Ako slovenskí podnikatelia hodnotia protipandemické opatrenia štátu a akú majú skúsenosť s ekonomickými kompenzáciami obmedzeného fungovania?
Viac ako rok prešiel od prijatia prvých prísnych protipadnemických opatrení na Slovensku. Život sa v marci 2020 na pár týždňov viditeľne spomalil a rozbehol sa v podstate len počas letných mesiacov. Od decembra bolo Slovensko zasa v opakovanom „lockdowne“, opatrenia sa čiastočne uvoľnili až 19. apríla 2021 a otvoriť s obmedzeniami tak po mesiacoch mohli obchody, poskytovatelia služieb či ubytovacie zariadenia.
Negatívne zasiahnutí pandémiou sú mnohí podnikatelia. Prieskum, ktorý pre energetickú spoločnosť ELGAS realizovala v marci 2021 agentúra MNFORCE ukázal, že 38 % malých a stredných podnikateľov muselo svoje prevádzky úplne zavrieť alebo fungovali iba čiastočne a 27 % muselo na situáciu reagovať znížením počtu zamestnancov. Vláda sa opatrenia snažila kompenzovať balíkmi tzv. „Prvej pomoci“, preplácaním časti nájmov a ďalšími opatreniami. Podrobnosti o príspevkoch pre zamestnávateľov a podnikateľov, ale aj o tzv. Antikorona zárukách či pandemických OČR-kách a PN-kách približujeme v téme Koronavírus a podpora a v našej kalkulačke si výšku príspevku Prvej pomoci vedia vypočítať živnostníci a iné SZČO.
Pomoc od štátu však mnohým podnikateľom na živobytie nestačí a sedieť so založenými rukami sa im taktiež nechce. Ako sa s koronakrízou popasovali a aké príležitosti v nej objavili, prezradili členovia Združenia mladých podnikateľov Slovenska a ďalší slovenskí podnikatelia v článku Pandémia ako príležitosť: neistota vedie k novým nápadom. Zisťovali sme však taktiež ich názor na prijaté opatrenia a poskytnutú „pomocnú ruku“ od štátu. Ako by situáciu riešili podnikatelia a koľkí využili možnosť žiadať o príspevok?
Prijímanie opatrení bolo pre podnikateľov najmä chaoticky a neskoro komunikované
Chaos a zlá komunikácia. Tak hodnotí prijaté opatrenia väčšina našich respondentov. Na druhej strane chápu dôležitosť obmedzení. „Prijaté pandemické opatrenia boli podstatné a nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí. Často však boli komunikované nejasne, nezrozumiteľne a na poslednú chvíľu. Napríklad naše výdajné miesta počas prvej vlny nevedeli či môžu byť otvorené. Vo vyhláške to nebolo striktne uvedené. Dožadovali sme sa upresnenia. Každý deň nejasností však poškodzoval naše podnikanie,“ uvádza Alexander Jančo, CEO Zásielkovne na Slovensku. Podobná situácia sa neskôr zopakovala pri avizovanom tvrdom lockdowne a vypnutí ekonomiky v marci tohto roka. „Ešte niekoľko dní pred jeho zavedením sme nevedeli či tvrdý lockdown bude a v akej podobe. Našťastie sa čísla zlepšili a štát nemusel siahnuť po tomto riešení.“
Na to, ako počas pandémie zlyhávala komunikácia zo strany vlády, upozornila aj Ľudmila Škurlová, majiteľka reštaurácie BONNES. Protipandemickým opatreniam sa vždy prispôsobili, no niekedy museli konať narýchlo. „Podľa nášho názoru kompetentní nedali dostatočne skoro vedieť, kedy nastane zmena a môžeme otvárať. Napríklad, v pondelok večer bolo oznámené, že od stredy budú reštaurácie otvorené. Keď sme ale boli zavretí v 1. vlne dva mesiace, nevedeli sme zrazu v priebehu jedného dňa všetko pripraviť a fungovať ako predtým. Potrebovali sme si kúpiť napr. nealko, prichystať dezerty, materiál na minútky, ktoré sme v tzv. lockdowne neponúkali... Jednoducho chaos.“ Majitelia reštaurácie by teda ocenili, keby bolo sprísňovanie a uvoľňovanie opatrení komunikované formou plánu na určité obdobie. Napríklad kompetentné osoby mohli oznámiť, že o dva týždne otvoria terasy, o štyri reštaurácie so stanovenými pravidlami – počet ľudí, vzdialenosť stolov... Je dôležité podotknúť, že podobný plán bol schválený vo forme tzv. Covid automatu, aj ten je však neustále prehodnocovaný a upravovaný.
Podľa Pavla Vlčeka, sales managera spoločnosti Dobré čerpadlo, bolo okrem iného problémom opatrení to, že boli prijímané neskoro alebo, naopak, z dôvodu množstva výnimiek neúčinné. Menej výnimiek pre ľahšiu zapamätateľnosť a jednoduchšie podmienky lockdownu by prijal aj Gabriel Oprendek z firmy Opre‘ & mellos. Napriek tomu sú podľa neho opatrenia podobné ako v okolitých krajinách a adekvátne vzhľadom na neustále meniacu sa situáciu. „V našej firme sledujeme situáciu a myslíme dopredu – všetci nosili respirátory od septembra, aj keď to ešte nebolo povinné.“
Patrik Bosák, konateľ logistickej spoločnosti Cardell, manažment opatrení kompetentným nezávidí. „Je veľa faktorov, ktoré musia zohľadniť a je potrebné si uvedomiť, že väčšina spoločnosti nejaké dopady určite pocíti.“ Opatrenia však podľa neho boli prijímané nepredvídateľným spôsobom, čo vyústilo v postupnú benevolentnosť ľudí.
Väčšina podnikateľov teda chápe nutnosť zatvorenia reštaurácií, obchodov či služieb. „Ale následne očakávame (myslím, že aj podnikatelia v iných odvetviach), že štát bez byrokracie poskytne financie podnikom, firmám, ale aj bežným občanom,“ uvádza Ľudmila Škurlová z reštaurácie BONNES.
O pomoc mnohí podnikatelia nepožiadali, odrádza ich byrokracia alebo nemajú nárok
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny informovalo, že k 31. marcu 2021 bolo v rámci všetkých opatrení projektu Prvá pomoc a jeho verzií Prvá pomoc + a Prvá pomoc ++ za celé obdobie podporených 48 684 podnikov a takmer 108 000 SZČO. Priemerná výška pomoci na jedno pracovné miesto dosahuje vo februári 2021 viac ako 650 eur, pričom v marci minulého roka bola na úrovni 223 eur. Napriek tomu Združenie podnikateľov Slovenska na základe prieskumu realizovaného v máji minulého roka zistilo, že väčšina živnostníkov, malých a stredných firiem o kompenzáciu štát nežiadajú, a to najmä preto, že nespĺňajú podmienky alebo jej výška nestojí za množstvo administratívy a hroziace sankcie. Postoj podnikateľov sa postupom času nezmenil a výsledky prieskumu potvrdili aj slová našich respondentov.
Práve byrokracia spojená s pomocou od štátu odradila autorku
a copywriterku Ivicu Ďuricovú, aby o príspevky požiadala. Taktiež sa
stretla so skúsenosťami kolegov podnikateľov, ktorí na pomoc čakali niekedy
aj celé mesiace, navyše im k nej „pribalili“ aj sériu kontrol. „Pokiaľ
to pôjde, budem sa snažiť spoliehať hlavne sama na seba a na mojich skvelých
čitateľov, ktorí si aj napriek tejto situácii stále kupujú moje knižky. Takisto
mám ešte okrem samovydávania
publikácií už roky vlastnú kreatívnu agentúru a nedávno som pridala knižný
mentoring, takže portfólio mojich príjmov je, našťastie, aj cez krízu aspoň
čiastočne diverzifikované,“ dodáva Ivica Ďuricová.
Ani v spoločnosti Cardell nevyužili balíček Prvej pomoci. Konateľ firmy Patrik Bosák hovorí, že aj keď túto formu podpory napokon nepotrebovali, zisťovali, aké sú podmienky na jej získanie. „Po základnej analýze potrebných úkonov a byrokracie sme od balíčkov upustili úplne,“ uvádza a dodáva, že jedinou pomocou, ktorú využili v prvých mesiacoch pandémie bola pandemická OČR pre zamestnancov. Náročnosť procesu a byrokraciu spomína taktiež Pavol Vlček: „Ja osobne som mal záujem o dotáciu na podporu novovzniknutého pracovného miesta. Okrem toho, že som musel obehať tri úrady práce (nikde mi nevedeli dať bližšie informácie), nakoniec som zistil, že táto výzva je už zrušená a okrem dotácií zverejnených na www.pomahameludom.sk sú všetky ostatné až do odvolania pozastavené.“
Ďalším dôvodom, prečo mnohí podnikatelia o príspevky nepožiadali, bolo prepadnutie „cez sito“. „Nevyužil som žiadnu pomoc, pretože som nespadal do kritérií,“ hovorí Marek Straka, organizátor projektu Doby Tatry. Ani „na euro“ nemali nárok taktiež v barbershope BEGENTLEMAN. „Dotácia na nájom sa nás netýka, lebo nájomnú zmluvu sme podpísali po 1. auguste 2020. Dotácia na mzdy pre zamestnancov sa nás doteraz netýkala, lebo sme ich zamestnali po 1.9.2020. Aktuálne sa ale niektoré kritéria zmenili, a preto plánujeme požiadať aspoň o spomínané dotácie na mzdy,“ uvádza Matej Kucko, CEO spoločnosti.
Niektorí podnikatelia o dotácie a príspevky nemuseli požiadať, pretože sa im aj počas pandémie darilo fungovať, dokonca niekedy až rásť. Podobný prípad je Zásielkovňa, ktorá je častou možnosťou prepravy v e-shopoch, pričom tie sa práve v čase koronakrízy tešia veľkému záujmu zo strany zákazníkov. Avšak výdajné miesta Zásielkovne boli pandémiou výrazne dotknuté. „Obdivujem ich za ich schopnosť sa prispôsobiť aktuálnym zmenám a opatreniam. Nielen pre dopady koronakrízy sme sa rozhodli im systematicky pomáhať. Aktuálne pripravujeme veľký projekt zameraný na podporu ich predaja,“ hovorí Alexander Jančo, CEO firmy.
Príspevky niektorým podnikateľom pomohli pokryť aspoň časť nákladov
Medzi firmy, ktoré o príspevky požiadali, patrí Opre‘
& Mellos. „Pomoc pre podnikateľov od vlády sme využili na úhradu miezd
na základe poklesu obratu. Štátna pomoc bola zo začiatku, na jar 2020, relatívne
nízka, a vtedy sme boli na tom najhoršie,“ uvádza CEO spoločnosti, Gabriel
Oprendek, a dodáva, že neskôr, keď sa trochu spamätali, sa pomoc
navyšovala, no nemali už na ňu nárok.
O príspevok požiadali taktiež v reštaurácii BONNES. „Pomoc od štátu sme využili v 1. vlne počas dvoch mesiacov, v druhej vlne už každý mesiac. Pokles tržieb sme mali od 40 % do 60 %. Dostali sme teda príspevok napríklad 630 eur, čo je pri prevádzke reštaurácie dosť málo,“ hovorí o svojej skúsenosti Ľudmila Škurlová. Využili aj príspevok na nájomné, čo reštaurácii podľa slov majiteľky pomohlo. Avšak vzhľadom na to, že štát má dostatok informácií o podnikoch, majiteľka reštaurácie nerozumie byrokracii spojenej so žiadaním pomoci. „Dokonca v novej schéme, ktorá sa týka príspevkov na zamestnanca, musíme tej istej inštitúcii poskytnúť informácie o výške už vyplatenej pomoci.“
Aké opatrenia a kompenzácie chcú podnikatelia?
Na zlú komunikáciu a pomalé reakcie vlády pri prijímaní opatrení upozorňovalo pravidelne aj Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS). V spolupráci s Business Agency a Slovenským živnostenským zväzom taktiež zrealizovali prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, aké opatrenia by podnikatelia preferovali na zmiernenie dopadov koronakrízy takmer rok po jej prepuknutí. Z výsledkov prieskumu bolo zrejmé, že vláda v prijímaných opatreniach nedostatočne zohľadňovala názory tých, ktorým sú kompenzačné opatrenia určené. Podnikatelia by na zmiernenie dopadov negatívneho vývoja preferovali odpustenie sociálnych odvodov či zvýšenie príspevku na náhradu straty príjmu, ale aj zavedenie dotácie na ďalšie fixné náklady a zvýšenie výšky priamej dotácie na úhradu nájomného. Potvrdzuje to aj Patrik Lišaník, CEO spoločnosti SPANNER SK, pričom táto firma žiadala o pomoc na začiatku pandémie pre pokles tržieb a počtu nových objednávok. Vtedy im príspevok čiastočne pokryl mzdové náklady zamestnancov. „Určite by podnikateľov potešilo, keby vláda refundovala väčšiu časť nákladov ceny práce a zároveň aspoň čiastočne fixné náklady,“ hovorí Lišaník.
Na čo podnikatelia okrem zrušenia obmedzení netrpezlivo čakajú, je avizovaný pripravovaný návrh komplexného odškodňovacieho zákona.
