Poistenie na financovanie podpory dôchodcu: je potrebné ho platiť?

Je potrebné odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit), ak je zamestnancom poberateľ dôchodku? Kedy poistné platiť netreba?

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, sa na Sociálnu poisťovňu často obracajú zamestnávatelia s otázkou, ako je to v prípade poberateľa dôchodku. Sociálna poisťovňa pripomína, že povinnosť odvádzať poistné na financovanie podpory sa týka všetkých zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou, čiže aj tých, ktorí dostávajú dôchodok.

Platenie poistného na kurzarbeit za zamestnanca, ktorý poberá dôchodok

Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory – kurzarbeit). Za zamestnanca-dôchodcu však zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti neodvádza.

Kedy sa platí poistné na kurzarbeit a kedy nie?

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež

Pri platení poistného na kurzarbeit je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory – kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí. Toto poistné sa nevzťahuje ani na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Minimálne odvody SZČO od 1.1.2026

Konsolidačné opatrenia prinesú od roku 2026 ďalšie zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby. Zmeny sa prejavia aj vo vyšších minimálnych platbách do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne.

Odvody SZČO (živnostníkov) od 1.1.2026

Schválené konsolidačné opatrenia spôsobia u živnostníkov významné zmeny od roku 2026. Ako sa zmení odvodové zaťaženie živnostníkov od 1.1.2026?

PN zamestnanca od 1.1.2026 – zmeny

V roku 2026 sa menia viaceré pravidlá súvisiace s práceneschopnosťou zamestnancov, napríklad obdobie poskytovania náhrady príjmu, pri vyplácaní nemocenského a v elektronickom oznamovaní PN.

Maximálne nemocenské dávky v roku 2026 (PN, OČR, materské, tehotenské)

V článku sa dozviete výšku maximálnych nemocenských dávok v roku 2026 – PN, OČR, materskej a tehotenskej dávky aj aké zmeny nastali oproti roku 2025.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky