Faktúra je po splatnosti a odberateľ stále nezaplatil? Pozrite si, kedy stačí upomienka, kedy poslať predžalobnú výzvu, čo do nej uviesť a aké ďalšie možnosti má veriteľ.
Nezaplatená faktúra ešte nemusí automaticky znamenať súdny spor. Niekedy stačí dlžníka upozorniť na omeškanie, inokedy je vhodné poslať predžalobnú výzvu. Dôležité je rozlíšiť zákonnú povinnosť od krokov, ktoré môžu pomôcť vyriešiť dlh bez súdu.
Čo je predžalobná výzva a kedy sa používa?
Predžalobná výzva je spravidla písomné upozornenie, ktorým veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie dlhu v určenej lehote. Zároveň ho upozorní, že ak nezaplatí, môže nasledovať súdne vymáhanie. Používa sa najmä vtedy, keď dlžník nereaguje na predchádzajúcu komunikáciu alebo upomienku.
Výzvu nemusí pripravovať advokát. Veriteľ ju môže poslať aj sám. Pri vyššej sume, spore o oprávnenosť pohľadávky alebo zložitejšom právnom vzťahu však môže byť vhodné poradiť sa s právnikom.
Z výzvy by malo byť jasné najmä:
- čo má dlžník zaplatiť,
- z čoho dlh vznikol,
- dokedy má zaplatiť,
- kam má sumu uhradiť,
- čo môže nasledovať, ak nezaplatí.
Predžalobná výzva sa nemusí týkať len nezaplatenej faktúry. Použiť ju možno aj pri iných pohľadávkach.
Je predžalobná výzva povinná?
Pri bežných pohľadávkach medzi podnikateľmi predžalobná výzva spravidla nie je povinná. Veriteľ preto nemusí najskôr posielať viacero upomienok a až potom sa obrátiť na súd.
Výnimky však existujú. Povinnosť poslať výzvu môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy alebo zo spôsobu vymáhania. Napríklad pri dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy musí podľa zákona o upomínacom konaní veriteľ spotrebiteľa pred podaním návrhu vyzvať na zaplatenie. Medzi výzvou a podaním návrhu nemôžu uplynúť viac ako tri mesiace.
Aj keď výzva povinná nie je, často má zmysel. Za nezaplatenou faktúrou môže byť administratívna chyba, nepriradená platba alebo dočasný problém s cash flow. Výzva tak môže pomôcť vyriešiť situáciu ešte bez súdu.
Upomienka alebo predžalobná výzva: aký je medzi nimi rozdiel?
Upomienka aj predžalobná výzva slúžia na to, aby dlžník svoj dlh uhradil. Rozdiel je najmä v tom, kedy sa používajú a ako dôrazne upozorňujú na potrebu zaplatiť.
| Krok | Kedy ho použiť | Čo ním veriteľ komunikuje |
|---|---|---|
| Upomienka | Krátko po splatnosti alebo pri prvom upozornení | Platbu neevidujeme, prosíme o jej úhradu alebo preverenie |
| Predžalobná výzva | Ak dlžník nereaguje alebo úhradu dlhšie odkladá | Ak dlh nebude zaplatený, môže nasledovať súdne vymáhanie |
| Pokus o zmier | Ak je priestor na dohodu o riešení dlhu alebo sporu | Veriteľ má záujem nájsť riešenie dohodou |
Firma pritom nemusí postupovať podľa pevnej schémy upomienka → pokus o zmier → predžalobná výzva. Pri spoľahlivom obchodnom partnerovi môže byť najlepším prvým krokom telefonát alebo e-mail. Ak dlžník dlhodobo nereaguje alebo platby opakovane odkladá, môže byť vhodnejšia rovno predžalobná výzva.
Čo má predžalobná výzva obsahovať?
Pre bežnú predžalobnú výzvu medzi podnikateľmi neexistuje jeden univerzálny formulár. Jej obsah by však mal byť dostatočne konkrétny, aby dlžník presne vedel, čo od neho veriteľ požaduje a ako môže dlh uhradiť.
Do výzvy je vhodné uviesť najmä:
- identifikačné údaje veriteľa a dlžníka,
- dôvod vzniku pohľadávky,
- číslo faktúry, zmluvy alebo iného dokumentu, z ktorého pohľadávka vyplýva,
- výšku dlžnej sumy,
- dátum splatnosti,
- prípadné úroky z omeškania a ďalšie oprávnené nároky,
- lehotu na zaplatenie,
- číslo účtu a ďalšie údaje potrebné na úhradu,
- upozornenie, že ak dlžník v stanovenej lehote nezaplatí, môže nasledovať súdne vymáhanie.
Výzva by mala zostať vecná a jednoznačná. Netreba do nej vkladať rozsiahly právny rozbor ani automaticky predpokladať, že dlžník platbu úmyselne ignoruje.
Predžalobná výzva: vzor pri nezaplatenej faktúre
Vzor treba vždy prispôsobiť konkrétnej pohľadávke. Pri jednoduchej nezaplatenej faktúre môže vyzerať napríklad takto:
Predžalobná výzva na zaplatenie
Evidujeme voči Vašej spoločnosti neuhradenú faktúru č. 2026/125 vo výške 2 500 eur so splatnosťou 15. augusta 2026.
Žiadame Vás o úhradu dlžnej sumy na účet [číslo účtu] najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Ak ste faktúru medzičasom uhradili, pošlite nám, prosím, údaje potrebné na identifikáciu platby.
Po uplynutí uvedenej lehoty bez úhrady môžeme pristúpiť k súdnemu vymáhaniu dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania a ďalších súvisiacich nárokov.
Ide o orientačný vzor, nie univerzálny právny formulár. Ak dlžník pohľadávku spochybňuje, suma je vysoká alebo nárok vyplýva zo zložitejšej zmluvy, výzvu treba prispôsobiť konkrétnej situácii.
Akú lehotu na zaplatenie uviesť v predžalobnej výzve?
Pre predžalobnú výzvu neplatí všeobecná zákonná lehota 15 dní. Veriteľ by mal určiť primeraný čas na zaplatenie podľa konkrétnej situácie.
V praxi môže ísť napríklad o 7, 10 či 15 dní. Záleží na výške dlhu, dĺžke omeškania, predchádzajúcej komunikácii aj na tom, či už dlžník dostal upomienku.
Ako predžalobnú výzvu doručiť?
Pri doručovaní je dôležité, aby veriteľ vedel preukázať, čo dlžníkovi poslal a kedy. Výzvu možno podľa situácie poslať napríklad:
- doporučenou poštovou zásielkou,
- kuriérom,
- na dohodnutú alebo bežne používanú e-mailovú adresu,
- iným spôsobom dohodnutým v zmluve.
Uschovajte si doklad o odoslaní alebo doručení, samotné znenie výzvy aj prípadnú odpoveď dlžníka. Ak zmluva určuje spôsob doručovania, riaďte sa ním.
Čo môže veriteľ požadovať okrem dlžnej sumy?
Ak je dlžník v omeškaní s úhradou, veriteľ môže okrem dlžnej sumy požadovať aj ďalšie nároky. Najčastejšie ide o:
- úroky z omeškania,
- zmluvnú pokutu, ak bola platne dohodnutá a vznikol na ňu nárok,
- v obchodnoprávnych vzťahoch, ak dlžníkom nie je spotrebiteľ, aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
Nárok na túto paušálnu náhradu vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka. Uplatňuje sa jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Čo ak dlžník nezaplatí ani po predžalobnej výzve?
Veriteľ môže podľa okolností:
- dohodnúť sa s dlžníkom na neskoršej úhrade alebo splátkovom kalendári,
- uplatniť pohľadávku žalobou,
- využiť upomínacie konanie, v ktorom môže súd vydať platobný rozkaz.
Ako funguje upomínacie konanie?
Upomínacie konanie je osobitný elektronický spôsob, ako si na súde uplatniť peňažnú pohľadávku v eurách. Návrh sa podáva elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom určeného formulára.
Ak sú splnené zákonné podmienky vrátane zaplatenia súdneho poplatku, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od ich splnenia. Dlžník má potom 15 dní od jeho doručenia na zaplatenie dlhu a trov konania alebo na podanie odporu.
Ak dlžník podá včasný a vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa zruší. Veriteľ môže následne navrhnúť pokračovanie sporu v bežnom súdnom konaní. Ani vykonateľné rozhodnutie však samo osebe nezaručí, že dlžník zaplatí. Ak svoju povinnosť nesplní dobrovoľne, veriteľ môže pristúpiť k exekučnému vymáhaniu.
Kedy má význam pokus o zmier?
Pokus o zmier má význam najmä vtedy, keď sa veriteľ a dlžník chcú dohodnúť bez súdu. Môžu sa napríklad dohodnúť na splátkach, neskoršom termíne úhrady alebo riešení spornej časti pohľadávky.
Netreba si ho ale zamieňať so súdnym zmierom. Ten sa uzatvára počas súdneho konania a schvaľuje ho súd.
Pri bežnej obchodnej pohľadávke pokus o zmier nie je povinný. Ak dlžník dohodu odmieta alebo nereaguje, veriteľ môže pokračovať ďalším spôsobom vymáhania.
Ako postupovať pri vymáhaní nezaplatenej pohľadávky?
Neexistuje jeden postup, ktorý by fungoval pri každej nezaplatenej faktúre. Pri spoľahlivom obchodnom partnerovi môže stačiť upozornenie. Ak však dlžník nereaguje alebo platbu opakovane odkladá, môže nasledovať predžalobná výzva a neskôr aj súdne vymáhanie.
Orientačný postup môže vyzerať takto:
faktúra po splatnosti → kontakt s dlžníkom → upomienka alebo predžalobná výzva → možnosť dohody → súdne vymáhanie
Ak chcete preveriť aj vlastné záväzky a zistiť, kde sa evidujú dlhy voči štátu, poisťovniam či bankám, pozrite si článok o tom, ako zistiť, či ste dlžník.
Zdroje: Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Civilný sporový poriadok, zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., Ministerstvo spravodlivosti SR
