Daniela Kováčová (PekaStroj): Zariaďujeme pekárne aj na kľúč

Ako mladá pekárka chodila po firmách a ponúkala rotačné pece. Dnes predáva pekárske linky za státisíce eur a zastupuje popredných zahraničných výrobcov.

Daniela privoňala k „pekárine“ už na škole. Ako vyučená pekárka pokračovala v štúdiu na Strednej odbornej škole potravinárskej Nitra. Postupne pracovala v rôznych pekárňach a od robotníckych pozícií sa prepracovala až k ovládaniu najzložitejších strojov a liniek. Po Nežnej revolúcii sa zamestnala u výrobcu surovín pre pekárov a neskôr u predajcu strojov, dlho ale na jednom mieste nevydržala. Šikovnú dievčinu si všimli zo švédskej výrobnej firmy a vzali ju, aby pre nich predávala rotačné pece. Ukázalo sa, že remeslu sa neminula a všimli si to aj zákazníci.

Začiatky podnikania

V roku 1994 stúpol dopyt po pekárskych strojoch a s ním pribudlo práce aj pre obchodných zástupcov. Mladá pekárka podnikala ako fyzická osoba Daniela Kováčová a postupne firmu pretransformovala na s.r.o. Začínala v prenajatých priestoroch, ale v roku 2003 si zobrala úver a využila možnosť kúpiť budovu. Hoci bola priveľká, Daniele sa páčilo dispozičné riešenie budovy a tiež možnosti nakladať a vykladať tovar. Najťažšie bolo bremeno, ktoré si celé tie roky niesla so sebou a tým bol úver. „Mala som obavu, či splátky úveru zvládneme. Stále existovala možnosť, že sa niečo stane a podnikanie nevyjde,“ pripúšťa obchodníčka. Zlopžité situácie ju, ale posúvajú dopredu a pri ich riešení má motiváciu zdokonaľovať sa ešte viac. Z pôvodnej obchodnej firmy sa postupne stala aj výrobná. PekaStroj dnes nielen distribuuje špičkové zahraničné stroje na slovenský a český trh, ale vyrába aj vlastný doplnkový sortiment pre pekárov. Sú to rôzne nerezové a hliníkové regály, stoly, plechy, formy či vozíky. „Po doplnkovom sortimente bol dopyt, tak som v nevyužitých priestoroch kúpenej budovy vytvorila kovovýrobu,“ dodáva Daniela.

Tímová práca na prvom mieste

V začiatkoch robila Daniela všetko sama. Okrem obchodu stálo na nej aj účtovníctvo – navštevovala potenciálnych klientov, vyhľadávala dodávateľov, vystavovala faktúry, dokonca chodila preclievať tovar. „Na colnici sa stálo aj celý deň,“ spomína. Pretože sa Daniela s administratívou nekamarátila, jej prvými zamestnancami boli ekonóm a obchodný predajca. Po čase bolo nutné zabezpečiť pre zákazníkov aj montáž a dodatočný servis, a tak pribudli do firmy servisní technici. Najskôr externí, postupne vlastní. S pribúdajúcimi objednávkami narastal aj tím zamestnancov. Prví servisní technici prešli do výroby a priamo úmerne sa zvyšoval aj tím obchodníkov. Dnes je vo firme 18 interných zamestnancov a 2 externí servisní pracovníci.

Na to, aby firma fungovala, je ale potrebná tímová práca. Daniela hovorí, že spolupráca vo firme je niečo ako strojový mechanizmus. „Stroj sa skladá aj z reťazí a kolies a keď navzájom nespolupracujú, nefunguje nič.“ Zároveň dodáva, že ľudia vo firme musia byť zodpovední a musia svoju prácu robiť dobre. Ich výkon sa totiž odráža na celkovom fungovaní firmy, a tým aj na platoch. „Stále im hovorím, že keď sa bude dariť firme, budú sa mať dobre aj oni,“ uzatvára kapitolu o ľuďoch s úsmevom.

Šéfka je šéfka

Kedysi pracovala Daniela „od nevidím do nevidím“, dnes už má tím administratívnych pracovníkov a môže tráviť oveľa viac času s klientami. „Na obchodné stretnutia chodím niekedy až na koniec. Podpisujem zmluvy, zaujímam sa o ďalšie potreby klienta, pýtam sa, ako je spokojný s našimi službami a čo môžeme vylepšiť,“ vysvetľuje.

A aké je to manažovať tím dvadsiatich zamestnancov? „Niekedy si myslím, že by firma bezo mňa nefungovala,“ zasmeje sa. Každý šéf si vraj myslí, že je vo firme nenahraditeľný, ale otázkou je, či si to myslia aj zamestnanci. Daniela priznáva, že za tie roky sa už naučili pracovať samostatne, ale po rady si k nej chodia dodnes. „Neviem si predstaviť, že by som vo firme už fyzicky nebola,“ hovorí otvorene. Zamestnancov učí rozmýšľať ako ona. Niekedy vraj netreba veľa, stačí použiť obyčajný sedliacky rozum. Za pochodu sa učila pracovať s novými technológiami, moderná doba si žiada inovácie technologických procesov v pekárskej výrobe a uvedomuje si, že ak nechce zostať za konkurenciou, musí ísť s dobou.

Klientov si nevyberá

Daniela si za tie roky vybudovala veľkú sieť klientov od malých, cez stredných, až po najväčších. „Niektorí zákazníci chcú inovácie, iní chcú len starú pec vymeniť za novú.“ Daniela si klientov nevyberá. „Nerobím rozdiel medzi zákazníkom, ktorý vyrába v rodinnom dome lokše a potrebuje stolový model na váľanie cesta a klientom z priemyselného holdingu, s ktorým rokujeme o 1,5 miliónovej pekárskej linke,“ vysvetľuje.

Jej konkurenčnou výhodou sú roky praxe v pekárskom odbore. „Zákazníci už vedia, že Kováčka z PekaStroja im vždy dobre poradí, zároveň aj vystríha pred možnými nepríjemnosťami,“ usmeje sa skúsená pekárka a podnikateľka. Prax musí byť vo vlastnom biznise prvoradá, ale netreba zabúdať ani na prichádzajúce inovácie. Spolu s kolegami absolvovali už niekoľko zahraničných školení a keď bude treba, pôjdu na ďalšie. Je potrebné učiť sa spolu s klientmi, ale zároveň byť stále o krok pred nimi. Jej cieľom je stať sa popredným dovozcom pekárskych strojov pre Slovensko a Česko. Daniela spomína, že v začiatkoch žiadala u firiem o výhradné zastúpenie ona a dnes ju už oslovujú sami. „Predtým si vyberali dodávatelia, dnes už si vyberáme my,“ prehodí s humorom.

Pece, ktoré dodávajú, musia byť spoľahlivé a fungovať ako hodinky. Presne ako auto. Ani to si človek nekupuje na jeden rok a od predajcu potrebuje, aby mu vedel vysvetliť všetky neznáme funkcie. „Rovnako ako pekár, ktorý má piecť a nestrácať čas nad konštrukčným riešením stroja. Na to sme tu my – aby sme pre neho navrhli optimálny stroj alebo linku,“ dodáva.

Článok pokračuje pod reklamou

Všetko na jednom mieste

Firma PekaStroj nie je len obyčajným predajcom pekárskych strojov. Jej úlohou je sledovať trendy a prinášať na slovenský trh to najlepšie zo sveta inovácií. Okrem dodávky strojov zabezpečuje aj výrobu doplnkového sortimentu, aby mohli pekári dostať všetko potrebné na jednom mieste. Daniela si myslí, že pekárom treba veci uľahčovať. „Doba je taká, že musíme odľahčiť ľudí, aby sa toľko nenarobili a ich prácu nahradiť strojmi.“ Dodáva, že zamestnancov netreba prepúšťať, ale nájsť im inú, fyzicky menej náročnú prácu. Výhodou pekárskych strojov je presnosť a spoľahlivosť výroby. Predsa len ľudská ruka dáva pri váľaní chleba raz viac energie, inokedy menej, raz má človek dobrú náladu, inokedy horšiu – a toto všetko sa odrazí aj na výslednom výrobku.

V PekaStroji sa zameriavajú hlavne na novinky a do pekární zavádzajú automatizáciu a robotizáciu výroby. Ceny strojov sa pohybujú od 1 500 eur v prípade malej štvorplechovej piecky až po miliónové sumy pri veľkých pekárskych linkách. Priemerná cena rotačných pecí sa pohybuje už od 14 000 eur.

Vôňu klasického chlebíka nič nenahradí.

Daniela má rada výzvy. S nadšením „ide do celého sveta“, aby zákazníkom priniesla hoci aj najšpecifickejší stroj, aký existuje. Dopyt po inováciách stúpa a jej firma rastie priamo úmerne s novými trendmi. Novinkou sú stroje na bezlepkové cesto, ktorého výroba si vyžadujú špecifické technológie. Daniela trochu skepticky nazerá na rôzne „výstrelky“, ktoré v pekárstve doposiaľ nepoznali. Ako obchodníčka a pekárka registruje trend „zdravého pečiva“, má naň však svoj názor.

Pekári v schowroome aj na internete

„Pre mňa ako majiteľa je najlepšou reklamou ak niekto povie: Choď do PekaStroju, tam ti poradia,“ hovorí Daniela. Dobrým marketingom sú vraj výstavy, i keď sú pomerne nákladné. Daniela so svojim tímom chodí na výstavy aj s pekármi, ktorí si už za roky fungovania firmy zvykli na návštevy výstav spolu so svojou obľúbenou dodávateľkov. Myslí však aj na tých, ktorí nemajú čas chodiť na výstavy a vytvorila vlastnú miestnosť priamo vo firme. „Máme showroom, ktorý je zároveň aj školiacou miestnosťou,“ vyzdvihuje službu, ktorú nemá hádam nikto z jej konkurencie na Slovensku. Školiaca miestnosť je vlastne imitáciou pekárne, sú v nej skutočné veľkokapacitné pece, miešacie a šľahacie zariadenia, stoly, váhy, deličky a chladničky. Zároveň je tu zasadacia miestnosť a premietacia technika, ktorá sa využíva pri prezentáciách a školeniach. Showroom slúži aj ako prezentačná miestnosť pre klientov, kde si môže potenciálny nákupca stroj chytiť, pustiť a vyskúšať jeho funkcie. Daniela je presvedčená o tom, že práve osobná skúsenosť je najlepším marketingom. Treba sa ale prispôsobiť dobe a v dnešnom svete je online marketing nevyhnutnosťou. „Prostredníctvom internetu oslovujeme mladé generácie, ktoré možno ešte nevedia, že v budúcnosti budú pekári,“ hovorí.

Jedna dcéra vo firme, druhá u protinožcov

Daniela má dve dcéry. Jedna žije v Austrálii, druhá pracuje s ňou vo firme. Keď sa obzrie dozadu a spomenie si na začiatky, konštatuje, že to bolo náročné obdobie. „Zobralo si to aj svoju daň. Rozviedla som sa a takmer celý život som bola živiteľkou rodiny,“ spomína. Vraj sa menej venovala manželovi a rodine, ako hlavná živiteľka sa ale musela obracať, aby doniesla domov nejakú tú korunu. Daniela je človek, ktorý si negatívne situácie nepripúšťa alebo ich hodí za hlavu a ide ďalej. Novou energiou ju vedia dobiť všetky ročné obdobia, ale aj zážitky z cestovania a spoznávanie nových krajín. V zime rada lyžuje, na jar sa intenzívne venuje záhradke, v lete pláva a na jeseň miluje prechádzky v prírode. Hoci v podnikaní nikdy neboli prioritou peniaze, po päťdesiatke si kúpila dom s malou záhradkou, ktorý jej teraz robí veľkú radosť.

Prečítajte si tiež

Aj keď obe jej dcéry vyrastali spolu s mamou podnikateľkou, dnes je vo firme iba jedna z nich. Pôvodne si myslela, že k biznisu bude inklinovať skôr staršia dcéra. Vyštudovala hotelovú akadémiu a veľmi dobre jej išli jazyky. Srdce ju však ťahalo do zahraničia a nakoniec zakotvila v Austrálii. „Ako sa hovorí, musela som pustiť dieťa za svojím snom,“ vraví Daniela. Hoci jej dcéra chýba, má aj dôvod na radosť. Dcéra si totiž v Austrálii založila rodinu a Daniela je už vďaka tomu babka. Mladšia dcéra Ivetka má tiež potravinársku školu a zostala verná svojmu študijnému odboru a maminej firme. „Ona robí práve tú časť biznisu, ktorú ja nemám rada. Núti ma byť viac za stolom a nepodceňovať administratívu,“ prehodí Daniela s nešťastným úsmevom, ale aj s dávkou vďaky, že jej je dcéra veľkou oporou.

Danieline osobné lekcie

  • Ak chcete podnikať – začnite. Život vám sám ukáže, či na to máte, alebo nie.
  • Na podnikanie musíte mať „filipa“, odvahu, ale aj rozvahu a pokoru.
  • Podnikanie umožňuje budovať si vlastnú budúcnosť, ale nezabúdajte, že aj to zlé, čo sa sem-tam pritrafí, vás posilní a zapamätáte si to na celý život.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Igha Jarrah (MARKET sweet home): O predaji rozhodujú jogurty a dáždniky

Vo svojej predajni prespávala na pohovke, aby mohla ráno pokračovať v práci. Jej kúzelná prevádzka je plná lokálnych potravín. Zákazníci však občas chodia podľa toho, či vonku neprší.

Katalin Papp Vargha (CHOCOMAZE): Biznis je najsladší s gastronomickým Oscarom

Má iba 15 minút na to, aby z jednej dávky vyrobila čo najviac čokolády. Za jeden rok vyrobí aj 6 ton. Pri temperovaní musí dohliadať na správnu teplotu, inak je celá práca zbytočná.

Slávka Kollárová (Inspio): Ako sa nezblázniť z expanzie e-shopu

Spolu s manželom predali počas realitnej bubliny byt, aby si za získané peniaze kúpili prvé stroje. Dnes majú e-shop pôsobiaci v piatich krajinách Európy a vo firme vlastnú detskú škôlku.

Veronika Kostková: Zo zborovne rovno do ateliéru

So šitím začínala už školských laviciach a neskôr pokračovala ako učiteľka na strednej umeleckej škole. Dnes má vlastný svadobný ateliér a túži sa s ním presadiť vo Viedni.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky