Koniec éry lacných nákupov z Číny - Európska únia zavádza nové clo aj poplatky, ktoré násobne zvýšia cenu objednávok aj tej najnižšej hodnoty. S čím rátať?
Dovoz zásielok nízkej hodnoty z tretích krajín, najmä z Číny, zažil v posledných rokoch výrazný nárast. Online platformy ako Temu, Shein či AliExpress umožnili zákazníkom nakupovať tovar online za minimálne ceny, často bez výraznejších dodatočných nákladov pre zákazníkov.
Realita je však taká, že tento model dlhodobo vytváral nerovnováhu na trhu. Európski podnikatelia podliehajú daniam a reguláciám, zatiaľ čo malé zásielky z tretích krajín sa k zákazníkom dostávali za podstatne výhodnejších podmienok.
Aj preto Európska únia pristúpila k legislatívnym zmenám, ktoré zásadne ovplyvňujú dovoz zásielok malej hodnoty z tretích krajín. Prvou väčšou zmenou bolo v roku 2021 zrušenie oslobodenia zásielok z tretích krajín v hodnote menšej ako 22 eur od nutnosti platenia DPH. V roku 2026 ale európskych kupujúcich z tretích krajín čakajú ešte zásadnejšie zmeny a práve o tých sa viac dozviete v tomto článku.
Prečo Európska únia zavádza zmeny?
Objem malých zásielok dovážaných do Európskej únie dosahuje extrémne čísla a od roku 2020 medziročne narastá. Podľa údajov Európskej komisie sa v roku 2024 do Európskej únie doviezlo približne 4,6 miliardy zásielok malej hodnoty (do 150 eur), čo predstavovalo približne 12 miliónov balíkov denne. V roku 2025 už objem týchto zásielok dosiahol približne 5,8 miliardy balíkov, čo predstavovalo medziročný nárast o viac ako 20 %. Prevažná väčšina z týchto zásielok, a teda viac ako 90 %, pochádza z Číny.
Takéto množstvo zásielok predstavuje výraznú záťaž pre colné orgány aj logistické systémy. Situácia zároveň dlhodobo vytvára nerovnaké konkurenčné podmienky medzi domácimi podnikateľmi a zahraničnými e-shopmi.
Európska únia preto zavádza v roku 2026 nové opatrenia, ktorými sleduje dva hlavné ciele. Prvým je zvýšenie príjmov do verejných rozpočtov a druhým je zlepšenie podmienok pre podnikateľov, ktorí pôsobia na jej území a riadne si plnia svoje daňové a legislatívne povinnosti.
Dovoz zásielok v malej hodnote do 1.7.2026
Pri dovoze tovaru z tretích krajín platia pri zásielkach v malej hodnote do júla 2026 dve kľúčové pravidlá.
Prvým je oslobodenie od cla pri zásielkach s colnou hodnotou do 150 eur. V praxi to znamená, že pri lacnejších nákupoch sa clo vôbec neplatí. Dôležité však je, že colná hodnota nepredstavuje len samotnú cenu tovaru. Zahŕňa aj náklady na prepravu zásielky a prípadne ďalšie poplatky, ktoré vznikli ešte pred vstupom tovaru na územie Európskej únie. Ak si teda Slovák na začiatku roku 2026 kúpil napríklad cez americký Ebay alebo čínsky Wish topánky za 80 eur a 20 eur ho vyšla preprava od predajcu až k nemu na slovenskú adresu, celková colná hodnota tovaru bola 100 eur. Keďže colná hodnota tovaru nepresiahla 150 eur, tak za dovoz topánok nemusel platiť clo.
Druhým pravidlom je neexistencia fixných poplatkov vyberaných na jednotlivé zásielky, čo znamená, že ešte začiatkom roku 2026 si mohli kupujúci z Európskej únie objednať z tretích krajín tovar v nízkej hodnote, za ktorý pri jeho preberaní nezaplatili žiadne alebo iba minimálne poplatky.
Pilotným projektom Európskej únie pri pritvrdzovaní pravidiel pre importy z tretích krajín bola zmena platná od roku 2021, ktorá sa týkala výberu DPH. Dovtedy platilo oslobodenie od DPH pri zásielkach v hodnote do 22 eur. Od 1. júla 2021 sa táto výnimka zrušila a dnes sa DPH uplatňuje na všetok dovážaný tovar bez ohľadu na jeho hodnotu.
V nasledujúcom texte približujeme zmeny, ktoré vstupujú do platnosti v roku 2026.
Koniec oslobodenia od cla pri zásielkach do 150 eur od 1.7.2026
Od 1. júla 2026 sa ruší výnimka, podľa ktorej sa clo neplatilo pri zásielkach s colnou hodnotou do 150 eur. Po novom sa tak clo bude uplatňovať na všetok dovážaný tovar, vrátane zásielok veľmi nízkej hodnoty.
V praxi to znamená, že aj pri lacných produktoch bude potrebné počítať s dodatočnými nákladmi. V prechodnom období, ktoré je plánované približne do 1. júla 2028, sa zavádza paušálne clo vo výške 3 eurá. Ide však o dočasné riešenie na 2 roky, pričom následne sa očakáva prechod na štandardné uplatňovanie cla podľa typu tovaru.
Zároveň je dôležité pochopiť, že paušálne clo sa nebude uplatňovať na balík ako celok. Už od 1. júla 2026 sa bude clo počítať podľa jednotlivých druhov tovaru v zásielke, teda podľa ich colného zaradenia.
V praxi to znamená, že ak zásielka obsahuje rôzne typy tovaru, clo sa môže uplatniť viackrát. Napríklad, ak si zákazník objedná v jednom balíku tri rôzne produkty - tričko, kabelku a elektronický doplnok, z pohľadu colného sadzobníka ide o tri odlišné colné zaradenia tovaru. V takom prípade sa clo uplatní na každé z nich samostatne.
Výsledkom tak môže byť situácia, kedy za jednu zásielku zaplatí zákazník clo vyššie ako 3 eurá – napríklad 6 eur, 9 eur či viac, v závislosti od toho, koľko rôznych druhov tovaru bude zásielka obsahovať. A to aj vtedy ak colná hodnota celkovej zásielky bude kumulovane nižšia ako 150 eur.
Plánované zavedenie fixného poplatku za zásielku
Druhou pripravovanou zmenou je zavedenie fixného poplatku za každú zásielku, ktorá prichádza do Európskej únie z tretích krajín. Na rozdiel od cla však nejde o už účinné opatrenie, ale o súčasť širšej reformy colného systému, ktorá je stále v procese schvaľovania.
Podľa aktuálnych informácií z roku 2026 sa počíta s poplatkom 2 eurá za balík. Jeho zavedenie sa aktuálne očakáva najskôr od novembra 2026, pričom niektoré členské štáty presadzujú aj skorší termín.
Tento navrhovaný poplatok nemá charakter cla. Jeho cieľom je pokryť najmä administratívne náklady spojené so spracovaním zásielok, keďže objem balíkov prichádzajúcich do Európskej únie dosahuje miliardy ročne.
Je nutné uvedomiť si, že poplatok (označovaný často aj ako tzv. „handling fee“, čiže manipulačný poplatok), bude vyberaný spolu s clom. V prípade zavedenia podľa aktuálneho návrhu, si teda kupujúci tovarov z tretích krajín aj za zásielky nízkej hodnoty priplatia minimálne 5 eur (v prípade, že zásielka bude obsahovať iba tovar jedného colného zaradenia).
Ako sa zmení cena lacného tovaru?
Zmeny sa najvýraznejšie prejavia práve pri veľmi lacných produktoch.
Ak si zákazník objedná napríklad tovar v hodnote 1 euro s dopravou zdarma, po novom už nepôjde o zanedbateľnú sumu. K cene tovaru sa od 1. júla 2026 pripočíta clo vo výške 3 eurá a okrem toho sa uplatní aj DPH podľa platnej sadzby. Od novembra 2026 je tiež možné počítať s fixným poplatkom za zásielku vo výške okolo 2 eur.
V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že z nákupu za 1 euro vznikne celkový náklad na úrovni viac ako 6 eur.
Čo tieto zmeny znamenajú pre podnikateľov?
Nové pravidlá sa netýkajú len konečných zákazníkov, ale aj podnikateľov, ktorí dovážajú tovar alebo konkurujú zahraničným e-shopom. Možno však predpokladať, že európski podnikatelia budú hodnotiť tieto zmeny skôr pozitívne, nakoľko sa ich po finančnej stránke dotknú iba minimálne. Takí, ktorí sa vo veľkom zásobujú tovarom z tretích krajín, ho totiž nakupujú vo vysokých hodnotách, teda výrazne prekračujúcich sumu 150 eur, ktorá bola do júla 2026 oslobodená od platenia cla. Zmeny sa ich preto dotknú iba pri dovoze vzoriek a budú v hodnote pár extra zaplatených eur. Zdražovanie tovarov z e-shopov z tretích krajín, ktoré doteraz profitovali z neopodstatnených výhod, tak skôr európskym podnikateľom zlepší trhové podmienky a umožní im byť konkurenčnejšími.
Opatrenia Európskej únie preto možno vnímať ako pozitívny krok pre podnikateľské prostredie v Európe. Doterajšie nastavenie výrazne znevýhodňovalo európske e-shopy a distribútorov, ktorí podliehajú miestnym daňovým povinnostiam, musia dodržiavať legislatívu a zároveň znášajú náklady spojené s certifikáciou a uvedením výrobkov na trh. Zavedenie cla aj na zásielky malej hodnoty a fixného poplatku za balíky tak čiastočne vyrovná podmienky medzi domácimi a zahraničnými predajcami.
Ide však len o prvý krok. V praxi totiž zostáva otvorená zásadná otázka, ktorú tieto zmeny neriešia, a to bezpečnosť výrobkov a ochrana spotrebiteľa.
Na trh Európskej únie sa naďalej vo veľkom dostávajú produkty z tretích krajín, ktoré nespĺňajú európske normy, nemajú potrebné certifikácie a v niektorých prípadoch môžu predstavovať zdravotné alebo bezpečnostné riziko. Európski predajcovia pritom tieto požiadavky spĺňať musia, čo pre nich znamená vyššie náklady, dlhšie procesy uvedenia výrobku na trh a prísnejšiu kontrolu zo strany orgánov.
Aj po zavedení nových poplatkov tak zostáva časť konkurenčnej výhody spomínaných e-shopov z tretích krajín zachovaná. Do budúcna bude preto kľúčové, či sa Európskej únii podarí nastaviť pravidlá tak, aby nešlo len o výber poplatkov, ale aj o dôslednú kontrolu toho, aký tovar sa na európsky trh reálne dostáva.
