasť a vytvoriť dojem, že aj oficiálna stránka je podvodná (napr. vyhnúť sa gramatickým chybám, ponúkať viacero možností platby, spĺňať si zákonné povinnosti).