Poistenie na financovanie podpory dôchodcu: je potrebné ho platiť?

Je potrebné odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit), ak je zamestnancom poberateľ dôchodku? Kedy poistné platiť netreba?

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, sa na Sociálnu poisťovňu často obracajú zamestnávatelia s otázkou, ako je to v prípade poberateľa dôchodku. Sociálna poisťovňa pripomína, že povinnosť odvádzať poistné na financovanie podpory sa týka všetkých zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou, čiže aj tých, ktorí dostávajú dôchodok.

Platenie poistného na kurzarbeit za zamestnanca, ktorý poberá dôchodok

Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory – kurzarbeit). Za zamestnanca-dôchodcu však zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti neodvádza.

Kedy sa platí poistné na kurzarbeit a kedy nie?

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež

Pri platení poistného na kurzarbeit je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory – kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí. Toto poistné sa nevzťahuje ani na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Odvody SZČO po konsolidácii a dopady v roku 2026

Zmena vymeriavacích základov, zvýšenie zdravotného odvodu, skrátenie odvodových prázdnin – čo budú v praxi znamenať konsolidačné opatrenia pre začínajúcich či existujúcich živnostníkov?

Odvodová odpočítateľná položka z príjmu trénerov od 1.1.2026

Pre zamestnancov – trénerov začína od januára 2026 platiť nová odvodová úľava v sume 300 eur mesačne. Zamestnávateľ má však povinnosti, ktoré musí splniť najneskôr do 31.12.2025.

Konsolidačný balíček od roku 2026: schválené zmeny

Obmedzenie odpočtu DPH na autá, vyššie odvody, zmeny v PN-kách či vyššia DPH niektorých potravín a čiastočné zrušenie zákazu predaja počas sviatkov – čo čaká (nielen) podnikateľov v roku 2026?

Konsolidačný balík 2026: vyššie dane a odvody tlačia kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia

Zvýšenie daní a odvodov pre vysokopríjmových zamestnancov môže urýchliť odliv talentov. Štát tak môže prísť o stovky miliónov eur. Firmy varujú, že namiesto podpory tvorby atraktívnych pracovných miest vláda trestá úspech.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky