Slávka Kollárová (Inspio): Ako sa nezblázniť z expanzie e-shopu

Spolu s manželom predali počas realitnej bubliny byt, aby si za získané peniaze kúpili prvé stroje. Dnes majú e-shop pôsobiaci v piatich krajinách Európy a vo firme vlastnú detskú škôlku.

Slávka je matka troch detí a s výrobou dekorácií na stenu začala už pri prvej dcére. Ako prvé predávala predlohy na maľovanie, pretože sama nevedela kresliť. Vraví, že materská dovolenka bola pre ňu ideálnym časom na rozbeh podnikania.

Štart biznisu

Po prvom roku štúdia estetiky Slávka otehotnela a spolu s partnerom sa presťahovali do Košíc. Počas materskej dovolenky mala veľa času, a tak spolu s dcérou maľovali na stenu. Keďže Slávke kreslenie veľmi nešlo, vytvorila si pomôcku – z papiera vystrihla predlohu a maľovala podľa obrysov. Vo svojom diele videla potenciál, a tak sa rozhodla, že bude takéto predlohy vyrábať a predávať cez Mimibazár. V tej dobe o e-shope ešte nechyrovala.

Na jej prekvapenie sa produkt stretol s veľkým ohlasom. Objednávok pribúdalo a rovnako tak pribúdalo aj peniažkov, ktoré boli k „materskej“ významnou pomocou. Slávka sa teda rozhodla ísť do podnikania plnou parou. Prvá prekážka však prišla ešte skôr, než Slávka začala s podnikaním vo veľkom. Zákazníci začali pýtať predlohy rôznych rozprávkových postavičiek. Zistila, že na to, aby mohla vytvárať predlohy na steny podľa týchto motívov, musí mať licencie na ich používanie. Licencie na kreslenie obrázkových postavičiek však boli veľmi drahé a keď si Slávka zrátala všetky náklady, rozhodla sa pre plán B.

„Začali sme navrhovať vlastné obrázky, na ktoré sme mali autorské práva. Boli to rôzne kostrbaté kvetinky,“ smeje sa Slávka. Na jej prekvapenie sa nové motívy u zákazníkov stretli s pozitívnymi ohlasmi. Prišla však aj ďalšia spätná väzba – ľuďom sa postupne nechcelo kresliť, začali pýtať nálepky. Kollárovci tak začali vyrábať nálepky na stenu, ktoré boli jednoduchšie na prípravu a zároveň rýchlejšie aplikovateľné pre zákazníka.

Inovácie menia náš svet

Predaj predlôh na maľovanie na stenu postupne klesal a zvýšil sa dopyt po nálepkách. Slávka s manželom ešte chvíľu vyvíjali oba produkty súčasne, no po čase už predlohy prestali zarábať, a tak ich výrobu úplne zrušili. Rozhodli sa investovať do vývoja e-shopu, ktorý vtedy ešte nebolo možné kúpiť ako hotový softvér. „Museli sme si na vývoj najať človeka,“ spomína Slávka.

Bez inovácií to vraj v biznise nejde a kto neinovuje, ten o chvíľu skončí. Podnikateľ, ktorý vlastní e-shop, podľa Slávky rieši inovácie na dennom poriadku. Ako príklad uvádza automatizáciu, ktorá je podľa nej po produkte hneď druhým najdôležitejším elementom v ich biznise. V praxi ide napríklad o automatizáciu objednávok, párovanie platieb či vystavovanie faktúr. Dobre naprogramovaný e-shop musí podnikateľovi jeho biznis uľahčovať, nie komplikovať. Inovácie však prichádzajú postupne s vývojom firmy. „Po čase pochopíte, kde máte slabé miesta a kde treba zabrať.“

Štartovací kapitál

„Na začiatku nemáte kapitál, pracujete veľa a zadarmo, vybielite si všetky účty v banke,“ spomína Slávka na svoje začiatky. „Pamätám si, že som raz nemala peniaze na mlieko pre dcéru. Nastal zlomový moment, keď sme mali všetky peniaze investované vo firme,“ spomína Slávka a dodáva, že hneď na ďalší deň im na firemný účet prišlo 5 000 korún a všetko sa vyriešilo. Práve v ten večer však nemala 450 korún na mlieko pre bábätká, a tak dcéra dostala trvanlivé z Tesca. „Našťastie sme tento hrozný moment všetci prežili a sme tu,“ spomína dnes už s úsmevom.

„Na začiatku vám nikto nič nedá, musíte si našetriť sami,“ opisuje obdobie ešte pred začiatkom podnikania. V čase „realitnej bubliny“ v roku 2008 sa im v Košiciach podarilo predať byt za 2 milióny korún, čo predstavovalo sumu, za ktorú si kúpili starší dvojpodlažný dom v Trebišove a ešte aj niečo odložili na rozvoj biznisu. „Dom stál 1 800 000 korún a 200 000 sme vložili do firmy. Prvé investície smerovali na nákup strojov, ktoré nie sú lacnou záležitosťou. „Keby som si chcela na ne našetriť, začala by som podnikať asi tak v päťdesiatke,“ vtipkuje Slávka, ktorá sa efektívnemu investovaniu nikdy nebránila.

Niekedy musíte znížiť svoj životný štandard a obetovať komfort kvôli firme.

Slávka priznáva, že prvé dve zarobené tisícky neinvestovala do biznisu. Občas sa vraj žena musí za tvrdú prácu aj odmeniť. Všetky ostatné peniaze už ale potom investovala do nevyhnutných položiek pre podnikanie ako zmluvy, materiály, počítač a investície do zariadenia priestoru. „Ak chce niekto podnikať, nemôže si hneď na začiatku kúpiť nový Mercedes. To až po dvanástich rokoch šestnásť hodinového pracovného času.“

Rovnaké meno aj v zahraničí

Koncom roku 2017 sa Slávka s manželom rozhodli pre rebranding firmy. Názov e-shopu totiž doposiaľ nebol jednotný pre všetky krajiny. „Na Slovensku sa voláme ARTšablóny, v Anglicku ARTstikers, v Nemecku ARTschablone a v Českej republike ARTsamolepky.“ Takýto brand je vraj pre svetovú firmu neefektívny.

Po novom sa na všetkých trhoch budú volať INSPIO. „Nevýhodou je, že ľudia nás nepoznajú po mene,“ vysvetľuje Slávka, „všetci poznajú nálepku na stenu, ktorú tvorí veľký strom s rámikmi na fotky. Nikto ale nevie, že ide o náš výrobok a že sme slovenská firma.“ Od rebrandingu si sľubujú jednotnú identitu na všetkých trhoch. Novú značku však podľa Slávky treba zavádzať postupne. Rebranding jedného trhu trvá asi rok a Slávka neodporúča meniť viac ako dva trhy súčasne. „Bola by to dobrovoľná samovražda.“

Tisíc úloh pri expanzii

Pri exporte do zahraničia má Slávka dobrú skúsenosť s poradenskými spoločnosťami, ktoré sa na daných trhoch skvele orientujú. Okrem firmy, ktorá im zabezpečuje zákaznícky servis pre klientov v ich rodnom jazyku, sa im osvedčila aj prekladateľská spoločnosť. „Preklad stránky do cudzích jazykov musí urobiť odborník a nie študent za pár eur.“

Manažovanie expanzie je vraj pre majiteľa firmy obrovský psychický tlak. „Musíte spraviť desiatky rozhodnutí denne a každý očakáva, že budú správne,“ hovorí Slávka a dodáva, že pri nesprávnom rozhodnutí vás nikto nepoľutuje. Pomáha vraj, ak určité činnosti outsourcujete a necháte na tých, ktorí im dokonale rozumejú. Outsourcovať sa oplatí napríklad digitálny marketing. „Spustíte e-shop a nič. Mesiac nemáte žiadnu objednávku,“ hovorí Slávka o prípadoch, keď človek neinvestuje do cielenej online reklamy. Klienti vraj sami neprídu. Ona osobne odporúča investovať do reklamy na Facebooku a Instagrame a takisto do Google Ads.

Prečítajte si tiež

Netreba zabúdať ani na prepravné spoločnosti. Slávka prízvukuje, že si k nim treba nájsť cestu hneď na začiatku. „Musíte nájsť dôvody, ktoré ich presvedčia, prečo vám namiesto 9 eur za poštovné naúčtujú iba 4,“ smeje sa. Počúvajú vraj najmä na rastúce objemy objednávok, ktoré je e-shop schopný generovať. Pri expanzii je dôležité aj to, aby vaša firma už od začiatku vyzerala ako svetová. Zároveň však musí spĺňať všetky potrebné náležitosti domácich trhov. V Nemecku tak napríklad musíte mať účet v lokálnej banke. Slávka vysvetľuje, že získať si dôveru u nemeckých zákazníkov nie je pre firmu z východnej Európy jednoduché.

Kapitolu o expanzii uzatvára jednou kľúčovou radou: „Niekoľko mesiacov pred uskutočnením expanzie na prvý zahraničný trh si všetky situácie simulujte doma na Slovensku. Zvládnete dvakrát, trikrát, štyrikrát toľko objednávok? Máte nachystané obaly? Máte zautomatizované procesy a vedia vaši ľudia, čo presne má kto kedy urobiť? Iba fungujúca a dobre pripravená firma export aj naozaj prežije.“

Cieľovka sú mamičky

Cieľovou skupinou Slávkinho podnikania sú mamičky s deťmi, ktorým prispôsobila aj marketing. Najlepšou reklamou je fotka dieťaťa s obľúbenou nálepkou na stene alebo s tabuľkou s údajmi o narodení. Niekedy sa mamičky nemôžu dočkať a tabuľku s mierami dieťaťa objednávajú ešte z pôrodnice. Podľa Slávky sú mamičky vďačnými klientkami, ktoré sa vždy rady pochvália na sociálnych sieťach a ďakovné slová venujú aj Slávke.

Samozrejme, vyjadria sa aj v prípade, keď sa im niečo nepáči a vtedy vie Slávka urobiť rôzne ústupky, aby im vyhovela. Dôležité je určiť si hranicu. Slávka si neraz potvrdila pravidlo, že keď ľuďom podáte prst, zoberú vám celú ruku. Raz si jej klientka objednala 10 nálepiek a 9 z nich chcela vrátiť. Vraj si len chcela skúsiť, ktorá bude na stene najkrajšia. Slávka už pozná tento typ zákazníkov a nenechá sa odradiť ani negatívnymi komentármi na Facebooku.

„Jedna pani sa sťažovala na vysokú cenu a povedala, že náš produkt nemá hodnotu ani 5 eur.“ Slávka jej mala chuť hneď odpísať, že v cene je okrem materiálu zarátaná aj práca, nápad, dizajn, balenie, nehovoriac o DPH, no napokon si zahryzla do jazyka. Vždy sa snaží s klientmi komunikovať s pokorou a nebrať si podobné komentáre k srdcu. Zákazníci často pýtajú zľavu, Slávka je však pri zľavách opatrná. „Keď u nás zákazník nakupuje pravidelne, v niektorých prípadoch mu môžeme znížiť cenu.“ Na druhej strane hovorí, že poskytnutá zľava sa prejaví inde a pokiaľ nechce znížiť kvalitu materiálov, musí ubrať zamestnancom z odmien, a to robí nerada.

Článok pokračuje pod reklamou

Kolektív žien

Slávka má vo firme veľa žien a tri z nich sú dokonca teraz na materskej, aj keď nie tak úplne. Energická podnikateľka je toho názoru, že keď si chce kvalitné zamestnankyne udržať, musí sa postarať o to, aby boli schopné popri dieťati pracovať. Ona sama nepatrila k matkám, ktoré sú tri roky s dieťaťom doma a popri tom nič iné nerobia. Preto má vo firme akúsi detskú mini škôlku. Navštevuje ju jej najmladšia dcérka aj detičky jej zamestnankýň.

Ženský kolektív vraj funguje dobre, i keď je pravda, že občas to zaškrípe a ani ona nie je úplne bez viny. Priznáva, že nie vždy je chyba v zamestnancovi, pretože aj ženy podnikateľky občas majú svoje dni. Rovnako ako niekedy dokážu tolerovať, ak muž príde neskoro domov a inokedy nie, takisto sú náladové aj pri práci so zamestnancami. „Niekedy mi vadí, že veci nechápu, ak im všetko nepoviem „polopate“, inokedy to neriešim a prižmúrim oko.“ Základom fungujúcich vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom je podľa nej komunikácia, nie peniaze.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ chcú mať jej zamestnanci stabilné miesto v rozvíjajúcej sa firme, mali by podnikateľke pomáhať. To znamená pracovať na tom, aby firma fungovala a nepozerať sa o trištvrte na štyri na hodinky, kedy už pôjde domov. Slávka robí všetko preto, aby boli zamestnanci v práci spokojní, pretože dnes platí, že peniaze dávno nie sú hlavnou motiváciou.

Jedna chyba, fatálne následky

Najväčší problém, s ktorým sa Slávka v podnikaní stretla, bolo nezvládnuté účtovníctvo. Chyba bola v zamestnankyni, ktorá účtovanie rozvíjajúcej sa a stále komplikovanejšej firmy od istého momentu nezvládla. Obnova účtovníctva spomalila firmu na dva roky. Slávka odporúča každému podnikateľovi naučiť sa aspoň základy účtovníctva, pretože iba tak možno mať nad účtovníkom akú takú kontrolu.

Keby si Slávka nespravila kurz účtovníctva a dva roky nepracovala na náprave katastrofického stavu, firma by vraj určite zanikla. „O ničom sme nevedeli až do momentu, kým nám banky odmietli dať akýkoľvek úver,“ s hrôzou spomína Slávka. „Všetko sa dá odpustiť, ale za nezaplatené dane sa chodí do basy,“ uzatvára smutnú kapitolu svojho podnikania.

Podnikanie a rodina

Pokiaľ ide o rodinu, Slávka má tip na ideálny model. „Tri deti treba mať s veľkým odstupom,“ smeje sa matka trinásťročnej, deväťročnej a ročnej dcéry. Skĺbiť podnikanie s rodinou je náročné a keby nebolo manžela, určite by to nezvládla. Pri podnikaní je dôležitá hlavne spoločenská podpora, ktorej sa Slávka nedočkala. Práve kvôli spojeniu matka podnikateľka nechodí do klubov mamičiek.

„Cítila som odsudzovanie za to, že pracujem a nevenujem sa tri roky doma dieťaťu,“ vraví smutne Slávka. Hneď vzápätí ale vtipkuje: „Poznáte pravidlo troch sekúnd? Dokedy môže dieťa zjesť jedlo spadnuté na zem? Pri mojich deťoch sa toto pravidlo predĺžilo na tri minúty.“ Aby podnikanie fungovalo, musíte si vraj nastaviť systém. Slávka každé ráno svoju najmladšiu dcéru budí, aby ju vzala so sebou do práce, kde sa o ňu stará opatrovateľka. Je však hneď „vedľa“, takže za ňou môže v prípade potreby kedykoľvek odbehnúť.

Slávka je žena, ktorá sa musí realizovať, inak by sa zbláznila. Uznáva však, že sebarealizácia v podnikaní je v kombinácii s výchovou detí náročnejšia. S manželom majú preto pravidlo fifty-fifty. „Manžel má deň a ja mám noc,“ vysvetľuje rozdelenie starostlivosti o najmladšiu dcéru. V práci sa každý venuje činnostiam, pri ktorých sa navzájom nevedia zastúpiť a záskoky si vynahrádzajú doma.

„Akonáhle má jeden z nás viac práce, ten druhý zastrešuje aktivity detí.“ Či už ide o domáce úlohy, návštevu lekára, alebo treba zaviesť deti do školy, tieto činnosti sú pre oboch manželov rovnaké. „Keď vám po pôrode partner povie, že on dieťa nikdy nebude prebaľovať, nahláste v nemocnici, že otcom dieťaťa je niekto iný,“ radí Slávka so smiechom.

Popri firme a deťoch si manželia nájdu čas aj na seba. Každý rok idú na dovolenku aj bez detí a bežne chodievajú na rande, kde sa zásadne nerozprávajú o práci. Mali aj obdobie, keď sa po štvrtej poobede doma vôbec nesmelo rozprávať o práci. Vtedy z nej mala doslova fóbiu. „Normálne som sa bála otvoriť maily. A to je dosť problém, keď máte internetovú firmu,“ smeje sa.

Hoci sa Slávka nestretáva s pochopením, myslí si, že partnerský vzťah je ešte dôležitejší ako deti. Keď vraj nefunguje vzťah, rozpadne sa neskôr aj rodina aj firma. Dôležité je podľa nej užívať si život a dopriať si to, čo máte radi. Ona sama má napríklad v pláne tetovanie, ale aj zoskok s padákom.

Slávkine osobné lekcie

  • Podnikanie je koleso, ktoré nezastavíte. Nemôžete si zobrať na mesiac dovolenku, lebo vás to bude stáť veľa peňazí.
  • Nepodriaďujte svoj život iba rodine, iba deťom, iba mužovi, iba firme, iba peniazom.
  • Nevydávajte sa za blbcov! :) Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, musíte si nájsť normálneho partnera, ktorý si vás bude vážiť, bude vás uznávať a podporovať.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Igha Jarrah (MARKET sweet home): O predaji rozhodujú jogurty a dáždniky

Vo svojej predajni prespávala na pohovke, aby mohla ráno pokračovať v práci. Jej kúzelná prevádzka je plná lokálnych potravín. Zákazníci však občas chodia podľa toho, či vonku neprší.

Daniela Kováčová (PekaStroj): Zariaďujeme pekárne aj na kľúč

Ako mladá pekárka chodila po firmách a ponúkala rotačné pece. Dnes predáva pekárske linky za státisíce eur a zastupuje popredných zahraničných výrobcov.

Katalin Papp Vargha (CHOCOMAZE): Biznis je najsladší s gastronomickým Oscarom

Má iba 15 minút na to, aby z jednej dávky vyrobila čo najviac čokolády. Za jeden rok vyrobí aj 6 ton. Pri temperovaní musí dohliadať na správnu teplotu, inak je celá práca zbytočná.

Veronika Kostková: Zo zborovne rovno do ateliéru

So šitím začínala už školských laviciach a neskôr pokračovala ako učiteľka na strednej umeleckej škole. Dnes má vlastný svadobný ateliér a túži sa s ním presadiť vo Viedni.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky