Čo robiť, keď príde chorý zamestnanec do práce?

Najmä počas chrípkového obdobia sa stáva, že chorí zamestnanci namiesto domácej liečby prídu do práce a rozširujú nákazu na kolegov. Čo môže v takom prípade robiť zamestnávateľ?

Veľa zamestnancov chodí do práce, aj keď majú chrípku alebo iné zdravotné problémy. Dôvodov, pre ktoré idú zamestnanci do práce aj počas choroby, je viacero. Najčastejšie je to zníženie príjmu alebo množstvo práce, ktorú nemá kto za chorého zamestnanca urobiť. V prípade manažérskych pozícií to tiež môže byť pocit nenahraditeľnosti alebo tlak termínov a nadriadených.

Treba však myslieť na to, že pri vykonávaní práce počas choroby je výkonnosť chorého zamestnanca značne znížená. Chorý zamestnanec teda podáva slabší výkon, dokáže sa ťažko koncentrovať na prácu a robí chyby. Okrem toho škodí nielen sám sebe, ale aj svojmu pracovnému okoliu (kolegom) a v konečnom dôsledku aj samotnému zamestnávateľovi. Ak sa napríklad chrípka roznesie po celom pracovisku, straty, ktoré firma utrpí, môžu byť oveľa väčšie ako niekoľkodenný výpadok jedného zamestnanca. Pravdepodobnosť, že chorý kolega na pracovisku nakazí vírusom ďalších zamestnancov, je vysoká, najmä, keď ide o otvorené kancelárske priestory, výrobné haly či iné priestory, v ktorých sú spolu viacerí pracovníci.   

Situácia, kedy sú zamestnanci síce na pracovisku prítomní, ale v dôsledku choroby neodvádzajú požadovaný pracovný výkon, sa medzi personalistami označuje aj ako prezentizmus.

Chorí zamestnanci idú do práce, aby sa im neznížil príjem

Jedným z častých dôvodov, pre ktorý sa zamestnanci rozhodnú, aj napriek chorobe, prísť do práce, je strata príjmu, resp. jeho výrazné zníženie.

Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) v trvaní prvých desiatich dní má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ mu poskytne náhradu počas dočasnej PN za každý kalendárny deň, odkedy je uznaný za dočasne práceneschopného. V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec nárok na náhradu príjmu počas dočasnej PN vo výške:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu – od prvého do tretieho dňa trvania dočasnej PN,
  • 55 % denného vymeriavacieho základu – od štvrtého do desiateho dňa trvania dočasnej PN.

Od jedenásteho dňa dočasnej PN má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Viac o nárokoch zamestnanca počas dočasnej PN sa dočítate v článku Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca v roku 2020 – povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.

Čo robiť, keď sa chorý zamestnanec dostaví do práce a odmieta sa liečiť doma? 

Každý chorý zamestnanec, ktorý sa rozhodne prísť do práce, by si mal v prvom rade uvedomiť, že počas pracovnej doby vstupuje do kontaktu s inými ľuďmi. Ak takýto zamestnanec ostáva v práci iba kvôli prezencii, nie je to vhodné riešenie. Základným krokom proti šíreniu chrípky je, aby chorý zamestnanec zostal doma a neohrozoval kolegov na pracovisku.

Z hľadiska legislatívy však neexistujú žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by za danej situácie (napr. počas chrípkového obdobia) zamestnávateľa oprávňovali uložiť chorému zamestnancovi povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie a ostať sa doma liečiť ako dočasne práceneschopný. Zamestnávateľ tak môže chorého zamestnanca napríklad upozorniť, že by mal ísť k lekárovi, aby sa chrípka v práci nerozšírila. 

Ide totiž skôr o personálny problém, ktorý by napríklad mohol byť riešený prostredníctvom pracovného poriadku zamestnávateľa. Niektoré firmy to riešia tak, že svojím zamestnancom poskytujú niekoľko dní ročne na doliečenie choroby (napr. dva až päť dní, ktoré sa označujú ako sick days). Nemožno ich však zamieňať so siedmimi dňami v roku, ktoré je podľa Zákonníka práce zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi ako pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení.  

Tzv. sick days teda predstavujú dobrovoľné riešenie určené zamestnávateľom nad rámec zákona, t. j. nie všetci zamestnávatelia takúto možnosť svojim zamestnancom ponúkajú. Preto je v prípade choroby vždy na danom (chorom) zamestnancovi, ako sa rozhodne – či sa dá u lekára vypísať ako PN a zostane sa liečiť doma alebo príde do práce, kde bude chorobou ohrozovať svojich kolegov.

Článok pokračuje pod reklamou

Ďalším riešením môže byť aj práca na doma (tzv. home office). Pokiaľ to firma dovoľuje a pracovná pozícia zamestnanca to pripúšťa, môže chorý zamestnanec požiadať zamestnávateľa o prácu na doma počas trvania jeho liečenia. Táto alternatíva sa javí ako veľmi vhodná, pretože zamestnanec sa na jednej strane môže liečiť v domácom prostredí a súčasne môže vykonávať pracovné úlohy.  

Niekedy však povolanie skutočne vyžaduje, aby sa daný zamestnanec do práce dostavil, najmä, keď jeho pracovná pozícia neumožňuje prácu na doma, alebo ak je za niečo priamo zodpovedný, či ak na jeho príjme závisí bývanie a rodina. Preto, ak musí ísť medzi kolegov aj počas chrípky, je dobré, aby dodržiaval základné postupy znižujúce riziko ochorenia iných na minimum.

Prečítajte si tiež

Upozornenie: Zamestnanec má v zmysle zákona o BOZP povinnosť podrobiť sa preventívnym lekárskym prehliadkam vo vzťahu k práci. Ide o posudzovanie jeho zdravotnej spôsobilosti na danú prácu, a to podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (napr. u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie). Nejde teda o povinnosť zamestnanca ísť k lekárovi, keď má napríklad chrípku.  

Zhrnutie na záver

Ak chorý kolega nepoužíva zdravý rozum a rozhodne sa ísť do práce napríklad s chrípkou, tak  s tým pri súčasnej právnej úprave zamestnávateľ ani kolegovia nič nenarobia. Môžu len dúfať, že majú dostatočne silnú imunitu. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


15 dôležitých otázok o oznamovaní kategórie 2

Praktický sumár kľúčových otázok týkajúcich sa povinnosti nahlasovať zamestnancov zaradených to druhej kategórie prác podľa zdravotných rizík.

Prehľad dôležitých informácií pri nahlasovaní zamestnancov druhej kategórie prác

Zamestnávatelia majú povinnosť každoročne nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie prác. Dokedy treba zamestnancov nahlásiť, ako pri tom postupovať a na čo netreba zabudnúť?

Príspevky na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v roku 2020

Aké príspevky, v akej výške a za akých podmienok môžu v roku 2020 získať zamestnávatelia na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Praktický prehľad.

Ročné zúčtovanie dane za rok 2019 (v roku 2020)

Termín na podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2019 je 17. február 2020. Prinášame prehľad povinností, na ktoré by nemal zabudnúť zamestnanec a zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní dane za rok 2019.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky