Pracovné úrazy v dôsledku (nielen) horúčav na pracovisku: povinnosti a prevencia

Vyčerpanie, nepozornosť či malátnosť, ktoré v období leta hrozia, môžu zapríčiniť pracovný úraz. Čo ním (nie) je a na čo by mali myslieť zamestnanci aj zamestnávatelia?

Leto je ešte len na začiatku a inšpekcia práce už upozorňuje na nárast závažných pracovných úrazov aj s následkom smrti v tomto letnom období. V priebehu posledných dní zaznamenali zvýšený počet smrteľných pracovných úrazov, čo je alarmujúce. Sú za nimi nielen horúčavy, ale tiež búrky a nečakané zmeny počasia. Aké povinnosti má zamestnanec a zamestnávateľ v prípade, že k pracovnému úrazu dôjde a ako nepríjemnostiam predchádzať najmä v letnom období?

Čo je pracovný úraz?

Pracovný úraz definuje § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Aby mohol byť úraz klasifikovaný ako pracovný, prvou podmienkou je, aby bola fyzická osoba zamestnancom podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce – teda, aby v rámci pracovnoprávneho vzťahu (aj jeho obdôb, napr. dohoda o vykonaní práci či o brigádnickej práci študentov) vykonávala pre zamestnávateľa závislú prácu.

Druhou podmienkou je, že zamestnanec utrpí úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním – ide o činnosť, ktorá vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu či činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Taktiež sa tu rátajú činnosti potrebné pred alebo po skončení práce a úkony potrebné na vykonanie práce. Avšak, nespadá tu cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie/vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a cesta na ne a späť (za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sa ráta len vyšetrenie, ktoré je vykonávané na základe príkazu zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci).

Treťou podmienkou je, že sa úraz stane bez vôle zamestnanca – teda sa nepočíta sebapoškodzovanie, úmyselné ublíženie si či samovražda.

Ďalšia podmienka je krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Do kategórie pracovných úrazov tak nespadá poškodenie zdravia na základe dlhodobého pôsobenia faktorov pracovného prostredia (napr. chemické látky, hluk, vibrácie a pod.) – v tomto prípade ide skôr o chorobu z povolania.

Pracovným úrazom je tiež úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Napríklad aj napadnutie iným zamestnancom mimo pracoviska z dôvodu ukrivdenia v práci a podobne.

Treba mať na pamäti, že za vzniknutý pracovný úraz a škodu ním spôsobenú zodpovedá zamestnávateľ, a to aj v prípade, že dodržal BOZP pravidlá. Zbaviť sa zodpovednosti môže celkom alebo čiastočne za podmienok stanovených v § 196 Zákonníka práce.

Článok pokračuje pod reklamou

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Ako sa uvádza v brožúre NIP „Pracovné úrazy v kocke“, aby si mohol zamestnávateľ plniť svoje povinnosti v prípade vzniku pracovného úrazu zamestnanca, musí o ňom najskôr vedieť. Preto je základnou povinnosťou každého pracovníka, aby takúto situáciu zamestnávateľovi bezodkladne oznámil – buď zranený, ak mu to zdravotný stav dovoľuje, alebo niekto iný (svedok) informuje o úraze či smrti, ako dôsledku pracovného úrazu, ku ktorému došlo na pracovisku/v priestoroch zamestnávateľa.  

Zamestnávateľ je následne povinný bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Avšak, stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, ak skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin alebo ak ide o závažný pracovný úraz. „Výnimkou je vykonanie nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody,“ vysvetľuje sa v brožúre, kde sa dodáva, že v takom prípade je potrebné vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska (fotografie, videozáznam).

Potom zamestnávateľ musí registrovať pracovný úraz, ak bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca dlhšia ako tri dni alebo ak bola zapríčinená smrť zamestnanca. Registruje sa prostredníctvom spísania záznamu o registrovanom pracovnom úraze po tom, čo zamestnávateľ zistí všetky okolnosti (za účasti zraneného, ak je to možné, za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a v prípade ťažkého zranenia či smrti je povinný prizvať k zisťovaniu príčin autorizovaného bezpečnostného technika). Záznam sa musí spísať najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku úrazu. V prípade, že sa úraz stal zamestnancovi na pracovisku iného zamestnávateľa, ten je povinný udalosť bezodkladne ohlásiť zamestnávateľovi poškodeného.

Záznam o úraze je zamestnávateľ povinný do ôsmich dní po oznámení úrazu zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru a doručiť poškodenému zamestnancovi či pozostalým. Inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru posiela aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých opatreniach – a to do 30 dní po oznámení úrazu.

Zamestnávateľ tiež musí viesť evidenciu pracovných úrazov. Ak nie je jasné, či ide o závažný pracovný úraz, je nevyhnutné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o písomné vyjadrenie (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný žiadosť vybaviť do 10 dní od požiadania). 

Vzor postupu pri pracovnom úraze. <br>Zdroj: Brožúra Pracovné úrazy v kocke
Vzor postupu pri pracovnom úraze.
Zdroj: Brožúra Pracovné úrazy v kocke

Najhoršia situácia je v stavebníctve

Dlhodobo patrí prvenstvo v pracovných úrazoch najrizikovejšej pracovnej činnosti - stavebníctvu. Inšpektorát práce však vyzýva nielen v tomto odvetví, aby bolo prioritou každého zamestnávateľa a zamestnanca či živnostníka zvýšenie pozornosti pri vykonávaní pracovných činností a dôslednejšie dodržiavanie a kontrolovanie stavu BOZP. „Nemôžeme dopustiť používanie nebezpečných pracovných postupov, nezaistenie bezpečnosti zamestnancov proti pádu z výšky do hĺbky, zasypanie pri výkopových prácach, úrazy zasiahnutím elektrického prúdu či nebezpečnú manipuláciu so strojmi používanými pri práci. Dbajme aj na dôležitú súčasť prác v horúčavách, t. j. dodržiavanie pitného režimu a zabránenie prehriatia organizmu,“ uvádza Národný inšpektorát práce SR (NIP).

Ako predísť pracovným úrazom a zvládať horúčavy na pracovisku?

Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), extrémne zvýšené teploty môžu spôsobovať záťaž zamestnancov teplom na pracovisku, ktorá vedie k zvýšenej únave, poklesu výkonnosti, no môže spôsobiť aj prehriatie organizmu, malátnosť, ospalosť, bolesť hlavy, nevoľnosť či zvracanie. Horúčavy môžu zapríčiniť aj kolaps a ohrozenie života. Preto by mali zamestnávatelia myslieť na svoje zákonné povinnosti, ale tiež prevenciu a týmto situáciám predchádzať, napríklad zabezpečením pitného režimu, vhodného pracovného odevu, úpravou režimu práce a podobne.

Pitný režim

Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pitnú vodu pre zamestnancov na vlastné náklady. Okrem toho ÚVZ SR odporúča konzumáciu dostatočných vhodných nápojov, ktoré majú občerstvujúce vlastnosti a slúžia na doplnenie tekutín, solí a ďalších látok stratených nadmerným potením. „Prostredníctvom pitného režimu sa odporúča doplniť najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením a dýchaním. Nápoje musia byť zdravotne neškodné, majú mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu. Majú obsahovať čo najmenej cukru (do 6 %), pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme. Teplotu nápojov odporúčame v rozmedzí 12 až 15 °C. Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo šťavy,“ vysvetľuje úrad. Avšak, finančne uhrádzať tieto občerstvujúce nápoje nie je povinnosťou zamestnávateľa.

V prípade pracovísk s nadmernou záťažou teplom je potrebné konzultovať výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo s lekárom pracovnej zdravotnej služby. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci stanovuje v odôvodených prípadoch povinnosť, aby zamestnávateľ zabezpečil aj nápoje, ktoré dopĺňajú minerály. Minerálne nápoje sa poskytujú zamestnancom, ktorí dlhodobo vykonávajú prácu zaradenú do triedy 1b až 4, ak sú splnené podmienky pre skrátenie času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak zamestnanec vykonáva dlhodobú prácu na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní. „V prípade poskytovania minerálnych nápojov sa odporúča podávanie stredne mineralizovaných vôd (500 až 1 500 mg/l), pričom minerálna voda by mala tvoriť polovicu odporúčanej dávky tekutín; druhú polovicu odporúčanej dávky by mala dopĺňať pitná voda,“ dodáva ÚVZ SR.

Pracovný odev

Počas horúcich letných dní je podľa úradu vhodný jednovrstvový pracovný odev, ak je možnosť, tak svetlej farby a z prírodných materiálov. Syntetické materiály totiž neumožňujú dobré odparovanie potu.

Úprava režimu práce

Zamestnancom by sa v prípade potreby mali umožniť prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť napríklad osprchovaním či umytím chladnou vodou.

Na vnútornom pracovisku, kde je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná prípustná operatívna teplota, ako aj na iných pracoviskách počas mimoriadne horúcich dní, sa čas upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce. „Ochranné a preventívne opatrenia však zamestnávateľ musí vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu režimu dlhodobo a krátkodobo únosného času práce, ale na pracovisku už prekračujú prípustnú operatívnu teplotu,“ informuje ÚVZ SR.

Súčasná legislatíva však jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. „Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy (napr. úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, rotácia/striedanie zamestnancov, zaraďovanie prestávok, pitný režim, klimatizácia/nútené vetranie a pod.).“

Tienenie, vetranie a klimatizácia

Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí zabránenie insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, a to tienením (vnútorné alebo vonkajšie žalúzie a rolety). V prípade, že na pracovisku nie je klimatizácia, je potrebné zabezpečiť lepšie vetranie. Ak sa používajú ventilátory, je ich potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nefúkalo priamo na telo zamestnancov.

Ani s klimatizovaním priestorov to netreba preháňať. Treba ju využívať tak, aby rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím bol 5 – 7 °C.

Zdroje: uvzsr.sk, ip.gov.sk

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Libuša Removčíková
Libuša Removčíková

Písanie a žurnalistika ma vždy zaujímali, preto som študovala na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma podnikania a ekonomiky je mi taktiež blízka, preto som študovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. A baví ma aj marketingová komunikácia. Čo môže byť lepšie ako skĺbiť toto všetko dokopy?


Preplácanie dioptrických okuliarov zamestnancom

Zamestnávate zamestnancov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami? Máte ako zamestnávateľ povinnosť takýmto zamestnancom preplácať dioptrické okuliare a podlieha takéto plnenie zdaneniu?

Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín v priemysle : povinnosti a postup

Čo musí splniť zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať občana z tretej krajiny, kedy proces zjednodušujú národné víza, ako ich získať a aké povinnosti čakajú zamestnanca – cudzinca?

Pracovná zmluva – náležitosti a vzor

Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Prinášame prehľad povinných a nepovinných náležitostí pracovnej zmluvy a jej možný vzor.

Požiar fotovoltiky na firme alebo dome: ako mu predísť?

Ako požiarnu ochranu fotovoltických panelov rieši legislatíva, na čo treba dbať pri inštalácii a ako postupovať v prípade vzniku požiaru? Tipy a rady odborníkov z praxe.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky