Hrubá a čistá minimálna mzda v roku 2027

Zvýšenie minimálnej mzdy od 1.1.2027 sa premietne do výšky čistej mzdy zamestnanca, prejaví sa tiež na odvodoch, dani zo závislej činnosti a ovplyvní celkovú cenu práce zamestnávateľa.

Minimálna mzda sa od 1. januára 2027 opätovne zvyšuje, a to zo súčasných 915 € na 972 €, čo predstavuje medziročný nárast o 57 €, resp. 6,23 %.

Suma minimálnej mzdy na rok 2027 bola určená podľa § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Automatický mechanizmus určenia minimálnej mzdy sa uplatnil vzhľadom na to, že medzi sociálnymi partnermi nedošlo k dohode o jej výške na rok 2027. Minimálna mzda sa preto určila ako 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Pri výpočte na rok 2027 sa teda vychádzalo z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za rok 2025 vo výške 1 620 €.

Zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvní nielen hrubú mzdu zamestnanca, ale aj výšku odvodov, dane z príjmov a výslednú čistú mzdu. V článku sa preto pozrieme na hrubú a čistú minimálnu mzdu v roku 2027, odvody zamestnanca a zamestnávateľa, daň z príjmov zo závislej činnosti a celkovú cenu práce.

Hrubá mesačná minimálna mzda od 1.1.2027 podľa stupňov náročnosti práce

Zákonník práce rozlišuje šesť stupňov náročnosti práce, pričom jednotlivé stupne zohľadňujú najmä zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť vykonávanej práce. Zamestnávateľ je povinný každé obsadzované pracovné miesto zaradiť do príslušného stupňa náročnosti práce. Výnimkou sú prípady, keď sú podmienky odmeňovania zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Od zaradenia pracovného miesta do príslušného stupňa náročnosti práce sa následne odvíja aj minimálna výška mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok. Čím vyšší stupeň náročnosti práce, tým vyšší je minimálny mzdový nárok. Stupne náročnosti práce sa pritom uplatňujú iba pri tých zamestnancoch, ktorí pracujú na plný pracovný úväzok.

Od 1. januára 2027 patrí zamestnancovi zaradenému do 1. stupňa náročnosti práce minimálna mesačná mzda 972 €. Minimálne mzdové nároky pre jednotlivé stupne náročnosti práce uvádza nasledujúca tabuľka:

Pri ďalších výpočtoch v článku budeme vychádzať z minimálnej mzdy 972 €, teda zo mzdy zamestnanca zaradeného do prvého stupňa náročnosti práce.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa z minimálnej mzdy od 1.1.2027

V rámci slovenskej legislatívy upravuje Sociálne poistenie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a zdravotné poistenie zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Vyššia minimálna mzda od 1. januára 2027 sa premietne aj do výšky odvodov, ktoré z príjmu zamestnanca odvádzajú zamestnanec a jeho zamestnávateľ. Konkrétna výška odvodov závisí najmä od statusu zamestnanca, ktorý môže mať vplyv na uplatnenú sadzbu poistného. Odlišné sadzby poistného sa môžu uplatniť napríklad pri zamestnancovi so zdravotným postihnutím alebo pri niektorých skupinách zamestnancov, ako sú študenti či dôchodcovia. Na odvody rovnako vplýva aj výška vymeriavacieho základu, ktorým je pri zamestnancovi spravidla jeho hrubá mzda (výška odvodov rastie priamoúmerne s výškou hrubej mzdy).

Výpočet odvodov z minimálnej mesačnej mzdy 972 € od 1.1.2027 uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Zamestnanec, ktorý bude od 1. januára 2027 odmeňovaný minimálnou mzdou, zaplatí zo svojej mzdy odvody spolu vo výške 139,96 € a jeho zamestnávateľ zaplatí odvody vo výške 351,85 €. Celková odvodová povinnosť zamestnávateľa a zamestnanca z minimálnej mesačnej mzdy bude v roku 2027 predstavovať sumu 491,81 € (50,6 % z hodnoty hrubej mzdy).

V ďalšej tabuľke prinášame porovnanie odvodového zaťaženia z minimálnej mzdy v roku 2027 v porovnaní s rokom 2026:

Preddavky na daň zo závislej činnosti z minimálnej mzdy od 1.1.2027

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je príjmom zo závislej činnosti najmä príjem zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru či štátnozamestnaneckého pomeru. Okrem toho sa do príjmu zo závislej činnosti zahrnú aj ďalšie plnenia, ktoré vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi, napríklad z titulu 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi aj na súkromné účely, ale aj nepeňažný príjem (poskytnutá pôžička s nižším úrokom, prípadne bezúročná pôžička, zaplatenie nájomného za zamestnanca, zdravotnej starostlivosti a pod.).

Daň z príjmov zo závislej činnosti sa zamestnancovi počas roka odvádza formou preddavkov na daň, ktoré vypočítava a zráža zamestnávateľ z jeho zdaniteľného príjmu. Pri výpočte preddavku sa vychádza zo zdaniteľnej mzdy, teda z hrubej mzdy zamestnanca zníženej o zaplatené odvody a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej len „NČZD“), ak si nárok na ňu zamestnanec uplatňuje.

Výška NČZD na daňovníka sa odvíja od sumy životného minima. V roku 2027 bude mesačná NČZD predstavovať 516,64 €. V porovnaní s rokom 2026 tak dôjde k jej zvýšeniu, čo sa premietne aj do výpočtu preddavku na daň zo závislej činnosti zamestnanca.

Pri zamestnancovi s hrubou mesačnou mzdou vo výške minimálnej mzdy 972 € sa po odpočítaní povinných odvodov a po uplatnení NČZD vypočíta zdaniteľná mzda, z ktorej zamestnávateľ určí preddavok na daň. Výpočet preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti pri minimálnej mzde v roku 2027, vrátane porovnania s rokom 2026, uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec odmeňovaný minimálnou mzdou bude v roku 2027 platiť mesačný preddavok na daň zo závislej činnosti vo výške 59,93 € mesačne, ak si bude uplatňovať NČZD. Ak si ju zamestnanec neuplatní, mesačný preddavok na daň zo závislej činnosti dosiahne 158,09 €. V porovnaní s rokom 2026 tak pri uplatnení NČZD mesačný preddavok na daň vzrastie o 5,59 €. V prípade, že si zamestnanec NČZD neuplatní, bude zvýšenie predstavovať 9,27 € mesačne.

Daňový bonus na dieťa

Výšku preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktorú zrazí zamestnávateľ zamestnancovi mesačne zo mzdy, ovplyvňuje aj výška daňového bonusu na dieťa. Výška daňového bonusu, na ktorý má zamestnanec nárok, sa určuje na základe dvoch rozhodujúcich faktorov:

•  vek dieťaťa – od veku dieťaťa sa odvíja zákonom stanovená maximálna mesačná suma daňového bonusu, ktorú si môže zamestnanec uplatniť, a
• výška základu dane zamestnanca a príslušného percentuálneho limitu – výška základu dane určuje, v akom rozsahu si môže zamestnanec uplatniť maximálnu sumu daňového bonusu. Príslušné percento sa stanovuje v závislosti od počtu vyživovaných detí. Ak suma vypočítaná ako príslušné percento zo základu dane dosiahne zákonom stanovenú maximálnu sumu daňového bonusu, zamestnanec si môže uplatniť celú túto sumu. Ak je však takto vypočítaná suma nižšia ako zákonom stanovená maximálna suma, daňový bonus sa uplatní len vo výške tejto nižšej sumy.

V roku 2027 platí maximálna mesačná výška daňového bonusu:

• pre vyživované dieťa vo veku do 15 rokov – 100 € (poslednýkrát sa výška daňového bonusu uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku),
• pre vyživované dieťa vo veku od 15 do 18 rokov – 50 €.

Prehľad percentuálneho limitu základu dane, resp. čiastkového základu dane podľa počtu vyživovaných detí daňovníkom uvádza tabuľka:

Príklad na výpočet daňového bonusu na deti u zamestnanca v roku 2027

Pani Petra má dve deti do 15 rokov, odmeňovaná je minimálnou mesačnou mzdou. Jej mesačný základ dane zo závislej činnosti je vo výške 832,04 €.

1. Na akú výšku daňového bonusu na deti má pani Petra nárok?

Maximálny daňový bonus na 2 vyživované deti do 15 rokov je vo výške 200 € (2 x 100 €). Prepočítaný základ dane pri dvoch deťoch je vo výške: 832,04 x 0,36 = 299,53 €. Prepočítaný základ dane je teda vyšší ako nárok na maximálnu výšku daňového bonusu čo znamená, že pani Petra bude mať nárok na plnú výšku daňového bonusu, t. j. 200 €.

2. Ako by pani Petre vychádzal daňový bonus v prípade, že by jedno dieťa bolo vo veku 17 rokov?

Maximálny daňový bonus na 1 vyživované dieťa do 15 rokov veku je vo výške 100 € a maximálny daňový bonus na vyživované dieťa od 15 do 18 rokov veku je vo výške 50 €, čo spolu predstavuje sumu 150 €. Nakoľko prepočítaný základ dane pani Petry je vo výške 299,53 €, mala by v takomto prípade nárok na plnú výšku daňového bonusu, t. j. 150 €.

3. Na akú výšku daňového bonusu by mala pani Petra nárok v prípade, že by mala jedno dieťa do veku 15 rokov a dve staršie deti, vo veku 16 rokov a 17 rokov?

Maximálna výška daňového bonusu by v uvedenom prípade bola 200 € (1 x 100 € + 2 x 50 €). Prepočítaný základ dane pani Petry je vo výške: 832,04 x 0,43 = 357,78 €, čo je stále viac ako je úroveň maximálnej výšky daňového bonusu. Na základe toho bude mať pani Petra nárok na plný výšku daňového bonusu, t. j. 200 €.

Čistá minimálna mzda od 1.1.2027

Čistá mzda predstavuje sumu, ktorú zamestnanec reálne dostane vyplatenú od zamestnávateľa, a to buď na bankový účet, alebo v hotovosti v termíne výplaty. Jej výšku okrem uplatneného daňového bonusu môžu ovplyvniť aj ďalšie zrážky zo mzdy. Môže ísť napríklad o zrážky z dôvodu exekúcie, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, splácanie pôžičky poskytnutej zamestnávateľom a ďalšie zrážky dohodnuté alebo vykonávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Čistá minimálna mzda sa vypočítava z hrubej minimálnej mzdy po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Výšku čistej minimálnej mzdy od 1. januára 2027, bez zohľadnenia daňového bonusu na vyživované dieťa, uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Z tabuľky vyplýva, že pri rovnakom hrubom príjme vo výške 972 € môže byť rozdiel v sume, ktorú zamestnanec reálne dostane vyplatenú, až 98,16 € mesačne. Tento rozdiel je ovplyvnený uplatnením NČZD.

Čistá mzda zamestnanca, vypočítaná z minimálnej hrubej mzdy v roku 2027, dosahuje výšku 772,11 €, ak si zamestnanec NČZD uplatňuje, resp. 673,95 €, ak si NČZD neuplatní. V oboch prípadoch zostáva výška odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne rovnaká, a to 139,96 €.

Pri hrubej minimálnej mzde 972 € tak čistá mzda zamestnanca predstavuje približne 79,44 % hrubej mzdy (pri uplatnení NČZD), resp. 69,34 % (ak si zamestnanec NČZD neuplatňuje).

Cena práce pri minimálnej mzde od 1.1.2027

Cena práce predstavuje celkové náklady, ktoré zamestnávateľ vynakladá na zamestnávanie zamestnanca. V praxi sa často používa aj označenie „superhrubá mzda“. Tvoria ju hrubá mzda zamestnanca a odvody, ktoré je z tejto mzdy povinný odvádzať zamestnávateľ do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Pri výpočte ceny práce sa nezohľadňujú odvody zamestnanca, keďže tieto odvody nepredstavujú náklad zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnávateľa ide o sumy zrazené zamestnancovi z jeho mzdy, ktoré zamestnávateľ následne odvádza príslušným poisťovniam.

Pri minimálnej hrubej mzde vo výške 972 € od 1. januára 2027 bude cena práce predstavovať sumu 1 323,85 €:

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ vynaloží na zamestnanca odmeňovaného minimálnou mesačnou mzdou od 1. januára 2027 celkovo 1 323,85 € mesačne.

V porovnaní s rokom 2026, keď celkové náklady zamestnávateľa pri zamestnancovi s minimálnou mzdou predstavovali 1 246,21 € (hrubá minimálna mzda v roku 2026 bola na úrovni 915 € a odvody zamestnávateľa celkovo vo výške 331,21 €), ide o zvýšenie o 77,64 € mesačne. V percentuálnom vyjadrení tak náklady zamestnávateľa vzrastú o 5,86 %.

Pre zamestnávateľa teda zvýšenie minimálnej mzdy nepredstavuje iba nárast hrubej mzdy zamestnanca. Vyššia hrubá mzda zároveň znamená aj vyššie odvody platené zamestnávateľom, a tým aj vyššie celkové náklady spojené so zamestnávaním.