Ergonomička Nikola Čmelíkova: Ak požadujete vysoký výkon, musíte zainvestovať do pracovného prostredia

Nastaviteľná stolička už nestačí. Ergonomička radí ako správnym zariadením predchádzať chorobám z povolania a ako dosiahnuť, aby mali zamestnanci vyšší výkon.

Nikola Čmelíková sa ergonómií profesionálne venuje päť rokov. Pôsobila v oblasti pracovnej zdravotnej služby na Slovensku a v Českej republike, v súčasnosti má na starosti ergonómiu a hygienu práce vo firme pôsobiacej v automobilovom priemysle.

V rozhovore s ňou sa dozviete:

  • Je vhodné na sedenie používať fitloptu alebo balančnú stoličku?
  • Akú počítačovú myš používať, aby sme predišli karpálnemu tunelu?
  • Kedy zvoliť modrú alebo oranžovú farbu stien a kedy je naopak vhodnejšia zelená?
  • Aká je správna teplota v kancelárii a čo s centrálnou klímou?
  • Ako odstrániť rušivý hluk v openspace kancelárii?

Pre mnohých môže byť ergonómia pracovného prostredia cudzí pojem. Čo to vlastne je a prečo je dôležité sa ňou zaoberať?

Veľmi zjednodušene možno povedať, že ergonómia je odbor zaoberajúci sa interakciou pracovných podmienok a človeka, a tiež vytváraním takých podmienok práce, aby zaistili pracovný komfort zamestnanca a zachovanie jeho zdravia.

Kde všade ju môžeme aplikovať?

Ergonomické metódy možno aplikovať na každom pracovisku, či už ide o vytvorenie vhodných pracovných podmienok v kancelárii, pri výbere a nastavení kancelárskeho nábytku a počítačovej techniky,  alebo ergonomické rozvrhnutie strojov prístrojového vybavenia, či ergonomický dizajn ručného náradia na pracovných pozíciách vo výrobe.

Začnime teda kanceláriou, keďže narastá počet profesií, ktoré sa robia „od stola“. Ako by mala vyzerať ideálna kancelária? Čo by v nej určite nemalo chýbať a naopak, čo by sa v nej nemalo vyskytovať?

Začala by som asi mikroklimatickými podmienkami. Dôležitá je nielen optimálna teplota, ale aj vlhkosť a primeraná rýchlosť prúdenia vzduchu. 

Kancelársky stôl by mal byť výškovo nastaviteľný, pre zaistenie optimálnej výšky pracovnej roviny u konkrétneho zamestnanca. Rovnako nastaviteľná by mala byť kancelárska stolička, a to výškovo a aj sklonom operadla. Potrebné sú aj podpery predlaktí a vhodné zakrivenie slúžiace ako opora driekovej a krčnej časti chrbtice.

Určite vhodné je voliť matnú povrchovú úpravu nábytku, aby neodrážala svetlo a nespôsobovala tak nepríjemné oslnenie. Vhodné sú neutrálne farby.

Dôležité je osvetlenie pracoviska. Osvetlenie by malo mať dostatočný rozptyl, aby nevznikali nepríjemné odrazy od plôch v kancelárii  pri  výbere je potrebné dať pozor na jeho teplotu. Veľmi nevhodné sú príliš studené či príliš teplé tóny, ktoré pôsobia na zamestnanca často rušivo.

Na mnohých pracoviskách dnes už nájdeme miesta uspôsobené na relaxáciu, tzv. restzóny, v ktorých nechýba vybavenie na odreagovanie sa od pracovných aktivít, napríklad biliard či stolný futbal, kávovary, nápojové fontánky a iné zariadenia na občerstvenie.

Pri sedavom zamestnaní určite trpí najmä chrbtica, ale vznikajú aj iné zdravotné problémy, resp. choroby z povolania – ako napríklad karpálny tunel alebo syndróm suchého oka. Dá sa im predísť správne prispôsobeným kancelárskym nábytkom, jeho rozostavením alebo aj inými pomôckami?

Sedavé kancelárske práce určite zohrávajú svoju úlohu u mnohých prípadov zdravotných problémov. Počnúc zhoršenou cirkuláciou v dolných končatinách, cez problémy s chrbticou, úžinové syndrómy súvisiace s preťažovaním zápästia, až po vami spomínaný syndróm suchého oka súvisiaci so zlou mikroklímou v kanceláriách.

Nesprávnym sedením a nedostatočným pohybom ochabujú hlboké stabilizačné svaly, ktoré by mali tvoriť oporu chrbtice a udržiavať vzpriamenú polohu. Dnes u väčšiny ľudí pozorujeme zhrbený chrbát a vypuklé brucho, a to práve oslabením týchto stabilizačných svalov.

Prečítajte si tiež

Predchádzať problémom s chrbticou je možné, a to sebakontrolou a udržiavaním správnej polohy pri sedení. Ideálna poloha pri sedení sa riadi niekoľkými pravidlami. Asi najdôležitejšie je dodržiavanie pravých uhlov, a to pod kolenami a medzi trupom a stehnami. Tým zaistíme jednak dostatočné prekrvenie dolných končatín, jednak oporu pre zvyšok tela. Ďalej si dávame pozor, aby sme udržiavali rovný chrbát. Pravý uhol by mal byť tiež zaistený v lakťoch, pri uložení predlaktí na plochu stola.

Samozrejmosťou by malo byť striedanie polohy v sede a v stoji, teda aspoň raz za hodinu vstať a poprechádzať sa, prípadne si pretiahnuť chrbticu jednoduchými cvikmi. Na predchádzanie problémom s pohybovým aparátom tiež výborne poslúžia metódy ako pilates, SM systém a podobne.

V prípade veľkokapacitných alebo tzv. openspace kanceláriách je častým problémom nízka vlhkosť vzduchu, ktorá klesá aj pod hranicu 30 %. To je veľmi nepriaznivé pre všetky sliznice, či už sliznice dýchacích ciest alebo sliznicu oka. Dostatočné zvlhčovanie vzduchu sa tak zdá byť kľúčovým pri predchádzaní respiračným ochoreniam i syndrómu suchého oka.

Spomenuli ste, ako by malo vyzerať správne sedenie – dodržiavanie pravých uhlov či vhodná nastaviteľnosť výšky sedu. Čo hovoríte napr. na sedenie na fitlopte alebo na balančnej stoličke?

Fitlopta je určite vhodnou pomôckou na spevnenie stabilizačných svalov. Pri sede na nej sme nútení dynamicky udržiavať rovnováhu. Avšak sedenie na fitlopte by som odporučila na zhruba hodinu až dve denne. Následne je vhodné ju vystriedať za vhodnú kancelársku stoličku.

Aj balančných stoličiek dnes už existuje ohromné množstvo. Názory na ne sú však rôzne. Nakoľko je človek pri sede na nej nútený neustále udržiavať polohu, je ťažko zhodnotiť, či sedenie na nej počas celej pracovnej doby je možné odporučiť. Ja sama si celkom neviem predstaviť, že by som osem hodín držala „balanc“ a pri tom sa sústredila na prácu.  Existujú však už aj stoličky, kde je možné balančný systém podľa potreby zapínať a vypínať, čo mi príde vhodné a v praxi použiteľné.

Je z hľadiska ergonómie odporúčaná aj správna výška stola, umiestnenie PC obrazovky, klávesnice či myši?

Samozrejme, už legislatíva nám udáva rozmedzie výšky pracovnej roviny, avšak zjednodušene môžeme zhrnúť, že nábytok by mal byt prispôsobený vždy konkrétnym telesným parametrom daného človeka, a to tak aby boli dodržané pravé uhly pod kolenami, medzi stehnami a trupom a v lakťoch.

Obrazovka by mala byť umiestnená cca 50 cm od očí a horný okraj by mal byť umiestnený v rovine očí, samozrejmosťou je nastavenie optimálneho jasu. Dôležitý je tiež kontrast a optimálna voľba farieb softwaru, v ktorom zamestnanec pracuje, a to z dôvodu zaistenia zrakového komfortu a zníženia preťažovania oči.

Myš by mala zaistiť pohodlné ovládanie, mala by mať pre daného zamestnanca vhodnú veľkosť, odporúča sa tiež podložka pre zápästie. Jej vhodný výber slúži ako prevencia pred spomínaným karpálnym tunelom. Dnes už existujú rôzne druhy ergonomických myší. Z vlastnej skúsenosti sa mi osvedčila vertikálna myš, pri práci s ktorou je zápästie v neutrálnej polohe, a nie je preťažované. Ďalej tiež existujú kompenzačné cviky na pretiahnutie svalov a šliach predlaktia i zápästia.

Každý zamestnanec preferuje niečo iné. Jednému nemusí prekážať sedieť osem hodín na tom istom mieste, no druhý potrebuje každé dve hodiny zmenu – prácu v stoji, na gauči alebo v kuchynke. Ako prispôsobiť prostredie tak, aby zamestnávateľ vyhovel všetkým?

Pracovisko je potrebné vybaviť tak, aby spĺňalo potreby väčšiny zamestnancov. Veľakrát sa už dnes stretneme s výškovo nastaviteľnými stolmi, kde si môže zamestnanec sám zvoliť, či chce pracovať v sede alebo v stoji, podľa jeho aktuálnych potrieb.

Pracoviská sú vybavené často odpočinkovými zónami, prípadne kreatívnymi zónami pre zamestnancov, ktorí sa venujú napríklad dizajnu alebo len potrebujú zmeniť prostredie počas práce. Tieto relax zóny bývajú vybavené predmetmi „od výmyslu sveta“. Od rôznych spoločenských hier, cez záplavu rastlín, knižnice či dizajnový nábytok. Stretla som sa aj s tematickými miestnosťami, ako napríklad športová miestnosť, cestovateľská miestnosť a podobne.

Čo je ale veľmi dôležité, tieto relaxačné alebo kreatívne priestory by mali byť nielen vytvorené, ale hlavne by malo byť zamestnancom umožnené ich využívať. Občas sa totiž stáva, že sú na pracoviskách len takpovediac „na ozdobu“, nakoľko nadriadení považujú ich využívanie zamestnancami za stratu pracovného času. Je potrebné zmeniť vnímanie primeraného relaxu počas pracovnej doby. Človek nie je stroj a potrebuje primerane regenerovať svoje psychické sily.

V prípade, že k priestorom patrí aj nejaká vonkajšia plocha, je dobré ju tiež zveľadiť zeleňou a napríklad vybaviť lavičkami pre zamestnancov. Zelená priaznivo pôsobí na psychiku i na naše oči.

Mne osobne sa napríklad celkom pozdáva myšlienka skrátenia pracovnej doby, najmä teda pri kancelárskej práci, kde sa neplnia prísne normy, tak ako to už zaviedli napríklad vo Švédsku. Prinieslo to vyššiu spokojnosť zamestnancov, ale zároveň tiež vyššiu produktivitu. Asi by sa to u nás nestretlo u mnohých firiem s pochopením. Ja si však myslím, že zrelaxovaný a spokojný zamestnanec dokáže spraviť viac práce za oveľa kratšiu dobu.

Článok pokračuje pod reklamou

Po akej dobe by sa mal zamestnanec v sedavom zamestnaní postaviť a chodiť?

Vhodná frekvencia zmeny pracovnej polohy je aspoň raz za dve hodiny, ideálne však každú hodinu. Odporúčaná je chôdza, ľahký strečing chrbta a nôh, pretiahnutie zápästí. Tiež zavretie očí na minútku či dve. Po obede určite nezaškodí krátka prechádzka vonku. Po práci je dobré párkrát do týždňa zašportovať si.

Vráťme sa ešte k mikroklimatickým podmienkam. Nevhodná teplota na pracovisku môže na zamestnancov vplývať zle. V lete sa často používa klimatizácia či ventilátory, tie nemusia vyhovovať každému. Na druhej strane sú firmy aj v budovách bez klimatizácie, kde sa v horúčavách nedá vydržať. Ako situáciu riešiť?

Množstvo kancelárskych priestorov je dnes stavebne riešených ako veľkokapacitné alebo openspace kancelárie. V nich je situácia často náročná na riešenie, nakoľko každý človek má subjektívne vnímanie mikroklimatických podmienok. Počas môjho predošlého pôsobenia v českej pracovnej zdravotnej službe, som sa počas auditov často stretávala s tým, že v rámci jednej veľkokapacitnej kancelárie bolo vnímanie mikroklímy rôznymi zamestnancami rozdielne, napríklad pokiaľ muži pociťovali tepelný komfort, u žien bol vnímaný výrazný tepelný diskomfort, pri rovnakej teplote a prúdení vzduchu pociťovali chlad.

Je veľmi ťažké vyhovieť každému. Zákony nám udávajú pomerne veľké rozpätie teploty pracovných priestorov, prúdenia i vlhkosti. Napríklad čo sa týka vlhkosti vzduchu, je požadované, aby sa pohybovala v rozmedzí 30 – 70 %, avšak pokiaľ u jedného zamestnanca pri 35 % vlhkosti nenastane žiaden problém, iný pociťuje subjektívne suchosť slizníc a napríklad sa môžu vyskytnúť častejšie respiračné ochorenia alebo tiež problémy s očami. Rovnako je to u teploty, pokiaľ jednému vyhovuje práca pri 20 °C, iný to už vníma ako chlad.

Podľa môjho názoru je riešením opätovné prinavrátenie sa k separácii priestorov na menšie kancelárske jednotky, kde by bola teplota a vlhkosť samostatne regulovaná. To by, samozrejme, znamenalo vyššie náklady pre zamestnávateľa, najmä čo sa týka stavebných úprav a tiež náklady na udržiavanie optimálnej mikroklímy. Na druhej strane by sa však zvýšila pracovná kapacita zamestnancov, ktorí by v optimálnych podmienkach dokázali pracovať efektívnejšie, a tiež by pravdepodobne klesla chorobnosť najmä v chrípkovom období, kedy sa vo veľkokapacitných kanceláriách ochorenie ľahko šíri.

Aká je tá správna teplota, ktorá by mala byť v kancelárii, aby boli zamestnanci produktívni, kreatívni a zároveň sa dobre cítili?

Požiadavky na kancelárske prostredie nám udávajú široké rozpätie teploty, a to 20 – 27 °C. Jej vnímanie je však u každého rozdielne. Vhodná sa zdá byť teplota okolo 23 °C.

Vlhkosť vzduchu v kancelárii by mala byť aspoň 40 %. Udržať ju ale nad touto hranicou býva často technicky a finančne náročné najmä v zime, počas vykurovacej sezóny, kedy sa v kanceláriách stretávame s poklesom až na 25 %.

Vetranie by určite nemalo byť zdrojom prievanu, neodporúča sa vetrať dvermi. Ak je inštalovaná klimatizácia, vyústenia by nemali byť inštalované priamo nad pracovnými stolmi.

Existujú priestory, v ktorých nie je dostatok pracovného svetla alebo doň vôbec žiadne nepreniká – napríklad v prípade nákupných centier. Aké osvetlenie je najvhodnejšie a ako ho zabezpečiť? Ako môže vplývať na zamestnanca tmavá miestnosť?

Pracovné miesta, kde tvorí zamestnanec prevažnú väčšinu pracovnej doby by mali byť s prístupom denného svetla.  V prípade obchodných centier je to však často nerealizovateľné, nakoľko stavebné riešenie daných priestorov to neumožňuje.

V takých prípadoch je dobré, keď sa u navrhovania osvetlenia myslí na to, aby bola jeho teplota čo najbližšia dennému, čiže asi 4000 – 5000 Kelvinov, potrebný je tiež dostatočný rozptyl a intenzita v správnom rozmedzí, teda nad 500 luxov. Horná hranica intenzity osvetlenia síce nie je nikde stanovená, avšak z mojej skúsenosti je intenzita nad 900 luxov vnímaná ako rušivá.

Zamestnancom by malo byť umožnené niekoľkokrát počas zmeny zdržiavať sa aj v priestoroch osvetlených denným svetlom, napríklad v dennej miestnosti či kuchynke s oknom. Prípadne im umožniť opustenie pracoviska a pobyt v exteriéri aspoň na krátke časové úseky v priebehu pracovného dňa.

Vplyv miestnosti bez denného svetla s umelým osvetlením je pre ľudský organizmus negatívny. Narúšajú sa prirodzené biorytmy tela, dochádza k psychickej a zrakovej nepohode. Z tohto dôvodu je vhodné a žiadúce už pri projektovaní pracovísk naplno využiť dostupnosť denného svetla.

Je dôležitá aj farba priestorov? Či už stien, podlahy, koberca alebo doplnkov?

Psychologické pôsobenie farieb je dobre známe. Je vhodné vždy voliť farbu podľa účelu danej miestnosti. Tak napríklad pracovný výkon zvyšujú najmä intenzívne farby, od jasno modrej, zelenej, oranžovej až po výraznú žltú. Zelená či hnedá naopak pôsobia upokojujúco a relaxačne.

Aj rušivé zvuky alebo hluk môžu pôsobiť na produktivitu zamestnancov. Akými spôsobmi môže  zamestnávateľ zabezpečiť prostredie kancelárie, v ktorom nebude neprimeraný rušivý hluk a zároveň sa zamestnanec môže cítiť príjemne a plne sa sústrediť?

Touto otázkou sme naspäť pri openspacoch, v ktorých je daný problém pomerne častý. V niektorých prípadoch zamestnanci obťažujú svojich spolupracovníkov príliš hlučnou vravou, hlučnými telefonátmi a podobne. Aj to je však riešiteľný problém.

Prečítajte si tiež

V niektorých firmách to riešia formou callrooms, čo sú vlastne malé, stavebne vyčlenené, odhlučnené priestory, kde si zamestnanci chodia vybaviť dlhšie telefonické hovory. Je tak zaistené nielen súkromie a vhodné podmienky pre vybavenie telefonátov, navyše tiež neobťažujú svojich spolupracovníkov. V openspacoch sa to zdá ako ideálne riešenie. V menších kanceláriách sa s týmto problémom až tak často nestretneme.

Predpokladám, že inak sa pristupuje ku kanceláriám a odlišne k priestorom v montážnych halách, vo výrobe alebo v obchodoch, reštauráciách. Vy aktuálne pracujete pre známu automobilku v Česku. Ako sa na týchto pracoviskách prejavuje ergonómia?

Pri hodnotení pracovných pozícií vo výrobných halách sa, samozrejme, využíva iný prístup ako pri hodnotení kancelárskych pozícií. Do celého procesu vstupuje veľké množstvo faktorov. Hodnotíme pracovné polohy, lokálnu svalovú záťaž, záťaž vibráciami, hlukom a mnohé ďalšie.

Na základe hodnotenia sa v prípade potreby pristupuje k prijímaniu protiopatrení, ktoré zahŕňajú úpravy pracovných úloh, zmeny rozvrhnutia pracovného miesta, ďalej tiež technické úpravy strojov a zariadení, selekciu vhodného ručného náradia, výber vhodných OOPP a podobne.  

Čo sa za vašej pôsobnosti v automobilke zmenilo? Ako sa zvýšil komfort zamestnancov?

V prípade, že vidím možnosti u tej-ktorej pozície, vždy sa snažím navrhnúť postupné kroky, ktoré vedú k zlepšeniu pracovných podmienok a zaisteniu pracovného komfortu zamestnancov. Proces je to dlhodobý, každá pozícia sa detailne vyhodnocuje, následne sa hľadajú technické či technologické riešenie, upravuje sa pracovná náplň, prípadne sa volí iný typ náradia.

Napríklad u pozície, kde som vyhodnotila pracovné polohy, v ktorých pracovník zotrvával, ako neprijateľné počas veľkej časti pracovnej doby, volila som zmenu dispozície pracovného miesta. Nové rozmiestnenie regálov s komponentmi a umiestnenie náradia zaistilo rozhodne väčší komfort pri práci pre daného zamestnanca a zároveň zníženie záťaže.

Vo výrobných halách je tiež samozrejmosťou rotácia zamestnancov na pracovných pozíciách. Znižuje sa jednostranná záťaž, človek sa tiež menej vyčerpá po psychickej stránke.

Na záver si skúsme zhrnúť základné odporúčania pre zamestnávateľov. Čo by v oblasti ergonómie pracovísk mohli urobiť pre svojich zamestnancov, hoci aj hneď a čo systematickejšou prácou?

Nikola Čmelíkova. Zdroj: osobný archív Nikoly Čmelíkovej
Nikola Čmelíkova. Zdroj: osobný archív Nikoly Čmelíkovej

Pri navrhovaní pracoviska a riešení problémov, je nutné nielen splniť základné požiadavky legislatívy, ale použiť aj zdravý sedliacky rozum. Ak po svojich pracovníkoch požadujem vysoký výkon, a tiež chcem zaistiť čo najnižšiu práceneschopnosť, musím niečo investovať. Často nám môže napomôcť prieskum medzi zamestnancami. Z prevádzky často prídu tie najlepšie nápady na zlepšenie.

Na každom pracovisku je potreba zaistiť optimálny mikroklimatický komfort, vhodné rozmiestnenie pracoviska, vyhovujúci nábytok a PC vybavenie. Dôležité je zaistiť pre zamestnancov možnosť zrelaxovať, a tak trocha „vypnúť“.  

V neposlednom rade, síce nejde tak úplne o oblasť ergonómie,  by som tiež odporučila zamerať sa na normovanie práce, na ktoré sa často zabúda. Ak sú na zamestnanca kladené príliš vysoké nároky, sotva má čas vypnúť, zrelaxovať a zregenerovať svoje sily.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2020 – podmienky a vzory

Za akých podmienok je možné v roku 2020 uzatvoriť so zamestnancom dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti? Prinášame aj vzory dohôd.

Súdne poplatky pri pracovnoprávnych sporoch sa rušia k 1.1.2020

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ruší od januára 2020 platenie poplatkov pri individuálnych pracovnoprávnych alebo štátnozamestnaneckých sporoch.

Osobné ochranné pracovné prostriedky (pomôcky)

Čo sú a čo nie sú osobné ochranné pracovné prostriedky? Aké má zamestnávateľ povinnosti v súvislosti s OOPP a príklady ako môžu OOPP pomáhať pri prevencii úrazov a chorôb z povolania.

Príplatky od 1.1.2020 - tabuľka

Prehľad nominálnej aj percentuálnej výšky príplatkov za prácu cez víkend, vo sviatok a v noci platné pre rok 2020 s tabuľkou na stiahnutie.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky