Koľko reťazce zarobili na inflácii? Čísla neodzrkadľujú tvrdenia politikov

Ako obchodné reťazce pretavili infláciu do svojich tržieb či marží? Ktoré spoločnosti zarobili najviac a čo je príčinou rozdielu v ziskových maržiach reťazcov na českom a slovenskom trhu?

Hoci inflácia na Slovensku pomaly klesá a ani ceny potravín už nerastú tak závratnou rýchlosťou ako prednedávnom, táto téma je stále predmetom politických diskusií. Svoje miesto má aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa okrem iného uvádza: „Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania príjme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.“ Čo konkrétne sa tými opatreniami myslí, možno nateraz len hádať – koaličné strany vo volebnej kampani napríklad hovorili o zastropovaní marží potravinárov. A aj keď marže a inflácia nie sú jedinými príčinami rastu cien potravín, politici najmä v inflačných časoch podozrievali nadnárodné spoločnosti, že si navyšujú ceny produktov o viac ako len infláciu. Či je to naozaj tak, zisťovala spoločnosť Finstat.

Český trh je podstatne väčší, medzi prevádzkami ale „kraľujú“ rovnaké reťazce ako na Slovensku

V analýze sa Finstat zameral na maloobchodné prevádzky nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Čo sa týka celkových počtov spoločností, v maloobchode u nás podniká 39 031 firiem, z toho 35,8 % sídli v Bratislavskom kraji, 12,4 % v Košickom a 10,6 % v Nitrianskom kraji. V Českej republike je to zasa celkovo 70 933 podnikov, z toho viac ako 40 % podniká v Prahe, nasleduje Jihomoravský kraj (14,2 %) a Moravskoslezský kraj (9 %).

V oboch krajinách majú zastúpenie nemecké reťazce Lidl, Kaufland, Billa a britské Tesco. U nás máme navyše spoločnosť Terno real estate, s. r. o., ktoré prevádzkuje predajne Kraj a Terno. A je tu tiež MILK-AGRO, spol. s r. o. U našich „bratov“ sú to okrem spomínaných zahraničných reťazcov silným hráčom na trhu aj spoločnosť Albert Česká republika, s. r. o., Globus ČR, v. o. s., Penny Market, s. r. o. a NORMA, k. s.

Zdroj: Finstat, vlastné spracovanie
Zdroj: Finstat, vlastné spracovanie
Zdroj: Finstat, vlastné spracovanie
Zdroj: Finstat, vlastné spracovanie

Reťazcom síce narástli tržby, no tiež náklady

Najvyššie tržby má v oboch krajinách Lidl. Ďalšie poradie sa už líši – u nás je na druhom mieste Tesco a na treťom Kaufland, zatiaľ čo v Česku je druhým Kaufland a tretím Albert. Ako vyplýva z dát Finstatu, nemecké predajne majú lepšie podchytený trh na Slovensku ako v Česku.

Zdroj: Finstat
Tržby slovenských reťazcov (zoradené podľa tržieb v roku 2022)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl Slovenská republika, v.o.s. 1 368 521 000 1 509 677 000 1 653 540 000 1 892 026 000
TESCO STORES SR, a.s. 1 392 994 000 1 490 468 000 1 636 516 000 1 432 126 000
Kaufland Slovenská republika v.o.s. 1 193 659 920 1 290 726 985 1 379 472 756 1 544 754 000
BILLA s.r.o. 657 001 000 695 298 000 713 608 000 775 164 000
Terno real estate, s.r.o. 139 283 521 176 846 672 189 343 669 216 106 387
MILK-AGRO, spol. s r.o. 119 130 847 125 164 152 121 046 068 125 504 890
*Účtovné závierky spoločností Kaufland, Albert a Globus nie sú zatiaľ k dispozícii
Zdroj: Finstat
Tržby českých reťazcov (zoradené podľa tržieb v roku 2021)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl Česká republika v.o.s. 2 587 763 058 2 978 182 185 3 112 995 033 3 434 378 781
Kaufland Česká republika v.o.s. 2 399 943 248 2 566 101 494 2 607 717 828 *
Albert Česká republika, s.r.o. 2 252 307 169 2 418 240 687 2 498 628 343 *
Penny Market s.r.o. 1 391 830 721 1 500 666 083 1 717 004 030 1 983 000 489
Tesco Stores ČR a.s. 1 749 379 147 1 701 665 106 1 713 186 500 1 860 114 807
BILLA, spol. s r. o. 1 214 517 486 1 297 250 865 1 276 220 942 1 372 074 950
Globus ČR, v.o.s. 983 751 659 953 551 887 994 597 118 *
NORMA, k.s. 90 119 204 104 240 769 103 173 269 110 867 850

Z analýzy vyplýva, že obavy o prenesení inflácie do koncových cien potravín a ešte si niečo navyše odkroja, sa napokon nepotvrdili. „Na Slovensku dosiahla v roku 2022 inflácia 12,8 % a v Česku 15,1 %. Na slovenskom aj českom trhu prekonala tržbami tieto úrovne len menšina reťazcov. Na Slovensku to bol Lidl (14,4 %) a Terno real estate (14,1 %) a v Česku zatiaľ len Penny Market (15,5 %). Minuloročné výsledky spoločností Kaufland, Globus a Albert ešte nie sú zverejnené (október 2023),“ uvádza Finstat. Treba však dodať, že napriek rýchlejšiemu rastu tržieb oproti minulým rokom, spoločnostiam zároveň rástli náklady na obstaraný tovar, mzdy aj energie.

Marže v niektorých prípadoch skôr klesali ako rástli

Obchodná marža dáva do pomeru tržby z predaja tovaru a náklady na jeho obstaranie, preto väčšine obchodov klesla alebo len mierne narástla. Keď sa pozrieme na údaje reťazcov pôsobiacich na Slovensku, v roku 2021 im zostalo z každého zarobeného eura na predaji tovaru po uhradení nákladov na jeho obstaranie cez 29 centov a v Česku 27 centov.

Zdroj: Finstat
Obchodná marža reťazcov na Slovensku (%)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl 27,1 28,2 28,0 26,6
Kaufland 28,0 28,1 29,0 27,6
Tesco 24,8 26,0 26,6 26,1
Billa 26,7 26,9 27,2 27,1
Terno real estate 25,9 28,4 28,2 28,4
Milk-Agro 30,0 30,7 31,4 32,2
*Účtovné závierky spoločností Kaufland, Albert a Globus nie sú zatiaľ k dispozícii
Zdroj: Finstat
Obchodná marža reťazcov v Česku (%)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl 28,0 27,4 27,2 27,2
Kaufland 24,3 25,8 25,9 *
Tesco 27,2 28,0 27,6 28,1
Billa 24,4 24,9 24,6 25,3
Albert 27,7 28,8 29,1 *
Globus 27,5 27,5 26,7 *
Norma 29,5 29,7 29,4 30,2
Penny Market 22,8 23,2 23,0 21,7

Čo sa týka hrubej marže – teda po zarátaní ostatných nákladov súvisiacich s ekonomickou činnosťou s výnimkou osobných nákladov, len trom spoločnostiam medziročne vzrástla. U nás je to len Milk-Agro (ktorá ju mala v roku 2022 aj najvyššiu spomedzi všetkých reťazcov, a to 21,3 %) a v ČR ide o najmenšiu Normu (taktiež najvyššia hrubá marža vo výške 18,2 %) a Billu. Čo sa týka ostatných reťazcov, je v hrubej marži výrazný rozdiel medzi slovenským a českým trhom. Najvyššiu má v oboch krajinách Kaufland, pričom na Slovensku je stanovená o 3,9 percentuálneho bodu vyššie ako u susedov.

Zdroj: Vlastné spracovanie
Reťazec Hrubá marža v SR v roku 2022 Hrubá marža v ČR v roku 2022
Kaufland 21,8 % 17,9 %
Tesco 20,7 % 15,9 %
Billa 17,9 % 14,8 %
Lidl 17,6 % 17 %

Značný rozdiel zostáva aj po zarátaní všetkých výnosov a nákladov a po zaplatení dane z príjmu právnických osôb – teda v prípade ziskovej marže (čistý zisk na jedno euro tržieb). Tá je všeobecne vyššia na Slovensku ako v Česku, hoci nie zásadne. Na Slovensku ju má najvyššiu reťazec Lidl, v Česku je to menšia sieť predajní Norma (6,8 % za rok 2022) a za ňou nasleduje taktiež Lidl.

Zdroj: Vlastné spracovanie
Reťazec Zisková marža v SR v roku 2021 Zisková marža v SR v roku 2022 Zisková marža v ČR v roku 2021 Zisková marža v ČR v roku 2022
Kaufland 5,0 % 4,6 % 4,1 % Ešte nie je k dispozícii
Tesco 5,0 % 3,5 % 1,9 % 0,2 %
Billa 1,4 % 1,3 % 2,1 % 1,4 %
Lidl 7,1 % 6,6 % 5,8 % 5,0 %

„Najvyššie zisky dosahuje dlhodobo v oboch krajinách Lidl a Kaufland. Na Slovensku Lidl vygeneroval v roku 2022 čistý zisk vyše 124 miliónov eur, čo je len o 5 miliónov menej ako zisky zvyšných reťazcov dohromady. V Česku vygeneroval podľa našich odhadov v roku 2022 vyše 170 miliónov eur a v roku 2021 približne 182 miliónov eur (Lidl aj Kaufland sú na Slovensku aj v Česku verejné obchodné spoločnosti, čo znamená, že daň z príjmov právnických osôb do štátneho rozpočtu odvádzajú až ich zahraničné matky). Ak by sme brali do úvahy iba rok 2021, za ktorý máme dostupné finančné údaje o všetkých obchodoch, tak by čistý zisk spoločnosti Lidl tvoril 65 % čistého zisku ostatných siedmich reťazcov dokopy,“ uvádza Finstat.

Článok pokračuje pod reklamou

Príčina rozdielov vo výške ziskovej marže – cena pracovnej sily

Príčinou rozdielov ziskovej marže v reťazcoch na Slovensku a v Česku je podľa Finstatu cena pracovnej sily. Z dát vyplýva, že u nás zhltnú reťazcom osobné náklady len menšiu časť ich predanej hodnoty. Zatiaľ čo v roku 2022 dal napr. Lidl 40,9 % z pridanej hodnoty na zamestnancov, v ČR na rovnaký účel minul až 44,5 %. Najväčší rozdiel vidieť v prípade reťazca Tesco – to slovenské dá zo svojej pridanej hodnoty na zamestnancov 52,1 %, české až 64,3 %. „Nominálne má pritom slovenské Tesco najdrahších zamestnancov na trhu. Kým Lidl alebo Kaufland stojí jeden zamestnanec necelých 23-tisíc eur, resp. 21-tisíc eur, v prípade Tesco ide o 24,5-tisíc eur. V Česku má drahších zamestnancov len Lidl a Norma,“ uvádza Finstat. Britskému reťazcu v oboch krajinách vzrástli od roku 2019 náklady na jedného zamestnanca najrýchlejšie. Na Slovensku o necelých 6,5-tisíc eur a v Česku o vyše 5-tisíc eur. „Na strane druhej Tesco zamestnáva v oboch krajinách čoraz menej zamestnancov, čo sa odráža aj na ukazovateli podielu osobných nákladov na pridanej hodnote.“

A hoci má Lidl druhých najdrahších zamestnancov na oboch trhoch, v priemere dokáže vygenerovať najvyššiu hodnotu čistého zisku.

Zdroj: Finstat
Výsledok hospodárenia po zdanení na jedného zamestnanca (slovenské reťazce)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl 17 529 18 258 20 615 20 908
Kaufland 6 655 7 650 9 847 9 611
Tesco 9 616 7 297 11 271 8 925
Billa 586 2 388 2 382 2 465
Terno real estate -10 392 -4 246 -5 550 -6 737
Milk-Agro 736 615 93 541
*Účtovné závierky spoločností Kaufland, Albert a Globus nie sú zatiaľ k dispozícii
Zdroj: Finstat
Výsledok hospodárenia po zdanení na jedného zamestnanca (české reťazce)
Reťazec 2019 2020 2021 2022
Lidl 25 347 24 216 19 817 17 957
Kaufland 6 301 8 587 9 348 *
Tesco 2 333 1 510 4 387 656
Billa 3 249 4 283 4 209 2 816
Albert 0 6 519 4 012 *
Globus 2 997 1 720 4 825 *
Norma 12 106 14 290 15 639 16 890
Penny Market 4 961 7 419 6 624 7 894

Záver – reťazce infláciu nepretavili do svojich tržieb a marží v plnej miere

Analýza porovnáva dva rôzne veľké trhy – v susednom Česku je takmer dvojnásobne väčší počet spoločností podnikajúcich v maloobchode ako u nás a na pamäti treba mať aj to, že každá krajina má iné prostredie, iný trh a inú konkurenciu, čo má svoj podiel na rozdieloch nielen medzi tržbami a ziskami reťazcov, ale aj v prípade cien potravín.

V oboch krajinách kraľujú nemecké reťazce patriace do Schwarz Gruppe a dosahujú najvyššie tržby aj zisky. Hoci sa zdražovanie potravín spája aj s tým, že reťazce infláciu zneužívajú a ukrajujú si z tržieb viac ako by mali, čísla dokazujú, že väčšina z nich nepretavila výšku inflácie do svojich tržieb v plnej miere, nehovoriac o obchodnej či ziskovej marži. Práve ziskové marže obchodom medziročne klesli (výnimkou sú len menšie reťazce ako Milk-Agro u nás a Norma v ČR).

Čo sa týka ceny pracovnej sily, pre reťazce sú lacnejší slovenskí zamestnanci. Najmenej z pridanej hodnoty spotrebujú zamestnanci Lidla a Kauflandu. Naopak, najviac „zhltnú“ u nás pracovníci Billy a v Česku pracovníci spoločnosti Tesco.

V závere možno konštatovať, že hovoriť o ryžovaní na inflácii v prípade reťazcov nie je úplne na mieste. A hoci ceny potravín v posledných rokoch rástli, nie je to len o maržiach obchodníkov, ale aj o ďalších faktoroch, ktoré ceny zdvíhajú – svoju rolu napríklad hrá počasie, regulácia daného štátu, veľkosť konkurencie a ďalšie. Podrobnosti priblížil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu v článku Rast cien potravín: odborník o príčinách, riešeniach a ich dopadoch.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dôchodcovská inflácia: čo to je a ako ovplyvňuje dôchodky?

Výšku dôchodku môže zvýšiť aj o desiatky eur. Čo v praxi dôchodcovská inflácia znamená, akým spôsobom zasahuje do výpočtu penzie a aký je jej vývoj?

Informačné povinnosti e-shopu

Čo musí obsahovať webová stránka online obchodu a na aké informácie nezabudnúť v prípade obchodných podmienok či reklamačného poriadku?

Nákup cez platformu Alibaba: na čo si dať pozor?

Ako rozoznať podvodníkov, prečo neplatiť na súkromné účty a čo si od dodávateľa pýtať? Tipy, ako neprísť o peniaze a ako sa vyhnúť problémom s dodaním tovaru.

Inflácia a platy: ako firmy zohľadnili krízu v mzdách zamestnancov?

Mnohí zamestnanci nemali zvýšený plat vôbec, a tam, kde mzdy rástli, boli pracovníci spokojní len výnimočne. Ktorí zamestnanci si prilepšili najviac a akým chybám sa pri zvyšovaní platu vyhnúť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky