Pomoc pre gastro: stravenky iba v reštauráciách a len elektronicky

Prečo presadzuje iniciatíva Pomoc pre gastro reštart odvetvia po koronakríze elektronizáciou stravných lístkov a zákazom ich používania v obchodoch?

Koronakríza zasiahla celú ekonomiku, no podnikatelia v gastronómii a cestovnom ruchu patria k najohrozenejším - mnohé prevádzky prišli o tržby a hrozí im úplné skončenie činnosti. Popri tradičných zástupcoch sektora z radov podnikateľských organizácií (gastrosektor reprezentuje Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska) vznikla aj neformálna iniciatíva Pomoc pre gastro, ktorá vytvorila výzvu adresovanú vláde a poslancom. Na reštart gastrobiznisu iniciatíva navrhuje obmedzenie využívania stravných poukážok výlučne na prevádzky poskytujúce stravovanie a nahradenie papierových poukážok ich elektronickou verziou vo forme gastrokariet.

Viac o iniciatíve Pomoc pre gastro a o tom, prečo vidia význam v zavedení úplnej elektronizácie gastrolístkov prezradila pre Podnikajte.sk Magdálena Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Kto stojí za vznikom iniciatívy Pomoc pre gastro?

Iniciatívu rozbehlo 10 gastro prevádzok – reštaurácií aj prevádzok rýchleho občerstvenia z obchodných a administratívnych centier. Následne sa pripojilo už skoro 600 prevádzok z celého Slovenska.

Ako sa zakladatelia iniciatívy Pomoc pre Gastro dali dokopy?

Majitelia týchto gastro prevádzok boli v kontakte aj pred koronakrízou. Iniciatívu chceli využiť na komunikáciu svojich požiadaviek smerom k najvyšším štátnym predstaviteľom, a tak sa touto formou spojili.

Ste hovorkyňou iniciatívy. Ako ste sa ňou stali?

Bola som oslovená vzhľadom na moje doterajšie skúsenosti s podobnými projektmi. Iniciatíva ma zaujala a rozhodla som sa pomôcť s komunikáciou smerom k médiám.

Hovoríte, že inciatíva vznikla ako nápad desiatich gastro prevádzok. Z čoho je financovaná?

Iniciatíva je neformálna, financovaná je čisto zo súkromných zdrojov signatárov iniciatívy, nemáme žiadne dotácie ani príspevky z EÚ. Financovanie je na dobrovoľnej báze. Keďže gastro prevádzky prišli o významnú časť zdrojov, vkladajú predovšetkým svoj čas. A nejde o žiadne vysoké a veľké zdroje. Čakáme, že sa iniciatíva Pomoc pre gastro bude inštitucionalizovať a získame oveľa viac financií na reálnu pomoc pre gastro. Budeme radi, ak do reštaurácií a gastro zariadení zavíta čo najviac zákazníkov, to je pre celý gastro biznis tá najúčinnejšia forma podpory v týchto časoch.

Poplatky neplatia ani signatári petície, ale pokiaľ bude záujem zo strany podnikov a prevádzok, aby iniciatíva Pomoc pre gastro zastupovala ich záujmy aj po koronakríze, uvažujeme o dobrovoľných príspevkoch či financovaní cez asignáciu 2%.

Jednou z požiadaviek iniciatívy je elektronizácia gastrolístkov. Prečo je elektronizácia gastrolístkov pre reštaurácie výhodná?
O podpore gastrobiznisu uvažujeme komplexne a vítame všetky opatrenia, ktoré sa už pre podnikateľov zaviedli. Od signatárov našej iniciatívy Pomoc pre gastro však máme spätnú väzbu, že na splatenie odložených odvodov a daní, či na opätovné vytvorenie pracovných miest budú potrebovať hlavne zákazníkov a tržby. Preto navrhujeme, aby sa reštauračný a gastrobiznis po skončení opatrenia č. 29595 ÚZV SR zo dňa 15.3.2020 podporil sumou 800 miliónov EUR, čo je ročný objem v systéme stravného podľa §152 Zákonníka práce. To je suma peňazí, ktorá už je v systéme, čiže by to nemalo dopad na štátny rozpočet. Vláda by tiež mohla zasiahnuť proti emitentom stravných poukážok a prinútiť ich znížiť akvizičný poplatok.

Opatrenie by zaviedlo aj možnosť využívať stravné poukážky elektronicky a počas stanoveného obdobia výlučne v prevádzkach poskytujúcich stravovacie služby. Po prvé, elektronizácia stravných príspevkov by predovšetkým zefektívnila ich použitie, podnikateľom by znížila časové a finančné náklady. Po druhé veríme, že elektronizácia môže gastro prevádzkam priniesť inováciu v podobe poukážok na stravu. Rodičia môžu prípadne objednať a dobíjať karty svojim deťom a sledovať, kde sa stravujú. Seniori môžu naopak od svojich detí dostávať takýmto spôsobom príspevok na stravu. Podobne ako dnes fungujú klasické predplatné karty, platobné karty alebo mobilné platby, vidíme budúcnosť v elektronizácii. Je to používateľsky ďaleko príjemnejšie a inovatívnejšie ako klasický gastrolístok, ktorý môžete stratiť.

Hovoríte, že toto opatrenie by zefektívnilo ich použitie a podnikateľom znížilo časové a finančné náklady. V čom konkrétne spočíva zefektívnenie používania stravných lístkov v prípade ich elektronizácie?

Žijeme v ére digitálnej transformácie, papierovú komunikáciu už do veľkej miery nahradila elektronická. Je preukázané, že tieto zmeny smerujú k zjednodušeniu a efektivite, elektronizácia stravných lístkov nie je výnimka. V konečnom dôsledku ušetrí náklady a čas potrebný na spracovanie povinných benefitov. Navyše, počítanie a preplácanie stravných lístkov je časovo aj finančne zaťažujúce pre každé gastro zariadenie. Čašník už nemusí každý večer prácne počítať gastrolístky. Bezhotovostná práca je lacnejšia. Veď preto aj banky spoplatňujú peňažné vklady na svojich pobočkách. A samozrejme, v prípade zavedenia elektronickej stravenky, by sme mali tlačiť na to, aby sa ešte viac znížili manipulačné poplatky.

Čo myslíte pod manipulačnými poplatkami?

Máme na mysli sumy, ktoré platia prevádzkovatelia reštaurácií. Sme za to, aby sa poplatky výrazne znížili v prospech reštaurácií.

Prečítajte si tiež

Medzi signatármi petície nájdeme školskú jedáleň, remeselný pivovar, cukráreň či dokonca tanečnú školu. Ako týmto zariadeniam pomôže elektronizácia stravných lístkov či navrhovaný kompenzačný fond?

Elektronizácia stravných lístkov by znížila časové a finančné náklady tým prevádzkam, ktoré poskytujú stravovacie služby. Stravné lístky chápeme ako fungujúci systém, ktorý ak by sa vylepšil, pomohol by nielen gastro prevádzkam, ale aj spotrebiteľom. A sme presvedčení, že by mohol naštartovať gastro biznis.

Kompenzačný fond, ktorý sme navrhli zriadiť, by využili prevádzky postihnuté opatrením č. 2595 ÚVZ SR zo dňa 15.3. 2020 na refundáciu úrokov z úverov a lízingov, fixných nákladov, akými sú nájomné za prevádzky či energie a ďalšie prevádzkové náklady za mesiace marec, apríl a máj 2020. Tiež by slúžil na refundáciu škôd, ktoré vznikli zatvorením reštauračných a gastro prevádzok, napríklad za tovar, ktorý podľahol skaze, ako je čerstvé mäso, ryby, zelenina, mliečne výrobky a iné potraviny.

Je navrhovaný kompenzačný fond vašou ideou alebo niečo podobné funguje v zahraničí?

Funguje aj v zahraničí, spomenúť môžeme Českú republiku či Nemecko. Zaoberajú sa napríklad kompenzáciou za nájmy počas zatvorenia. Myslíme si, že väčšina gastro prevádzok sa z tejto krízy len ťažko spamätá. Otázkou je, či už nie je neskoro. Napr. otázka nájmov bude aktuálna aj naďalej. Nemyslíme si, že dôvera ľudí sa po skončení všetkých opatrení vráti do normálu. Dnes si to ešte neuvedomujeme, ale na gastro sektor je naviazaných niekoľko ďalších sektorov, ktoré budú tiež zasiahnuté sekundárne (dodávatelia potravín a nápojov). Tržby sa síce presunú do retail sektoru, ale úplne výpadok niektorých položiek nenahradia.

Článok pokračuje pod reklamou

Prečo vidíte riešenia v oblasti reštartu biznisu najmä v súvislosti s témou stravovacích poukážok a medzi riešeniami nie je napr. znížená DPH v sektore HORECA, ktorú dlhodobo presadzuje Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska?

Je to jeden z troch bodov a nie je prioritný. Reštaurácie a stravovacie zariadenia majú v dôsledku opatrení proti šíreniu koronavírusu vysoké ekonomické straty v počte stoviek miliónov eur, na čo upozornila už v polovici marca analýza FinStat. S cieľom eliminovať tieto dôsledky vznikla iniciatíva Pomoc pre gastro, ktorá sa zameriava predovšetkým na zachovanie zamestnanosti v gastro biznise. Vznikli sme spontánne a aj u nás sa priority a pomoc mení tak, ako sa vyvíja situácia. Poslancom NR SR, výboru pre sociálne veci NR SR, ministrovi financií a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny sme adresovali Výzvu o návrhoch pre pomoc gastro sektoru.

Prečítajte si tiež

V nej figurujú 3 kľúčové riešenia pre zachovanie zamestnanosti v gastro biznise, pričom viaceré z nich sa už objavujú aj v návrhoch zo strany veľkých zamestnávateľov. Išlo by o vznik Kompenzačného fondu, Ochranu zamestnanosti a Reštartu biznisu. Aby sme zistili, v akom stave je gastrobiznis, realizovali sme prieskum, do ktorého sa zapojilo 384 prevádzok. Väčšine z nich by z ekonomického hľadiska pomohlo aj zníženie DPH, zníženie daňovo odvodového zaťaženia či preklenovacie úvery garantované štátom. S týmito zisteniami budeme v rámci našej iniciatívy Pomoc pre gastro pracovať a snažiť sa o to, aby sa podnikatelia v gastrobiznise dočkali výraznejšej podpory zo strany štátu.

Zároveň sme však realisti a vieme, že štátny rozpočet bude určite napätý. Ako ste správne poznamenali, o zníženie DPH sa asociácia usiluje už dlhodobo a ani v čase, keď sme mali „takmer“ vyrovnaný rozpočet sa to nepodarilo presadiť. Zníženie DPH má okamžitý vplyv na znížený príjem štátneho rozpočtu, tak sme si povedali, že skúsime navrhnúť niečo, čo na štátny rozpočet ani na ostatných nemá žiadny nákladový vplyv. Vláda by nemala mať problém takéto riešenie schváliť a odsúhlasiť a stravovacím zariadeniam to okamžite prinesie potrebné dodatočné zdroje.

Hovoríte, že ste chceli prísť s riešením, ktoré nemá dopad na štátny rozpočet ani na náklady ostatných. Prečo predpokladáte, že by to nemalo nákladový dopad na gastro zariadenia? Po zavedení úplnej elektronizácie gastrolístkov by predsa boli gastro prevádzky nútené zaobstarať si napríklad platobné terminály, pokiaľ ich ešte nemajú, s čím sa spájajú ďalšie náklady a poplatky.

Prečítajte si tiež

Každé zariadenie, ktoré dnes prijíma platobné karty alebo mobilné platby, je schopné prijímať aj ďalšie gastrokarty. Nepredpokladáme, že to predstavuje zvýšené náklady, keď POS terminál v zariadení existuje. So zabezpečením POS terminálu nie sú zväčša spojené náklady, väčšina bánk ich poskytuje bezplatne nakoľko získavajú transakčný poplatok pri platbe kartami. Práve naopak, odpadá administratíva spojená s lístkami a hotovosťou a zároveň sa zvyšuje bezpečnosť prevádzky.

Spomínali ste, že vo výzve iniciatívy Pomoc pre gastro figurujú 3 kľúčové riešenia pre zachovanie zamestnanosti v gastro biznise, pričom viaceré z nich sa už objavujú aj v návrhoch zo strany veľkých zamestnávateľov. Môžete ich priblížiť?

Môžeme vypichnúť tzv. ,,Kurzarbeit“. V súčasnosti tento model pokrýva len nízkopríjmových zamestnancov, čo spôsobuje aj podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov prepúšťanie. Proti tomu, ako je nastavený, protestujú napríklad aj automobilky Volkswagen či Jaguar Land Rover.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Plán HACCP - správna výrobná prax pri práci s potravinami

Čo je plán HACCP, čo musí obsahovať a kto ho potrebuje? Koľko času zaberie jeho vypracovanie a koľko stojí spracovanie HACCP dokumentácie na mieru?

Elektronické stravné lístky (karty) povinne - čo na to reštaurácie?

Zástancovia povinného nahradenia gastrolístkov kartami hovoria o hygiene a úbytku administratívy, prevádzkovatelia reštaurácií upozorňujú na vysoké poplatky a podnikanie na ich úkor.

Letné terasy a podmienky ich zriaďovania

Akými pravidlami sa musí riadiť podnikateľ, ak chce pred svoju prevádzku umiestniť letnú terasu, kedy je potrebné povolenie a s akou sumou rátať?

Stravenky alebo hotovosť: Čo si myslia majitelia reštaurácií?

Zámer vlády zdobrovoľniť stravné lístky opäť „rozdúchal vášne“. Čo by takéto rozhodnutie prinieslo reštauráciám a čo na návrh hovoria ich prevádzkovatelia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky