Kto sa zapisuje do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?

Čo je register partnerov verejného sektora (RPVS) a ktoré osoby sa doň zapisujú?

Čo je register partnerov verejného sektora (RPVS)?

Register partnerov verejného sektora (RVPS) bol s účinnosťou od februára 2017 zriadený osobitným zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon“), ktorý upravuje:

• údaje zapisované do tohto registra,
• postup pri ich zápise, zápise zmeny už zapísaných údajov či ich výmaze, tiež pri overovaní údajov zapisovaných do registra a
• sankcie za porušenie povinností.

Ide o informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje ustanovené zákonom, konkrétne údaje o partneroch verejného sektora, ich konečných užívateľoch výhod a o oprávnených osobách, ktoré vykonali samotný zápis do registra. Jednoducho povedané, je to zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora a ďalších údajoch, ktorý sa vedie iba v elektronickej forme.

Jeho správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti SR, je sprístupnený na jeho webovom sídle. Registrujúcim orgánom (t. j. orgánom vykonávajúcim zápis/registráciu) je Okresný súd Žilina.

RPVS je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva a údaje v ňom zapísané sa sprístupňujú v podobe výpisu z registra a v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatické spracovanie.

Kto je partnerom verejného sektora?

Zákon presne vymedzuje, kto je partnerom verejného sektora. Je ním každá fyzická osoba (podnikateľ alebo nepodnikateľ) alebo právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť):

1. ktorá prijíma finančné prostriedky od štátu alebo od samosprávy (napr. zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, vyššieho územného celku či od verejného podniku alebo od zdravotnej poisťovne),
2. ktorá prijíma majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, samosprávy (obce, vyššieho územného celku), alebo od zdravotnej poisťovne,
3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu (zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní) – napr. fyzická osoba, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu s verejným sektorom,
4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (napr. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou – teda zdravotná poisťovňa),
6. na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku,
7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa bodu 1. – 4. tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou, na základe ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok – napr. subdodávateľ, ktorý dodáva výkopové práce na výstavbu diaľnic. 
   

Prečítajte si tiež

Register partnerov verejného sektora (RPVS)

Upozornenie: Partnerom verejného sektora podľa bodu 1. - 4., 6. a 7. nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje 100 000 eur a ten komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur. Tieto limity sa posudzujú bez DPH.

Príklad na partnera verejného sektora pri prijímaní štátnej pomoci

Spoločnosť DELTA s.r.o. je prijímateľom štátnej pomoci v súvislosti s negatívnymi dopadmi ochorenia COVID-19. Na základe 1 zmluvy spoločnosť DELTA v priebehu roka 2021 získala štátnu pomoc vo výške 10 000 EUR. Aj keď teda spoločnosť DELTA čerpá prostriedky z verejných financií, ešte nenaplnila vyššie uvedený limit a nie je tak povinná zapísať sa do RPVS.

Príklad na povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora v nadväznosti na zákonom stanovenú sumu

Spoločnosť GAMA s.r.o. uspela v zákazke, ktorej predmetom je dodanie stavebných prác v hodnote 110 000 EUR bez DPH. Keďže pri tejto zákazke bude naplnený zákonom stanovený limit, spoločnosť GAMA sa musí zapísať do RPVS ešte pred uzavretím zmluvy s objednávateľom stavebných prác, ktorý je subjektom verejného sektora (napr. škola).

Príklad na partnera verejného sektora v prípade rámcovej zmluvy bez vopred známej celkovej sumy

Spoločnosť GAMA s.r.o. uspela v zákazke, ktorej predmetom je priebežné dodávanie poradenských služieb pre subjekt verejného sektora. Hodnota plnenia, ktoré spoločnosť GAMA získa po dobu trvania zmluvy, nie je vopred známa. Povinnosť zápisu do RPVS preto vznikne až vtedy, keď už je zrejmé, že spoločnosť GAMA behom jedného kalendárneho roka získa v úhrne viac ako 250 000 EUR bez DPH, a to pred dosiahnutím tohto limitu – spoločnosť GAMA napr. vystaví faktúru, pri ktorej už je zrejmé, že k naplneniu limitu dôjde, a hneď po vystavení faktúry prostredníctvom advokáta požiada o zápis do RPVS.

Ktoré osoby sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?

Ak majú partneri verejného sektora záujem obchodovať so štátom alebo zúčastňovať sa verejných obstarávaní, musia byť za splnenia zákonných podmienok zapísaný (registrovaní) v registri partnerov verejného sektora.

Zákon rozlišuje dvojaký zápis do RPVS:

1. povinný zápis do RPVS a 
2. dobrovoľný zápis do RPVS.

Prečítajte si tiež

Kedy je zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS) povinný?

Povinne musia byť v registri partnerov verejného sektora (RPVS) zapísaní (registrovaní) partneri verejného sektora (t. j. vyššie uvedené fyzické a právnické osoby v bodoch 1. – 7. okrem tých, ktorým bolo jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy neprevyšujúce 100 000 eur alebo viaceré čiastkové plnenia nie vyššie ako 250 000 eur), a to aspoň po dobu trvania zmluvy (t. j. po dobu, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva).

Dobrovoľne sa do RPVS môžu zapísať fyzické osoby - nepodnikatelia, fyzické osoby – podnikatelia (napr. živnostníci) či právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti v rámci svojich B2B obchodných vzťahov), ktoré nie sú partnermi verejného sektora, za predpokladu, že o to požiadajú. Tieto osoby majú potom (po zápise) povinnosti partnera verejného sektora.

Prečítajte si tiež

Aké sú sankcie za nezapísanie do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?

Pokiaľ ide o subjekty, ktoré prevažne pôsobia v neziskovom sektore (napr. občianske združenia, nadácie či cirkevné organizácie) tak zákon jasne uvádza, že tieto nie sú partnermi verejného sektora, teda sa povinne nezapisujú do RPVS. To ale neplatí, ak takýto subjekt dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje hodnotu plnenia 100 000 eur (jednorazovo) alebo 250 000 eur (vo viacerých čiastkových plneniach). To znamená, že v takýchto prípadoch sa napríklad nezisková organizácia považuje za partnera verejného sektora a do RPVS sa musí zapísať.