Kedy sa oplatí podať daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016

Norbert Seneši | 23.01.2017
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, kedy je daňovník povinný podať daňové priznanie. Inokedy je jeho podanie dobrovoľné, ale pre niektorých sa oplatí aj vtedy. Vznikne im preplatok na dani.

Povinnosť podať daňové priznanie majú niektorí, ale ostatní ho môžu podať dobrovoľne

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vo svojom § 32 presne definuje podmienky, kedy sú fyzické osoby povinné podať daňové priznanie alebo kedy ho povinné podať nie sú. Práve v niektorých situáciách fyzických osôb, ktoré za bežných okolností nemajú povinnosť podať daňové priznanie, sa ho podať oplatí. Výsledkom podaného daňového priznania v takýchto prípadoch je vrátenie dane od daňového úradu na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania.

Niektorým ľuďom sa oplatí podať daňové priznanie, aj keď nemusia.

Dobrovoľne podať daňové priznanie sa oplatí väčšinou z dvoch dôvodov. Prvým je, že počas roka 2016 platili preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale za celý rok nebol ich základ dane z príjmov vyšší ako je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Druhým dôvodom, kedy sa fyzickým osobám všeobecne oplatí podať daňové priznanie, je situácia, ak počas roka platili preddavky na daň z príjmov, ale neuplatňovali si u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Okrem týchto existujú aj ďalšie situácie, kedy je podanie daňového priznania pre fyzickú osobu výhodné.

Kedy je pre študenta výhodné podať daňové priznanie za rok 2016

Študenti patria medzi skupinu osôb, ktorým sa veľmi často oplatí podať daňové priznanie. Nezáleží pritom, či ide o študentov strednej školy alebo vysokej školy. Študenti stredných škôl častokrát pracujú mimo školského roka – počas letných mesiacov, a študenti vysokých škôl aj počas semestra. Väčšinou pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Daňové priznanie za rok 2016 sa študentom oplatí podať vtedy, ak počas roka 2016 boli zamestnaní a za rok 2016 mali základ dane zo závislej činnosti (hrubé príjmy znížené o odvody platené zamestnancom) v úhrne nižšie ako 3 803,33 eura. Daňové priznanie sa im okrem toho oplatí podať tiež vtedy, ak si u zamestnávateľa neuplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane.

Študentom sa oplatí podať daňové priznanie, ak nezarobili veľa.

Obyčajne študentom zamestnávatelia vykonajú ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a preto podľa zákona o dani z príjmov nemajú povinnosť podávať daňové priznanie. Väčšinou však ich celoročné príjmy nie sú veľmi vysoké, zamestnávateľ im zo mzdy zrážal preddavky na daň z príjmov a vtedy sa im daňové priznanie oplatí podať. Dôvodom je, že pri výpočte preddavkov na daň z príjmov sa počítalo s pomernou mesačnou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 316,94 eura. Ak študent pracoval len niekoľko mesiacov a zarobil viac ako táto mesačná suma alebo si u zamestnávateľa neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vôbec, neuplatnila sa mu za celý rok jej plná suma. Pri podaní daňového priznania mu vznikne preplatok na dani, ktorý mu daňový úrad vráti.

Príklad, kedy sa študentovi oplatí podať daňové priznanie: Martin bol v roku 2016 študentom strednej školy a na základe dohody o brigádnickej práci študentov pracoval len v mesiacoch júl a august. U zamestnávateľa si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, mesačne vo výške 316,94 eura aj odvodovú výnimku. Za každý mesiac zarobil mzdu 400 eur a zamestnávateľ mu z nej zrazil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 13,12 eura. Spolu za celý rok bola Martinovi priznaná hrubá mzda 800 eur a zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 26,24 eura. Zamestnávateľ vykonal Martinovi aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a preto nie je povinný za rok 2016 podať daňové priznanie. Oplatí sa mu to však z dôvodu, že v daňovom priznaní si uplatní ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura. Vznikne mu preplatok na dani z príjmov vo výške 26,24 eura, lebo jeho základ dane z príjmov zo závislej činnosti (hrubé mzdy znížené o odvody) znížený o nezdaniteľnú časť základu dane bude nula a nemal by preto platiť žiadnu daň.

Kedy je pre dôchodcu výhodné podať daňové priznanie za rok 2016

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je dôchodcom, sa vzťahujú osobitné ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré jej výšku obmedzujú. Základ dane daňovníka, ktorý bol k 1. januáru 2016 poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku (alebo mu bol dôchodok spätne priznaný k tomuto dátumu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak výška dôchodku je vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak ale suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane, poberateľom dôchodku sa základ dane znižuje len vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku. Preto si väčšina dôchodcov nemôže ani v daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Dôchodcovia môžu využiť neplatenie dane pri príjmoch do 1 901,67 eura.

