Poistenie na financovanie podpory dôchodcu: je potrebné ho platiť?

Je potrebné odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit), ak je zamestnancom poberateľ dôchodku? Kedy poistné platiť netreba?

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, sa na Sociálnu poisťovňu často obracajú zamestnávatelia s otázkou, ako je to v prípade poberateľa dôchodku. Sociálna poisťovňa pripomína, že povinnosť odvádzať poistné na financovanie podpory sa týka všetkých zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou, čiže aj tých, ktorí dostávajú dôchodok.

Platenie poistného na kurzarbeit za zamestnanca, ktorý poberá dôchodok

Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory – kurzarbeit). Za zamestnanca-dôchodcu však zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti neodvádza.

Kedy sa platí poistné na kurzarbeit a kedy nie?

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež

Pri platení poistného na kurzarbeit je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory – kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí. Toto poistné sa nevzťahuje ani na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2023

Zamestnanec aj jeho zamestnávateľ sú povinní v roku 2023 zo mzdy platiť sociálne i zdravotné odvody. V akej sadzbe a za akých podmienok, sa dočítate v článku.

Tehotenské – podmienky, ako požiadať a aká je výška

Kedy má tehotná žena nárok na tehotenské? Ako dlho trvá poberanie tehotenského, v akej výške ho Sociálna poisťovňa vyplatí a ako možno o dávku žiadať?

Pandemická OČR počas prázdnin: kedy je možné poberať dávku?

Niektorí rodičia či iní poistenci môžu dostávať zo Sociálnej poisťovne dávku pandemické ošetrovné aj počas letných školských prázdnin. Koho sa to týka a aké sú podmienky?

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2021 (v roku 2022)

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonávajú zdravotné poisťovne. Komu, kedy a ako ho urobia? Aké údaje vstupujú do ročného zúčtovania? Informácie prinášame v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky