Je práca „na živnosť“ (švarc systém) legálna?

Pracujete na živnosť alebo by ste na živnosť chceli niekoho "zamestnať"? Prinášame prehľad rizík a sankcií, ktoré sú spojené s prácou na živnosť, ak nahrádza bežný pracovný pomer.

O práci na živnosť, teda o tzv. švarc systéme, sme už snáď všetci počuli. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodne, aby si vybavil živnostenský list. Zamestnávateľ bude zamestnancovi platiť stále rovnako, možno dokonca viac, lebo zamestnávateľ nebude musieť za zamestnanca platiť odvody. Na prvý pohľad situácia výhodná pre všetky strany. Dovoľuje to však zákon?

Ak chce živnostník vykonávať závislú prácu, musí mať pracovnú zmluvu

Závislú prácu definuje zákonník práce ako prácu, pri ktorej:

a) existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

b) zamestnanec prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,

c) zamestnanec prácu vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Pri splnení všetkých týchto podmienok hovoríme o činnosti človeka ako o závislej činnosti, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere. Uvedenému zákonnému príkazu sa nemôžeme vyhnúť dokonca ani dohodou, kde by slobodne a dobrovoľne prejavili súhlas zamestnávateľ aj zamestnanec. V takom prípade by sme totiž hovorili o nelegálnej práci.

Pozor! Špeciálnym prípadom je zamestnávanie rodinných príslušníkov, ktorí sú na dôchodku alebo sú ešte žiakmi či študentmi – tento prípad vám odporúčame konzultovať s právnikom, keďže môže ísť o prípad, kedy nemusí byť uzatvorená pracovná zmluva.

Nezabúdajme, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

Ak sa napríklad murár na stavbe dohodne so stavebnou spoločnosťou, že namiesto uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy si murár vybaví živnostenský list a bude pre stavebnú spoločnosť vykonávať prácu ako živnostník, aj keď v skutočnosti bude spĺňať podmienky závislej činnosti, pôjde o nelegálnu prácu v rozpore so zákonníkom práce.

Viac informácií o práci na živnosť, ako aj porovnanie so zamestnaním nájdete v článku Práca na živnosť (živnosť vs. zamestnanec)

Aké sú pokuty pri nelegálnej práci na živnosť?

Kontrolu nad dodržovaním pracovnoprávnych predpisov upravuje ako zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tak aj zákon o inšpekcii práce. Príslušnými orgánmi kontroly sú:

  • inšpektorát práce,
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
  • úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Za účelom boja proti nelegálnemu zamestnávaniu na inšpektorátoch práce boli vytvorené špecializované útvary („Kobra“), ktorých výlučnou úlohou je kontrolovať, či na pracoviskách nedochádza k výkonu nelegálnej práce alebo nelegálnemu zamestnávaniu.

Zamestnanec, ktorý vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku a príslušný úrad mu môže uložiť pokutu až do výšky 331 EUR.

Za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu minimálne 2 000 EUR a maximálne 200 000 EUR, v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac osôb súčasne najmenej 5 000 EUR.

Upozorňujeme, že v prípade zamestnanca inšpektorát práce môže, a teda nemusí uložiť pokutu. V prípade zamestnávateľa však zákon neumožňuje, aby sa rozhodol - inšpektorát práce preto pokutu musí uložiť.

Článok pokračuje pod reklamou

Práca na živnosť ohrozí čerpanie dotácií ako i účasť vo verejnom obstarávaní

Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je zákonom považované za osobitne závažné porušenie zákona, ktoré je dôvodom pre zrušenie živnostenského oprávnenia zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, počas nasledujúcich troch rokov mu nemôže byť poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu, pomoci a podpory z fondov Európskej únie a nemôže sa zúčastniť verejného obstarávania.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ sa dopustíte porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, budete navyše po dobu piatich rokov zverejnení vo verejne prístupnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý na svojich stránkach vedie Národný inšpektorát práce.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku práce na živnosť upravujú:

  • § 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z., zákonník práce
  • § 1 a nasl. zákona č. 82/2005 Z.z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
  • zákon č. 125/2006 Z.z., o inšpekcii práce
  • § 8a odst. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy
  • §26 odst. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ženy zarábajú menej ako muži: platové rozdiely rieši aj smernica EÚ

Ženy nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ zarábajú stále výrazne menej ako muži. Čím je to spôsobené, ako problematiku rieši legislatíva a čo prinesie nová európska smernica?

Dôchodok a práca: aký je vplyv zamestnania na jeho výšku?

Kedy môže dôchodca pracovať, aké sú obmedzenia a na čo dať pozor, ak nechce o výplatu dôchodku prísť? Praktické informácie aj príklady.

Komunikačný plán: pomoc so zavedením a prijatím zmien vo firme

Základom úspechu zavedenia inovácie či inej zmeny vo firme je komunikácia. Dôležitú rolu má preto komunikačný plán a vhodný výber komunikátora. Ako na to?

Pracovná zmluva – náležitosti a informovanie o pracovných podmienkach

Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky