Zásady a všeobecné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Aké zásady sa uplatňujú pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci? Čo patrí medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP?

Zákon č. 124/2006 Z. z. upravuje problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Všeobecne o povinnostiach zamestnávateľa v oblasti BOZP sa môžete dočítať v článku BOZP – povinnosti zamestnávateľa. Významnú časť BOZP tvoria zásady prevencie a všeobecné povinnosti zamestnávateľa.

Všeobecné zásady prevencie

Základným princípom BOZP je dodržiavanie tzv. všeobecných zásad prevencie pri vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prevencia má prednosť pred odstraňovaním následkov poškodenia zdravia. Zmyslom BOZP je starať sa o to, aby nedochádzalo k poškodeniu života a zdravia zamestnancov a nie minimalizovať už poškodené zdravie. Z tohto dôvodu sú významné všeobecné zásady prevencie.

Zamestnávatelia sú povinní dodržiavať nasledovné všeobecné zásady prevencie:

  • vylúčiť nebezpečenstvo a z neho vyplývajúceho riziká,
  • posudzovať riziká, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a používaní pracovných prostriedkov, materiálov a pracovných postupov,
  • vykonávať opatrenia na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
  • uprednostňovať kolektívne ochranné opatrenia pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
  • nahrádzať rizikové práce, pri ktorých hrozí poškodenie zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami s menším rizikom,
  • prispôsobovať práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
  • zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti pri výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov,
  • dbať na prevenciu zavádzaním bezpečnostných pracovných prostriedkov, technológií a metód, povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky,
  • vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom na svoje náklady zdravotné prehliadky, pitný režim, pracovnú obuv a odev.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa predstavujú najrozšírenejšiu skupinu povinností pre zamestnávateľa na úseku BOZP. Zákon o BOZP medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa zaraďuje:

  • povinnosť zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, s ohľadom na vedecké a technické poznatky,
  • zisťovanie nebezpečenstva a ohrozenia, posudzovanie rizík a vypracovanie písomného dokumentu o posudzovaní rizík pri činnostiach vykonávaných zamestnancami,
  • povinnosť zabezpečiť, aby pracoviská, materiály a postupy neohrozovali bezpečnosť a ochranu zamestnancov a na tento účel zabezpečiť potrebnú údržbu a opravy,
  • povinnosť zabezpečiť, aby chemické, fyzické, biologické, psychické a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
  • povinnosť odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie,
  • nahradiť namáhavé a jednotvárne práce a práce v nebezpečných alebo škodlivých podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami a postupmi,
  • v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia a vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia, ako aj umožniť prístup do týchto priestorov len nevyhnutne potrebným zamestnancom,
  • určovať bezpečné pracovné postupy,
  • určovať bezpečné opatrenia a ochranné prostriedky, ktoré sa majú použiť,
  • vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o BOZP a dávať pokyny na zabezpečenie BOZP,
  • vypracovať a aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným a dojčiacim ženám, ako aj matkám do 9 mesiaca po pôrode, alebo sú spojené s rizikom pre tieto ženy, alebo sú zakázané mladistvým zamestnancom,
  • viesť a uchovávať dokumentáciu, záznamy súvisiace s BOZP päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam,
  • zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav,
  • posudzovať individuálne schopnosti zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
  • zabezpečiť vykonávanie zdravotných prehliadok, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce,
  • dbať na BOZP u zamestnancov na odlúčených pracoviskách alebo u zamestnancov, ktorí pracujú sami,
  • poskytovať zamestnancom prestávky počas práce,
  • nepoužívať taký spôsob odmeňovania za vykonanú prácu, ktorý by mohol spôsobiť ohrozenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov,
  • bezplatne poskytnúť zamestnancom ochranné prostriedky a viesť evidenciu o tom, udržiavať tieto prostriedky v používateľnom a funkčnom stave, pričom náklady na tieto prostriedky nesmie zamestnávateľ presunúť na zamestnanca,
  • poskytnúť zamestnancom pracovný odev a obuv, ak podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu,
  • zabezpečovať zamestnancom pitný režim; zabezpečenie pitného režimu musí byť upravené vo vnútornom predpise,
  • povinnosť vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari,
  • povinnosť starať sa o bezpečnosť a ochranu všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch, teda nie len o zamestnancov,
  • poskytnúť potrebné informácie a pokyny aj zamestnancom iného zamestnávateľa alebo živnostníkom, ktorí vykonávajú na jeho pracovisku určité práce.
Článok pokračuje pod reklamou

Príklad:

Zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov na stavebné práce. Pri práci zamestnancov dochádza k nadmernému opotrebeniu obuvi. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť na svoje náklady obuv pre zamestnancov. V prípade, ak im nezabezpečí obuv, prípadne im strhne z mzdy náklady na obuv, zamestnávateľ postupuje v rozpore so zákonom, za čo mu môže byť uložená sankcia.

Príklad:

Zamestnávateľ zamestnáva desať zamestnancov na stavebné práce. Pri stavbe domu pri optimálnom počasí im nezabezpečil žiadnu pitnú vodu - či už minerálnu alebo prístup k bežnej pitnej vode z verejnej vodovodnej siete. Počas najväčších letných horúčav im zabezpečil len bežnú pitnú vodu bez minerálov (pri horúčavách je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom aj minerály, ktoré sa strácajú z ľudského tela potením). Taktiež zabezpečenie pitného režimu opomenul upraviť vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ tak porušil predpisy na úseku BOZP, za čo mu môže byť uložená sankcia.

Príklad:

Zamestnávateľ prevádzkuje účtovnú firmu, kde pracuje desať zamestnancov. Siedmi z nich sú fajčiari a traja sú nefajčiari. Zamestnávateľ má v takomto prípade povinnosť vydať zákaz fajčenia. V prípade porušenia tejto povinnosti môže byť zamestnávateľovi opätovne uložená sankcia.

Príklad: Zamestnanci pracujú pri výrobe tovaru, pričom pri práci prichádzajú do styku so strojmi, s ktorými musia manipulovať obzvlášť opatrne, aby nedošlo k vzniku úrazu. Zamestnávateľ im sľúbil odmenu vo výške počtu vyrobených tovarov. Použil taký spôsob odmeňovania, ktorý môže ohroziť zdravie a život zamestnancov, nakoľko tí budú chcieť vyrobiť čo najväčší počet tovaru. To môže mať negatívny dopad na opatrnú manipuláciu so strojmi. Zamestnávateľ tak postupoval v rozpore s BOZP.

Zhrnutie na záver

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje komplex povinností pre zamestnávateľa. Základným princípom BOZP je prevencia. Prevencia má prednosť pred odstraňovaním následkov porušenia BOZP. Zákon o BOZP stanovuje zásady prevencie, ktoré je zamestnávateľ povinný uplatňovať za účelom ochrany života a zdravia svojich zamestnancov.

Najrozšírenejšou skupinou povinností zamestnávateľa na úseku BOZP sú tzv. všeobecné povinnosti. Tam sa zaraďuje napr. povinnosť poskytnúť zamestnancovi prestávku alebo povinnosť zabezpečiť ochranné pracovné prostriedky. Povinnosťou zamestnávateľa je taktiež zlepšovanie pracovných podmienok.

BOZP predstavuje množstvo povinností, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať. Porušenie týchto povinnosti má za následok možnosť uloženia pokuty. Preto netreba zanedbávať BOZP a radšej mu venovať náležitú pozornosť.


Nezáväzná cenová ponuka

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.


Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2018 podajte do 30. apríla 2019

Zamestnávatelia, ktorí vyplácali v roku 2018 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti svojim zamestnancom, sú povinní za rok 2018 podať hlásenie o vyúčtovaní dane na novom vzore tlačiva. Aká je lehota na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a čo sa v ňom uvádza?

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov v roku 2019

Zamestnávanie cudzincov na Slovensku je čoraz aktuálnejšie. Aké povinnosti má zamestnávateľ, ktorý chce do zamestnania prijať štátneho príslušníka tretej krajiny? Aké pokuty hrozia za ich porušenie?

Zamestnávanie cudzincov od 1. 1. 2019

Uvažujete zamestnať cudzinca? Od nového roka je to jednoduchšie. Aké zmeny v zamestnávaní cudzincov na území SR priniesli novely zákonov účinné od 1. 1. 2019?

Zamestnávatelia a živnostníci, znížte si základ dane so stravnými lístkami

Keďže stravný lístok nepodlieha DPH, živnostníci si do daňovo uznaných nákladov môžu zahrnúť plných 100 % jeho hodnoty, čím sa konečnú sumu základu dane môže znížiť až o 1 200 eur (pri 250 pracovných dňoch). Nárok na stravné majú všetci zamestnanci, ale aj živnostníci a SZČO až do výšky 4,80 € za každý odpracovaný deň, pričom zákon o dani z príjmov nerozlišuje pracovné dni a víkendy.