Výhodné je pre dôchodcov podať daňové priznanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 46a zákona o dani z príjmov. Podľa neho platí, že daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Znamená to, že aj dôchodcovia, ktorí za rok 2016 zarobili najviac 1 901,67 eura, nemusia platiť žiadnu daň. V praxi sa stáva, že dôchodcovia zvyknú príležitostne pracovať na základe dohôd a tieto ich príjmy nie sú vysoké. Zamestnávateľ im z týchto príjmov zráža preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a aj keď vďaka ročnému zúčtovaniu dane daňové priznanie podať nemusia, môže to byť pre nich výhodné a daň im bude vrátená.

Príklad, kedy sa dôchodcovi oplatí podať daňové priznanie: Michal je niekoľko rokov na starobnom dôchodku, ktorého výška je 380 eur. Počas mesiacov júl a august pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom mesačne zarobil 500 eur v hrubom. Keďže výška Michalovho dôchodku 380 eur bola vyššia ako výška nezdaniteľnej časti základu dane 316,94 eura, nemohol si ju u zamestnávateľa uplatňovať. Zamestnávateľ mu z každej jeho mzdy zrazil preddavok na daň z príjmov vo výške 91,20 eura a napokon mu vykonal aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a preto nie je povinný za rok 2016 podať daňové priznanie. Zdaniteľné príjmy (nepatrí medzi ne suma dôchodku) Michala za rok 2016 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, preto sa mu oplatí podať daňové priznanie, ktorého výsledok bude preplatok na dani vo výške preddavkov na daň z príjmov, spolu 182,40 eura.

Kedy je pre matky na materskej alebo rodičovskej dovolenke výhodné podať daňové priznanie za rok 2016

Pre matky, ktoré boli počas roka 2016 na materskej alebo rodičovskej dovolenke, môže byť niekedy tiež výhodné podať daňové priznanie, aj keď im táto povinnosť zo zákona o dani z príjmov nevzniká. Väčšinou k takejto situácii dôjde vtedy, ak v priebehu roka pracovali len niekoľko málo mesiacov (nastúpili na materskú dovolenku na začiatku roka alebo nastúpili do práce na konci roka). Aj tieto fyzické osoby majú v roku 2016 nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura.

Matkám sa oplatí podať daňové priznanie, ak odpracovali málo mesiacov.

Ak zamestnávateľ týmto matkám z príjmov zrážal preddavky na daň z príjmov a ich základ dane z príjmov zo závislej činnosti (hrubá mzda po odpočítaní odvodov) v roku 2016 nedosiahol sumu 3 803,33 eura, oplatí sa im podať daňové priznanie. Pravdepodobne povinnosť podávať daňové priznanie nebudú mať, lebo zamestnávateľ im vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Môžu ho však podať dobrovoľne a v tomto prípade môže byť jeho výsledok daňový preplatok, ktorý im daňový úrad vráti.

Ostatné situácie, kedy môže byť podanie daňového priznania za rok 2016 výhodné

Pomerne veľkou skupinou osôb, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie, sú občania, ktorý boli väčšinu roka 2016 nezamestnaní, ale menšiu časť roka odpracovali u nejakého zamestnávateľa. V praxi môže byť vhodným príkladom na to, kedy sa nezamastenému oplatí podať daňové priznanie, situácia, keď občan zopár prvých mesiacov roku pracoval, ale neskôr toto zamestnanie stratil a po zvyšok roka bol nezamestnaní. Podobne sa oplatí podať daňové priznanie aj tomu nezamestnanému, ktorí bol počas roka študentom, v lete toto štúdium skončil a po skončení školy si hneď nedokázal nájsť zamestnanie, ale našiel ho až v závere roka. Všetkým týmto zamestnancom zamestnávateľ z ich príjmov zo závislej činnosť zrážal preddavky na daň z príjmov. Keďže nepracovali po celý rok, pravdepodobne nedosiahli ani vysoké príjmy, a preto sa im oplatí podať daňové priznanie, v ňom si uplatniť ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a požiadať o vrátenie vypočítaného preplatku na dani z príjmov.

V daňovom priznaní sa dajú uplatniť aj nezdaniteľné časti či daňový bonus.

Osobitným dôvodom, kedy sa oplatí podať daňové priznanie s výsledkom nižšej dane alebo dokonca daňového preplatku, je uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane alebo daňového bonusu v daňovom priznaní. Môže ísť napríklad o manžela, ktorý bol počas celého roka 2016 zamestnaný, ale jeho manželka bola počas prevažnej časti roka nezamestnaná alebo na rodičovskej dovolenke. Pravdepodobne si tento manžel bude môcť na túto manželku uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na manželku môže tomuto zamestnancovi vykonať až zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Ak si však na to zamestnanec spomenie až vtedy, keď je neskoro to oznámiť zamestnávateľovi, je ešte možné podať daňové priznanie a v ňom si túto nezdaniteľnú časť základu dane na manželku uplatniť a znížiť si tým daň z príjmov. Podobne môže byť výhodné si dodatočne v daňovom priznaní uplatniť daňový bonus, ktorý sa počas roka u zamestnanca neuplatňoval a nebol zohľadnený ani v ročnom zúčtovaní dane vykonanom zamestnávateľom.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: