Vývoj priemernej mzdy na Slovensku

Štatistiky o vývoji priemernej mzdy na Slovensku za posledných desať rokov a jej porovnanie s inými krajinami. Dozviete sa prečo môže byť porovnávanie hrubých miezd medzi krajinami skresľujúce.

Priemerná mzda – čo znamená a prečo je dôležitá

Priemerná mzda sa najčastejšie zisťuje ako priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca. Nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavuje hrubú odmenu zamestnanca za vykonanú prácu vyplácanú zamestnávateľom, ktorá nie je znížená o žiadne zákonné zrážky (preddavok na daň z príjmov, sociálne poistenie a preddavok na zdravotné poistenie).

Výšku priemernej mesačnej mzdy zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Pri jej praktickom zisťovaní sa však neberú úvahy hrubé mzdy všetkých zamestnancov na Slovensku, vychádza sa len zo štatistickej vzorky. Metodiku výpočtu priemernej mzdy nájdete v článku Priemerná mesačná mzda: aké údaje sú potrebné na jej výpočet a ako sa získavajú?.

Výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je veľmi dôležitý ukazovateľ z toho dôvodu, že sa od neho odvíjajú mnohé ďalšie kľúčové veličiny. Napríklad výška minimálnej mzdy, povinnosť platiť sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, výška platov starostov obcí a primátorov miest, výška platov niektorých ústavných činiteľov.

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku v rokoch 2010 – 2020

V nasledujúcej tabuľke je prehľad výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v rokoch 2010 až 2020. Ak by sme sa pozreli na medziročnú rýchlosť (index) rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy, tak by sme zistili, že najrýchlejšie rástla medzi rokmi 2019 a 2018, a to až o takmer 7,8 % ročne.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Rok Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky (v eurách)
2010 769
2011 786
2012 805
2013 824
2014 858
2015 883
2016 912
2017 954
2018 1 013
2019 1 092
2020 1 133

Priemerná mesačná mzda na Slovensku a v iných krajinách Európskej únie

Tabuľka uvedená nižšie zase zobrazuje priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnancov v rôznych krajinách Európskej únie za roky 2016 až 2019. Informácie o premernej mesačnej mzde za rok 2020 nájdete v článku Aká bola priemerná mesačná mzda v roku 2020 a čo ovplyvní?.

Priemerná mzda sa zisťuje ako priemerná hrubá mzda bez akýchkoľvek zrážok.

Ako je možné z tabuľky vidieť, spomedzi vybraných krajín majú vyššie priemerné hrubé mzdy krajiny západnej a severnej Európy. Na druhej strane sú s nižšími priemernými mzdami krajiny strednej Európy, kam patrí napríklad aj Slovensko a jeho susedia s výnimkou Rakúska.

Zdroj: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Krajina Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (v eurách)
2015 2016 2017 2018 2019
Belgicko 3 633 3 695 3 750 3 850 3 937
Česko 991 1 030 1 162 1 245 1 339
Fínsko 3 358 3 394 3 410 3 458 3 552
Grécko 1 456 1 443 1 446 1 459 1 466
Nemecko 3 192 3 261 3 346 3 443 3 535
Poľsko 893 902 1 013 1 071 1 176
Rakúsko 3 411 3 494 3 553 3 636 3 724
Slovensko 1 031 1 060 1 106 1 163 1 251
Španielsko 2 238 2 229 2 235 2 248 2 289
Švédsko 3 570 3 519 3 496 3 448 3 497
Taliansko 2 406 2 426 2 438 2 470 2 502

Poznámka: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nevedie štatistiku priemerných nominálnych mesačných miezd, ale len priemerných nominálnych ročných miezd. Z tohto dôvodu boli pôvodné údaje o priemerných nominálnych ročných mzdách prepočítané na priemerné nominálne mesačné mzdy ich vydelením 12. V prípade krajín, ktoré nepoužívajú menu euro, bola priemerná nominálna mzda prepočítaná kurzom vyhláseným pre príslušnú menu Európskou centrálnou bankou k 31. decembru príslušného kalendárneho roka. Z dôvodu inej metodiky zberu a výpočtu údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa môžu niektoré údaje o priemerných nominálnych mzdách odlišovať od tých, aké poskytujú národné štatistické úrady jednotlivých krajín (napríklad Slovensko).

Článok pokračuje pod reklamou

Porovnávanie krajín na základe hrubých miezd nemusí byť objektívne

Poukazovať pri medzinárodnom porovnávaní na výšku hrubej mzdy s domnienkou, že primerane vysoká k hrubej mzde bude aj čistá mzda, nemusí byť vždy celkom objektívne.

Prečítajte si tiež

Dôvodov je viacero. V krajinách sú odlišné výpočty a sadzby dane z príjmov, sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Hrubá mzda zároveň tvorí len časť celkovej ceny práce zamestnanca pre zamestnávateľa a jej podiel na celkovej cene práce (rôzny pomer rozdelenia odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa) sa medzi krajinami líši. Celková cena práce je súčet hrubej mzdy, zdravotného poistenia plateného zamestnávateľom a sociálneho poistenia plateného zamestnávateľom. Pre zamestnávateľa je kľúčový najmä údaj o celkovej cene práce, zamestnanca zas zaujíma čistá mzda.

Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS tvrdí, že hrubá mzda na Slovensku je z ekonomického hľadiska len účtovníckou fikciou. „Problém je, že veľká časť odvodov je vo forme skrytého daňového bremena. Ide o tzv. „odvody platené zamestnávateľom“, ktoré nie sú súčasťou hrubej mzdy. Dnešná podoba hrubej mzdy je tak v skutočnosti len „polohrubá“ mzda. Tá skutočná hrubá mzda by mala zahŕňať všetky dane a odvody platené z produktívnej práce,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak.

Prečítajte si tiež

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie platené zamestnancom aj zamestnávateľom sa na Slovensku vypočítava z hrubej mzdy zamestnanca. Zdravotné poistenie je vo výške 14 % (4 % platí zamestnanec a 10 % platí zamestnávateľ) a sociálne poistenie je vo výške 34,60 % (9,40 % platí zamestnanec a 25,20 % platí zamestnávateľ). Všetky výpočty od hrubej mzdy po čistú mzdu a celkovú cenu práce vám ponúka aj naša mzdová kalkulačka.

Príklad na rozdielnu hrubú mzdu, ale rovnakú čistú mzdu a cenu práce

V nasledujúcej tabuľke ukážeme príklad na to, ako môže byť v rôznych krajinách rovnaká čistá mzda, rovnaká cena práce, ale hrubá mzda sa bude odlišovať.

Hrubá mzda sa dá ľahko opticky zvýšiť bez akýchkoľvek vplyvov na ostatné položky.

Rozdiel spôsobia iba parametre nastavenia zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, dane z príjmov. Podrobnejšie sú konkrétne kroky výpočtu od hrubej mzdy po čistú mzdu vysvetlené v článku Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2021.

Zdroj: vlastné spracovanie
Jednotlivé zložky celkovej ceny práce a výpočet čistej mzdy Slovensko: hrubá mzda
1 000 eur
Iná krajina: hrubá mzda
1 200 eur
sadzba
v %
v eurách sadzba
v %
v eurách
Zdravotné poistenie platené zamestnancom 4 40,00 8,07 96,84
Zdravotné poistenie platené zamestnávateľom 10 100,00 3,6 43,20
Zdravotné poistenie spolu X 140,00 x 140,04
Sociálne poistenie platené zamestnancom 9,4 94,00 19,76 237,12
Sociálne poistenie platené zamestnávateľom 25,2 252,00 9,07 108,84
Sociálne poistenie spolu X 346,00 x 345,96
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka X 375,95 x 375,95
Základ dane z príjmov X 490,05 x 490,09
Preddavok na daň z príjmov 19 93,11 19 93,12
Čistá mzda (mzda na výplatu) X 772,89 x 772,92
Celková cena práce X 1352,00 x 1352,04

Vo vyššie uvedenom príklade, sme mali dvoch zamestnancov. Jeden z nich pracoval na Slovensku a mal hrubú mzdu 1 000 eur. Druhý z nich pracoval v inej krajine a mal hrubú mzdu 1 200 eur. Druhý zamestnanec z inej krajiny mal o 20 % vyššiu hrubú mzdu ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu bolo z ich mzdy odvedené zdravotné poistenie, sociálne poistenie a daň z príjmov v rovnakej výške. Okrem toho obaja títo zamestnanci s rozdielnou hrubou mzdou mali rovnakú čistú mzdu a aj celková cena práce týchto zamestnancov bola rovnaká.

Prečítajte si tiež

Nižšie sadzby zdravotného a sociálneho poistenia vypočítavané z vyššej hrubej mzdy a iný pomer ich rozdelenia medzi zamestnanca a zamestnávateľa u zamestnanca z inej krajiny spôsobili to, že v konečnom dôsledku medzi zamestnancom zo Slovenska a z inej krajiny nie je žiaden rozdiel. Jediným rozdielom je len opticky vyššia hrubá mzda zamestnanca z inej krajiny. Tento príklad len dokazuje to, že porovnávanie výšky príjmov zamestnancov medzi rôznymi krajinami výhradne na základe ich hrubých miezd s domnienkou, že primerane vysoké k hrubým mzdám budú aj čisté mzdy, nemusí byť vždy porovnávaním tých istých veličín.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výpočet čistej mzdy zamestnanca v roku 2022

Ako vypočítať z hrubej mzdy zamestnanca čistú mzdu? Čo všetko čistú mzdu znižuje a aké sumy ju ovplyvnia v roku 2022? Pozrite si aj praktický príklad.

Minimálna mzda v roku 2022 podľa stupňov náročnosti (koeficientov)

Minimálna mesačná a minimálna hodinová mzda od 1.1.2022 podľa stupňov náročnosti práce sa mení. V článku prinášame prehľad aj na stiahnutie.

Minimálna mzda od 1.1.2022

Od 1.1.2022 bude v platnosti mesačná minimálna mzda vo výške 646 € pre prvý stupeň náročnosti práce. Aká je výška pre ďalšie a aká je hodinová minimálna mzda?

Účtovanie miezd a odvodov

Účtovanie o mzdách a odvodoch je v praxi firiem veľmi časté. V článku sa dozviete, ako ich správne zaúčtovať v podvojnom aj v jednoduchom účtovníctve.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky