Poistenie na financovanie podpory dôchodcu: je potrebné ho platiť?

Je potrebné odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit), ak je zamestnancom poberateľ dôchodku? Kedy poistné platiť netreba?

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, sa na Sociálnu poisťovňu často obracajú zamestnávatelia s otázkou, ako je to v prípade poberateľa dôchodku. Sociálna poisťovňa pripomína, že povinnosť odvádzať poistné na financovanie podpory sa týka všetkých zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou, čiže aj tých, ktorí dostávajú dôchodok.

Platenie poistného na kurzarbeit za zamestnanca, ktorý poberá dôchodok

Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory – kurzarbeit). Za zamestnanca-dôchodcu však zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti neodvádza.

Kedy sa platí poistné na kurzarbeit a kedy nie?

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež

Pri platení poistného na kurzarbeit je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory – kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí. Toto poistné sa nevzťahuje ani na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Sociálne odvody SZČO od 1. 7. 2024

Aká je hranica príjmov, pri ktorej SZČO (ne)vzniká povinnosť platiť sociálne odvody od 1. 7. 2024, resp. 1. 10. 2024? Ako sa podnikateľ dozvie o výške odvodov a aká je ich minimálna a maximálna výška?

Maximálna dávka v nezamestnanosti a dávka garančného poistenia od 1.7.2024

Od 1. júla 2024 platí nová maximálna suma dávky v nezamestnanosti. Týkať sa bude len nových žiadateľov, ktorí splnili podmienky a dosahujú maximálny vymeriavací základ. Mení sa aj maximálna dávka garančného poistenia.

Elektronický účet poistenca: zmeny v informáciách o dôchodku

Sociálna poisťovňa spúšťa pilotnú prevádzku informatívneho výpočtu dôchodku. Informácie k príprave na dôchodok rozširuje aj pre mladších poistencov. Čo treba vedieť?

Dôchodok a živnosť (podnikanie dôchodcu)

Ako si založí živnosť dôchodca, kedy musí platiť sociálne a zdravotné odvody, v akých prípadoch má dosahovanie príjmov zo živnosti vplyv na poberanie dôchodku a ako sa príjmy dôchodcu zdaňujú?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky