Nárok na „extra" dovolenku: kde poskytujú takýto benefit?

Dovolenkové dni nad rámec zákona sú Slovensku stále rozšírenejšie. V ktorých sektoroch je to najbežnejšie a aké sú regionálne rozdiely?

K základnej dovolenke je možné dostať aj dni voľna navyše

Výmera dovolenky zamestnancov závisí od druhu vykonávanej práce, veku zamestnanca, či ide o rodiča, ktorý sa trvalo stará o dieťa, no tiež od dĺžky pracovného pomeru či poskytovania dodatočnej dovolenky zamestnávateľom. Podľa Zákonníka práce je základná výmera dovolenky v roku 2022 najmenej 4 týždne. O týždeň navyše má zamestnanec, ktorý do konca príslušného roka dovŕši 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa. Až 8 týždňov dovolenky majú pedagogickí zamestnanci či výskumní pracovníci.

Zamestnanci, ktorí pracujú v sťažených podmienkach alebo vykonávajú zvlášť ťažké povolanie (napr. práce s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo priame ošetrovanie duševných chorých), majú nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždeň navyše.

Avšak, niekoľko dní nad rámec základnej výmery dovolenky dostávajú aj zamestnanci v iných sektoroch. Podľa analýzy portálu Platy.sk sa zvýšil podiel zamestnancov, ktorí majú od svojho zamestnávateľa extra dovolenkové dni. Takmer 16 % - taký je aktuálny podiel pracovníkov na Slovensku, ktorým zamestnávateľ poskytuje dovolenkové dni nad rámec zákona. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. K výraznejšiemu nárastu v rozšírenosti tohto benefitu došlo najmä v posledných dvoch rokoch. Oproti roku 2020 dnes má extra dovolenku o zhruba 2 % viac Slovákov.

V Bratislave má extra voľno vyše pätina ľudí

Nie je prekvapením, že dovolenka navyše je najviac rozšírená v hlavnom meste a okolí. V týchto končinách ju má k dispozícii viac ako 22 % zamestnancov a zamestnankýň. Na druhom mieste je región na druhej strane Slovenska. V Košickom kraji je to zhruba 17 %.

Najnižší podiel ľudí s týmto benefitom možno vidieť v Prešovskom kraji. K dispozícii ho tu má iba 8 % pracovníkov a pracovníčok.

Aké firmy ponúkajú dovolenku navyše?

Analýza odhaľuje, kde pracuje najväčšia časť zamestnancov a zamestnankýň, ktorí majú k dispozícii platenú dovolenku navyše. Na vrchole rebríčka sú zamestnávatelia v oblasti bankovníctva a finančníctva. Tento benefit má k dispozícii až 46 % ľudí, ktorí pracujú pre firmy, čo pôsobia v tejto sfére.

Na ďalších miestach skončili firmy podnikajúce v oblasti dodávky elektriny a plynu, poisťovníctva, či štátnej a verejnej sfére.

U koho je tento benefit skôr zriedkavý?

Na úplnom spodku rebríčka skončili reštaurácie, bary a jedálne. Štatistiky prezrádzajú, že takýto benefit je pri tomto type zamestnávateľov skôr výnimočný. K dispozícii ho má iba 1,55 % pracovníkov a pracovníčok.

Extra voľno nad rámec zákona nie je ako benefit častý ani vo firmách, ktoré sa zameriavajú na predaj či opravu automobilov a motocyklov či výrobu kovov, textilu alebo papierenských výrobkov.

Nielen dovolenka navyše môže byť lákavým benefitom pre zamestnancov. Výhody, ktoré zamestnávatelia pracovníkom poskytujú, môžu byť peňažné aj nepeňažné. Napríklad ide o kvartálne odmeny, 13. a 14. plat, príspevok pri narodení dieťaťa, zamestnanecká pôžička s nižším úrokom či rekondičné a rehabilitačné pobyty.

Niektoré z benefitov, ak sú nad rámec stanovených limitov, môžu byť uznané ako daňový náklad. Avšak len v prípade, že tento príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca (napríklad vyššia suma poskytnutej cestovnej náhrady ako povoľuje zákon o cestových náhradách). Poskytnutie benefitu musí byť taktiež uvedené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa alebo v pracovnej či inej zmluve. Ak ale výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov (netýka sa výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov).

Daňovým výdavkom zamestnávateľa je podľa zákona o dani z príjmov napríklad výdavok na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, starostlivosť o zdravie zamestnancov, vzdelávanie zamestnanca, príspevky na stravovanie zamestnancov.

Pri zamestnaneckých benefitoch treba mať tiež na mysli, že ak ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, zamestnávateľ je povinný z tohto príjmu odvádzať odvody (sociálne a zdravotné) za zamestnávateľa. Podrobnosti o zamestnaneckých benefitoch a ich zdaňovaní či odvodoch približujeme v článku Benefity zamestnancov od roku 2022 (dane, odvody).

Zdroj: Profesia.sk