Poistenie na financovanie podpory dôchodcu: je potrebné ho platiť?

Je potrebné odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit), ak je zamestnancom poberateľ dôchodku? Kedy poistné platiť netreba?

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, sa na Sociálnu poisťovňu často obracajú zamestnávatelia s otázkou, ako je to v prípade poberateľa dôchodku. Sociálna poisťovňa pripomína, že povinnosť odvádzať poistné na financovanie podpory sa týka všetkých zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou, čiže aj tých, ktorí dostávajú dôchodok.

Platenie poistného na kurzarbeit za zamestnanca, ktorý poberá dôchodok

Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory – kurzarbeit). Za zamestnanca-dôchodcu však zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti neodvádza.

Kedy sa platí poistné na kurzarbeit a kedy nie?

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež

Pri platení poistného na kurzarbeit je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory – kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí. Toto poistné sa nevzťahuje ani na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kedy vznikajú absolventom škôl povinnosti voči Sociálnej poisťovni?

Musia sa absolventi po škole prihlásiť do Sociálnej poisťovne? Zistite, čo platí pri práci, podnikaní, odchode do zahraničia a čo v prípade poberania dávok.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa od 1.1.2026

Od roku 2026 sa zvýšili sadzby zdravotných odvodov na strane zamestnanca. Novinkou v sociálnom poistení je zrušenie vylúčenia platenia poistného počas vybraných období. Prehľad v článku.

Priemerná mesačná mzda za rok 2025: výška a dôsledky

Štatistický úrad SR zverejnil výšku priemernej mesačnej mzdy za rok 2025. Kde sa zarába najviac a ako jej výška ovplyvní minimálnu mzdu či odvody v roku 2027?

Ošetrovné (OČR) v období chrípky a jarných prázdnin: kto a kedy má nárok?

Ako požiadať o ošetrovné, ak je uzavretá trieda či celá škola a kedy majú rodičia nárok na OČR počas jarných prázdnin?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky