Kde zdaní príjmy Slovák podnikajúci alebo pracujúci v Česku?

Norbert Seneši | 27.02.2015
Kde zdaní príjmy Slovák podnikajúci alebo pracujúci v Česku?
V Českej republike pracuje a podniká mnoho Slovákov. Začiatkom každého roka je pre nich aktuálna otázka, v ktorej krajine majú svoje príjmy zdaniť a kde sú vôbec povinní podávať daňové priznanie?

Na určenie zdanenia je prvoradá otázka určenia daňovej rezidencie

Základnou otázkou, ktorú si musí každý daňovník s príjmami zo zdrojov v zahraničí (napr. Česku) najskôr zodpovedať, je určenie svojej daňovej rezidencie. Určenie daňovej rezidencie má totiž vplyv aj na to, v ktorej krajine sa aké príjmy daňovníka zdaňujú. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) rozlišuje z hľadiska daňovej rezidencie dve základné skupiny daňovníkov:

  • daňový rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou),
  • daňový nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou).

Daňový rezident a daňový nerezident ako fyzická osoba a predmet ich dane z príjmov

Daňovým rezidentom Slovenskej republiky je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa na území SR súvisle alebo v niekoľkých obdobiach zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku (započítava sa každý, aj začatý deň pobytu). Daňový rezident SR je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a predmetom jeho dane z príjmov sú príjmy (výnosy) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Znamená to, že daňový rezident SR zdaňuje na Slovensku svoje celosvetové príjmy, ktoré zahrnie do daňového priznania.

Daňový nerezident Slovenskej republiky je ten, kto nie daňovým rezidentom, tzn. fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava menej ako 183 dní v roku. Daňový nerezident je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a predmetom jeho dane z príjmov sú len príjmy (výnosy) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (bližšie ich upravuje § 16 zákona o dani z príjmov). Z toho vyplýva, že ak daňovému nerezidentovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, uvedie v ňom len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR.

Poznámka: Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa považuje aj osoba, ktorá sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní v roku, ale len na účely štúdia, liečenia alebo ktorá hranice SR prekračuje len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Konflikt dvojitej daňovej rezidencie a zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

V praxi môžu častokrát vznikať situácie, kedy by sa rovnaká osoba podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky aj Českej republiky považovala za daňového rezidenta oboch krajín, a tým by mala zdaňovať svoje celosvetové príjmy v oboch štátoch. Konflikt dvojitej daňovej rezidencie je potrebné vyriešiť pomocou zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá má prednosť pred národnými predpismi. Návod na vyriešenie konfliktu dvojitej daňovej rezidencie sa nachádza v článku 4 tento zmluvy.

Ak je fyzická osoba daňovým rezidentom SR aj ČR, jej daňová rezidencia sa určí týmto spôsobom v nasledujúcom poradí, až kým sa nestanoví jeden štát daňovej rezidencie:

  • táto osoba sa bude považovať za rezidenta toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt (nehnuteľnosť, ktorú vlastní alebo má prenajatú, ktorá je zariadená a je daňovníkovi nepretržite prístupná na použitie);
  • ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, tzn. kde má stredisko životných záujmov (napríklad rodinné vzťahy, sociálne vzťahy, majetkové pomery, kultúrne aktivity a podobne);
  • ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava [rozumie sa ním ten štát, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava častejšie (obvyklé zdržiavanie sa v tomto prípade neposudzuje hranicou 183 dní)];
  • ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, tzn. ktorého štátne občianstvo má;
  • ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, daňová rezidencia tejto osoby sa určí dohodou príslušných orgánov oboch zmluvných štátov.

Poznámka: Zoznam všetkých zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených s inými štátmi sa nachádza na stránke Ministerstva financií SR.

Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia

Na účely eliminácie dvojitého zdanenia rovnakých príjmov v oboch zmluvných štátoch sa v daňovom priznaní používajú metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia - metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí a metóda vyňatia príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí. V prípade metódy zápočtu dane sa o daň zaplatenú v zahraničí a uznanú na zápočet zníži daň vypočítaná z celosvetových príjmov daňovníka. V prípade metódy vyňatia príjmov sa základ dane z celosvetových príjmov zníži o základ dane podliehajúci zdaneniu v zahraničí.

Pri uplatňovaní metód na zamedzenie dvojitého zdanenia je potrebné sa riadiť príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá predpisuje použitie konkrétnej metódy. Medzi Slovenskom a Českom sa uplatňuje metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí.

Okrem toho, metódu vyňatia príjmov môže použiť aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré boli v zahraničí preukázateľne zdanené aj napriek tomu, že v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je uvedená metóda zápočtu dane (ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší).

 

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku pri príjmoch zo zahraničia

Daňovník (rezident SR), ktorý dosahoval zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (zo zamestnania, z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, služobného pomeru a podobne) plynúce aj zo zdrojov v zahraničí, je povinný podať za rok 2014 daňové priznanie na Slovensku vtedy, ak všetky jeho príjmy (tuzemské aj zahraničné) za rok 2014 presiahli sumu 1 901,67 eura. Daňové priznanie z príjmov zo závislej činnosti sa podáva na tlačive typ A.

Podnikateľ - fyzická osoba (rezident SR) je povinná podať na Slovensku daňové priznanie vtedy, ak jej príjmy za rok 2014 presiahli sumu 1 901,67 eura alebo dosiahla daňovú stratu. Táto podmienka platí bez ohľadu na to, či tieto príjmy plynuli zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenska alebo kombinovane. Daňové priznanie sa podáva na tlačive typ B.

Poznámka: Prepočet príjmov a výdavkov z cudzej meny na eurá sa vykonáva podľa § 31 zákona o dani z príjmov v závislosti od toho, či daňovník je alebo nie je účtovnou jednotkou.

Daňovníci, ktorých súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, majú možnosť do 31. marca 2015 na základe oznámenia daňovému úradu predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania o šesť celých kalendárnych mesiacov až do 30. septembra 2015.

Príklady na konflikty daňovej rezidencie, ich vyriešenie a zdanenie príjmov z Česka

Príjmy zo zamestnania

Zdenka ma trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Počas celého roka 2014 však pracovala v Českej republike ako zamestnanec a domov, na Slovensko, cestovala počas víkendov, sviatkov a celozávodnej dovolenky. Zdenka má trvalý pobyt na území SR a preto je podľa slovenského zákona o dani z príjmov rezidentom SR. Na území Českej republiky sa ale zdržovala najmenej 183 dní v roku (pretože tu pracovala aj bývala v prenajatom byte) a preto sa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 586/1992 Sb. o daních z príjmu v znení neskorších predpisu (ďalej len „český zákon o dani z príjmov“) považuje aj za rezidenta ČR.

Pri určovaní daňovej rezidencie Zdenky je potrebné postupovať podľa jednotlivých krokov článku 4 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR. Zdenka má v Česku prenajatú nehnuteľnosť, v ktorej býva a tá sa považuje za jej stály byt. Na Slovensku má však s manželom tiež stály byt – vlastnú nehnuteľnosť. Zdenka má úmysel žiť na Slovensku, má tu rodinu, ktorú pravidelne navštevuje, nehnuteľnosť, na ktorú čerpala hypotekárny úver a stredisko jej životných záujmov je teda Slovensko. Zdenka sa považuje za rezidenta SR a keďže jej zdaniteľné príjmy za rok 2014 v prepočte na eurá presiahli sumu 1 901,67 eura, je povinná na Slovensku podať daňové priznanie aj zo svojich príjmov z Česka. Nakoľko tieto príjmy už v ČR podľa článku 14 zmluvy podliehali zdaneniu v ČR, uplatní v daňovom priznaní typ A pri týchto príjmoch metódu zápočtu dane alebo metódu vyňatia príjmov.

Postup na vyplnenie daňového priznania zamestnanca s príjmami zo Slovenska aj zo zahraničia nájdete v článku Ako vyplniť daňové priznanie za rok 2014 pri príjmoch zo zahraničia.

Príjmy z podnikania

Marek je živnostník s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý sa zaoberá rekonštrukciami bytov. Svoje zákazky počas roka 2014 vykonával pre českých zákazníkov. Keďže ide o sústavnú a pravidelnú činnosť, nemohol túto prácu vykonávať v Česku na základe slovenského osvedčenia o živnostenskom oprávnení ako cezhraničné poskytovanie služieb, ale musel získať živnosť v zahraničí. V Česku má prenajatý rodinný dom, v ktorom má zriadenú dielňu pre svoje podnikateľské potreby a využíva ho aj na bývanie. Marek je daňovým rezidentom SR, pretože tu má trvalý pobyt a nakoľko sa kvôli práci zdržiaval na území ČR najmenej 183 dní v roku, je podľa českého zákona o dani z príjmov aj daňovým rezidentom Českej republiky.

Marek má stály byt na území Českej republiky aj na území Slovenskej republiky. Marek sa v Česku zdržiava len na podnikateľské účely. Každý víkend navštevuje svoju rodinu na Slovensku, má tu uzatvorenú zmluvu o hypotekárnom úvere na nehnuteľnosť, je poslancom mestského zastupiteľstva a členom miestneho poľovníckeho zväzu. Strediskom životných záujmov Mareka je Slovensko a považuje sa teda za daňového rezidenta SR.

Podľa článku 5 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR sa však Markova dielňa využívaná na podnikateľské účely situovaná v Česku považuje za stálu prevádzkareň. Príjmy priraditeľné stálej prevádzkarni sú podľa článku 7 zdaňované v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Príjmy zo stálej prevádzkarne bude Marek zdaňovať v Českej republike, napriek tomu, že je daňovým rezidentom SR. Jeho zdaniteľné príjmy za rok 2014 presiahli 1 901,67 eura a je preto povinný podať daňové priznanie ako rezident SR aj na Slovensku, v ktorom zahrnie aj svoje príjmy z Česka a uplatní pri nich metódu zápočtu dane.

Poznámka: Pri príjmoch z podnikania je dôležité veľmi pozorne zvážiť, či sa táto činnosť vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo nie. Ak sa činnosť nevykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, tieto príjmy podľa konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pravdepodobne nebudú podliehať zdaneniu v zahraničí, ale na Slovensku. V opačnom prípade podliehať zdaneniu v zahraničí budú.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: