Zamestnávanie ZŤP občanov: najčastejšie problémy a návrhy na zlepšenie

Slovenských podnikateľov odrádza od zamestnania zdravotne znevýhodnených ľudí viacero problémov. Pre vládu sú preto pripravené návrhy na uľahčenie a motiváciu zamestnávania ZŤP osôb.

Slovenskí zamestnávatelia majú zákonnú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Povinnosť sa týka podnikateľov, ktorí majú najmenej 20 zamestnancov a Úrad sociálnych vecí, práce a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávať musia takto znevýhodnené osoby v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zákon však zamestnávateľovi umožňuje plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím náhradnými spôsobmi:

  • zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (zákazka napr. z chránenej dielne alebo sociálneho podniku),
  • úhradou odvodu,
  • vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona.

Mnohí zamestnávatelia radšej volia náhradné plnenie ako zamestnať zdravotne znevýhodnenú osobu. Problematikou sa začal zaoberať portál Profesia.sk, ktorý vo svojej databáze eviduje ročne približne 2 000 životopisov ZŤP osôb, pričom 16 % z nich má vysokoškolský titul a 40 % maturitu. Zároveň na základe prieskumu zistili, že iba 15 % zamestnancov na Slovensku má skúsenosť so spoluprácou so ZŤP na pracovisku. Portál skúmal, čo je problémom pre zamestnávateľov a prečo mnohí zdravotne znevýhodnených ľudí nechcú prijať na pracovnú pozíciu.

Z ich prieskumu vyplynulo, že najčastejšími obavami pri zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením sú:

  • Časté absencie z dôvodu PN (45,30 % respondentov),
  • Pracovný výkon (40 % respondentov),
  • §66 Zákonníka práce (37 % respondentov),
  • Bezpečnosť pri práci (32 % respondentov).

Zároveň najväčšími prekážkami podľa prieskumu pre zamestnávateľov, ktorí takéto osoby nechcú zamestnať sú:

  • Potreba mať bezbariérové pracovisko (40 % respondentov),
  • Bezpečnosť pri práci (36 % respondentov),
  • §66 Zákonníka práce (28 % respondentov),
  • Nedostatok času, aby sa takému zamestnancovi venovali (16 % respondentov).

Spoločnosť sa preto rozhodla predložiť vláde návrh, ktorý má zlepšiť podmienky na oboch stranách – pomôcť ZŤP uchádzačom získať miesto a začleniť sa do spoločnosti, ale aj zamestnávateľom zlepšiť podmienky na ich prijatie.

Asistent pracovného začlenenia

Podľa súčasnej legislatívy má zdravotne znevýhodnený zamestnanec alebo SZČO právo na príspevok pre pracovného asistenta. Ide napríklad o zamestnanca podniku, ktorý znevýhodnenému kolegovi pomáha pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Taktiež ide o fyzickú osobu, ktorá poskytuje pomoc SZČO so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a osobných potrebách počas jej výkonu.

Zdravotne znevýhodnené osoby však potrebujú pomoc aj s kariérnym a legislatívnym poradenstvom, nácvikom pohovoru či vytvorením životopisu. Práve na taký účel by sa mal rozšíriť príspevok na existujúce typy asistentov o príspevok pre asistenta pracovného začlenenia. Jeho činnosť by spočívala v:

  • kariérnom poradenstve, čiže zmapovaní pracovného potenciálu, pomáhaní pri tvorbe CV, pri vyhľadávaní pracovných ponúk alebo príprave na rozhovor so zamestnávateľom,
  • príprave uchádzača na konkrétne zamestnanie, čiže v jeho príprave na výkon práce, začlenenie do pracovného kolektívu, sprevádzanie počas skúšobnej doby, nastavenie supervízie u zamestnávateľa atď.

Avšak ide aj o aktivity spojené s vysvetlením podstatných náležitostí, postupov, spôsobov práce so znevýhodneným pracovníkom priamo zamestnávateľovi. Asistent by bol teda prínosom aj pre podnikateľa, ktorý by sa v jeho sprievode naučil so znevýhodnenou osobou pracovať a pochopiť jeho potreby.

Práca asistenta pracovného začlenenia by bola časovo obmedzená do doby, kým uchádzač podpíše so zamestnávateľom pracovnú zmluvu.

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnávaniu ZŤP by pomohlo zrušenie §66 Zákonníka práce

V spomínaných prieskumoch sa respondenti vyjadrili, že medzi najväčšie prekážky pri zamestnávaní ZŤP osôb je §66 Zákonníka práce. Ten hovorí, že firmy majú pri ukončení pracovného pomeru so zdravotne znevýhodneným zamestnancom povinnosť získať predchádzajúci súhlas od príslušného úradu práce, čo im môže spôsobiť viaceré problémy. Hoci prvotnou myšlienkou tvorcov zákona bola pomoc ZŤP zamestnancom, v konečnom dôsledku im skôr uškodili. Kvôli zákonu majú väčší problém nájsť ochotného zamestnávateľa, ktorý by ich chcel prijať.

„Ak by vláda prijala obe navrhované riešenia, dokázala by odstrániť hneď päť prekážok, ktoré menovali firmy najčastejšie. Okrem §66 Zákonníka práce ide tiež o nedostatok času na venovanie sa takémuto zamestnancovi, nedostatočnú motiváciu, schopnosť rozumieť inštrukciám a konflikty s pracovným kolektívom,“ argumentuje Ivana Molnárová, riaditeľka Profesie.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


(Ne)povinné nahlasovanie voľného pracovného miesta - zmena od 21.7.2020

Novela zákona o službách zamestnanosti ruší pokuty za nahlásenie voľnej pracovnej pozície. Čo to v praxi znamená?

Kedy vzniká pracovný pomer?

V čom sa líši dátum vzniku pracovného pomeru od jeho založenia? Aké povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti so vznikom pracovného pomeru?

Ako rozdávať výpovede zamestnancom ľudsky

Ako sa na rozdávanie výpovedí vo firme pripraviť, ak vám na vašich zamestnancoch záleží?

Trh práce mení koronavírus – pracovných ponúk je výrazne menej

O aké zamestnania je zo strany zamestnávateľov v čase pandémie COVID-19 najväčší, a o aké naopak najmenší záujem?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky