Transakčná daň mala byť od roku 2027 minulosťou, jej úplné zrušenie však už nie je isté. Podnikatelia žiadajú vládu o jasné rozhodnutie a upozorňujú na dôsledky ďalšej neistoty.
V auguste 2026 premiér SR avizoval, že vláda pripravuje úplné zrušenie dane z finančných transakcií, ktorú sama v apríli 2025 zaviedla. Toto oznámenie vyvolalo pozitívne ohlasy najmä medzi podnikateľmi, ktorým transakčná daň priniesla zvýšené náklady vo výške asi 850 miliónov eur len v priebehu roka a pol. Na zrušenie tejto dane bol vyvíjaný tlak aj pre pokles investícií, ktoré v SR klesli ako v jedinej krajine V4, a to až o 3,5 %.
Rušiť sa mala transakčná daň od 1.1.2027. Avšak, už po niekoľkých dňoch od vyhlásenia premiéra došlo k „otočke“ – v septembri R. Fico uviedol, že túto otázku otvoria na koaličnej rade a nie je vylúčené prehodnotenie tohto kroku. Nakoniec začala vláda od úplného zrušenia dane z finančných transakcií (DFT) ustupovať úplne, avizovala len možné úpravy či rozšírenie výnimiek.
Nejasnosti okolo transakčnej dane komplikujú investičné rozhodnutia
Podnikatelia vnímajú protichodné vyjadrenia ústavných činiteľov s veľkým znepokojením. Zamestnávatelia združení v Zväze stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) upozorňujú, že takáto neistota znižuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia a negatívne ovplyvňuje investičné rozhodnutia firiem a investorov. Od vlády preto očakávajú jasný a predvídateľný prístup k transakčnej dani od roku 2027 a stabilné a predvídateľné podmienky pre podnikanie.
ZSPS zároveň považuje za neakceptovateľné, ak predstavitelia štátu v priebehu niekoľkých dní komunikujú rozdielne informácie o zásadných zmenách daňového prostredia. „Takéto vyjadrenia nemožno vnímať iba ako súčasť politickej komunikácie – majú reálne ekonomické a hospodárske dôsledky,“ kritizujú.
Transakčná daň sa môže pri platbách uplatniť aj viackrát
Jedným z odvetví, na ktoré má transakčná daň a neistota s ňou spojená mimoriadne negatívny vplyv, je napríklad stavebníctvo. ZSPS vysvetľuje, že patrí medzi odvetvia, v ktorých sa investičné rozhodnutia nerobia na niekoľko týždňov. Projekty sa pripravujú a financujú roky. „Firmy v predstihu plánujú investície, ceny, cash-flow, úvery, zamestnanosť aj dodávateľské vzťahy. Väčšina zmlúv o dielo sa uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden rok, pri veľkých projektoch aj na niekoľko rokov. Ak sa počas realizácie projektu zásadne menia podmienky podnikania, firmy nedokážu spoľahlivo plánovať svoje náklady ani návratnosť investícií,“ uvádza zväz.
Aj preto je pre podnikateľov v tomto segmente transakčná daň obzvlášť citlivou témou. ZSPS vysvetľuje, že stavebníctvo špecificky pracuje s vysokými objemami finančných tokov a platieb medzi investorom, generálnym zhotoviteľom, niekoľkými úrovňami subdodávateľov a dodávateľmi materiálov. „V typických subdodávateľských a dodávateľských hierarchiách od materiálov cez skupiny výrobkov, častí diela, stavebné objekty až po dielo ako celok sa pri každom vystavanom eure konečnej hodnoty diela uplatní a zaplatí transakčná daň aj 7-krát,“ informuje zväz.
Pri každom vystavanom eure konečnej hodnoty diela sa uplatní a zaplatí transakčná daň aj 7-krát
Pri priemernej ziskovej marži na úrovni 3 % až 4 % preto nie je zanedbateľné, či účastníci výstavby transakčnú daň odvedú, alebo nie. Problémom podľa ZSPS preto nie je iba samotná výška transakčnej dane. Rovnako vážnym problémom je neistota, podľa akých pravidiel budú firmy podnikať o jeden, dva či o päť rokov.
„Zároveň platí, že výstavba na Slovensku je okrem transakčnej dane dlhodobo zaťažená aj kombináciou vysokej dane z primárnych nerastných surovín a jednou z najvyšších sadzieb DPH 23 % (s výnimkou štátom podporovaného nájomného bývania), čo sa negatívne prejavuje v celkových nákladoch na výstavbu,“ dodáva.
Predvídateľnosť podnikateľského prostredia je pre investorov kľúčová
Podľa podnikateľov je dôležité si uvedomiť, že vyjadrenia ústavných činiteľov o budúcom daňovom zaťažení nie sú iba politickými vyhláseniami. Pre firmy a investorov sú informáciou, na základe ktorej prijímajú reálne ekonomické rozhodnutia. „Účastníci výstavby potrebujú vedieť, podľa akých pravidiel sa budú uzatvárať zmluvy počas realizácie daného projektu. Ak sa významné zmeny podmienok najskôr verejne oznámia a následne spochybnia, oslabuje to dôveru podnikateľov aj investorov. A bez dôvery sa investície plánujú oveľa ťažšie,“ zdôrazňuje prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Taktiež je dôležitým faktom, že Slovensko súťaží o kapitál a investície s ostatnými krajinami. „Investor si môže vybrať, kde postaví závod, logistické centrum, administratívnu budovu či rezidenčný projekt. Pri rozhodovaní neporovnáva iba cenu práce alebo výšku daní. Porovnáva aj stabilitu, predvídateľnosť a dôveryhodnosť podnikateľského prostredia. Nepredvídateľnosť alebo neistota pre investora predstavuje prirážku na riziko, ktorá priamo znižuje kalkulovanú efektívnosť projektu. Dôsledok sa neprejaví hlasitou argumentáciou v politickej diskusii. Môže sa prejaviť tichým rozhodnutím investíciu na Slovensku jednoducho neuskutočniť,“ upozorňuje ZSPS.
Podnikatelia chcú jasné pravidlá a opatrenia na podporu rastu
Zamestnávatelia a podnikatelia preto žiadajú vládu, aby čo najskôr predstavila jednoznačné a ekonomicky podložené stanovisko k budúcnosti transakčnej dane od roku 2027. „Nejasné a protichodné signály štátu preto nemajú iba politický, ale aj reálny ekonomický dosah na firmy a ich budúce investičné rozhodnutia, a teda v konečnom dôsledku aj na hospodárske výsledky štátu,“ uvádza zväz.
Zároveň volajú po konkrétnych prorastových opatreniach, ktoré vláda dlhodobo sľubuje. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) predložila štátu viac ako 200 konkrétnych návrhov na podporu rastu, konkurencieschopnosti a zlepšenie podnikateľského prostredia. RÚZ tiež pripomína, že vláda opakovane deklarovala, že ďalšiu konsolidáciu nepostaví na zvyšovaní daní a odvodov. Združenie má za to, že z pohľadu zamestnávateľov sú pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky rozhodujúce tri kroky:
- zrušenie transakčnej dane bez jej nahradenia akýmikoľvek daňami a odvodmi,
- prijatie komplexných prorastových opatrení na podporu hospodárskeho rastu a
- pokračovanie konsolidácie s dôrazom na úspory a efektívnejšie fungovanie štátu.
RÚZ dopĺňa, že čas na spoločnú diskusiu sa skracuje. Do predloženia štátneho rozpočtu do NRSR zostávajú dva týždne a ak majú byť prorastové opatrenia súčasťou hospodárskej politiky na rok 2027 a priniesť výsledky už od budúceho roka, diskusia o ich konkrétnej podobe sa musí podľa združenia začať teraz.
