Minimálna mzda podľa stupňov náročnosti v roku 2026 (minimálne mzdové nároky)

Od januára 2026 je minimálna mzda 915 eur mesačne, čo predstavuje najvyšší nárast minimálnej mzdy za posledné roky. Pozrite si, aké budú sumy pre jednotlivé stupne náročnosti práce.

Určenie minimálnej mzdy od 1.1.2026 – od čoho závisí?

Výšku minimálnej mzdy na Slovensku určuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Minimálna mzda predstavuje najnižšiu odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu. Jej výška sa uvádza v hrubom vyjadrení, teda pred odpočítaním odvodov a daní.

Podľa § 7 zákona o minimálnej mzde majú zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov (ďalej len „zástupcovia“) každý rok možnosť rokovať o sume minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Rokovania sa musia začať najneskôr 1. apríla a ak sa zástupcovia dohodnú na konkrétnej výške do 15. júla, výsledná suma sa určí ich dohodou. V prípade, že k dohode v tejto lehote nedôjde, návrh prerokuje Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, do 31. augusta.

Keďže 18. augusta 2025 na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR opätovne nedošlo k dohode sociálnych partnerov, výška minimálnej mzdy pre rok 2026 bola určená podľa vzorca uvedeného v § 8 zákona o minimálnej mzde. Minimálna mzda tak bola určená percentom z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR za rok, ktorý dva roky predchádza roku určovania minimálnej mzdy.

V roku 2026 sa percentuálny podiel z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zvýšil, z pôvodných 57 % na 60 % priemernej mzdy, čo ovplyvnilo výšku minimálnej mzdy a prinieslo výraznejší medziročný nárast minimálnej mzdy.

Minimálna mesačná mzda je tak od 1.1.2026 v prvom stupni náročnosti práce na úrovni 915 eur, čo oproti minimálnej mzde v roku 2025 predstavuje nárast o 99 eur (12,1 %).

Viac informácii o minimálnej mzde v roku 2026 si môžete prečítať v našom článku Minimálna mzda od 1.1.2026. V pokračovaní článku sa budeme venovať už len jednotlivým stupňom náročnosti práce.

Minimálna mzda podľa stupňov náročnosti (koeficientov)

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ, u ktorého nie je mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve, povinný vyplatiť zamestnancovi najmenej sumu minimálneho mzdového nároku prislúchajúceho k stupňu náročnosti práce pracovného miesta.

Na účely určenia minimálneho mzdového nároku ustanovuje Zákonník práce koeficienty, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé stupne náročnosti práce.

Každé pracovné miesto, ktoré zamestnávateľ vytvorí, musí mať priradený príslušný stupeň náročnosti práce. Od určeného stupňa náročnosti sa následne odvíja minimálna mzda zamestnanca, pričom zároveň platí, že čím je pracovná činnosť zložitejšia, tým vyššia je minimálna mzda, ktorú musí zamestnávateľ poskytnúť. Ak nastane situácia, že mzda zamestnanca v konkrétnom mesiaci nedosiahne ani sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu doplatok ku mzde, a to vo výške rozdielu dosiahnutej mzdy a minimálnej mzdy určenej podľa stupňa náročnosti práce daného zamestnanca.

Ako sa určuje stupeň náročnosti práce?

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyhodnotiť každé pracovné miesto a zaradiť ho do jedného zo šiestich stupňov náročnosti podľa najzložitejšej pracovnej činnosti, ktorú má zamestnanec vykonávať. Pracovné miesto pritom predstavuje súhrn činností dohodnutých v pracovnej zmluve. V praxi to znamená, že ak má zamestnanec v pracovnej náplni úlohy zo zaradenia do 1. aj 2. stupňa náročnosti práce, patrí mu minimálna mzda podľa vyššieho – teda 2. stupňa.

Podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti sa rozlišuje šesť stupňov náročnosti práce:

• 1. stupeň – jednoduché, opakujúce sa manuálne, prípravné, manipulačné či pomocné práce, podľa presných postupov a pokynov (napr. upratovač/čka, dokladač/čka tovaru, pomocný/á robotník/čka na stavbe a pod.),
• 2. stupeň – bežné odborné alebo jednoduchšie remeselné a administratívne práce, ktoré majú charakter rutinných prác, vykonávaných podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov alebo prác s hmotnou zodpovednosťou (napr. predavač/čka, pokladník/čka, administratívny/a pracovník/čka, pomocný/á účtovník/čka),
• 3. stupeň – ucelené odborné úlohy a tvorivé remeselné činnosti, často spojené so zvýšenou fyzickou záťažou alebo zodpovednosťou za zdravie iných alebo ťažko odstrániteľné škody (napr. vodič/čka autobusu, elektrikár/ka, zdravotná sestra/brat, ekonóm/ka),
• 4. stupeň – odborné a organizačné činnosti s vyššou psychickou záťažou, vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti (napr. hlavný/á účtovník/čka, vedúci/a prevádzky),
• 5. stupeň – koncepčné a špecializované odborné práce s vysokou zodpovednosťou a náročnosťou (napr. manažér/ka výroby, všeobecný/á lekár/ka),
• 6. stupeň – najnáročnejšie riadiace, koncepčné alebo vysoko špecializované činnosti s významnými spoločenskými dôsledkami (napr. generálny/a riaditeľ/ka, primár/ka).

Vyššie uvádzané charakteristiky slúžia ako pomôcka – konečné zaradenie pracovného miesta do konkrétneho stupňa vykonáva zamestnávateľ (u neho napr. personalista), a to podľa reálnej náplne práce, nielen podľa názvu pozície. Preto sa môže stať, že rovnaká pracovná pozícia je u rôznych zamestnávateľov alebo v rôznych oddeleniach zaradená do odlišného stupňa náročnosti. Pri prideľovaní stupňa náročnosti k pracovnému miestu môže zamestnávateľ vychádzať aj napr. z požadovanej úrovne vzdelania, najnáročnejšej vykonávanej práce, miery zodpovednosti a fyzickej či psychickej náročnosti.

Zamestnávatelia si spravidla vedú vlastné tabuľky alebo interné predpisy so zaradením pracovných miest do stupňov náročnosti. Inšpektorát práce však odporúča uvádzať priradený stupeň priamo v pracovnej zmluve, a zároveň mať o ňom vedenú dokumentovanú evidenciu pre potreby kontroly aj pre informovanie zamestnancov.

Upozorňujeme, že ak sa druh práce alebo pracovná náplň zamestnanca zmení, je potrebné stupeň náročnosti vždy znovu vyhodnotiť a upraviť.

Minimálna mzda pre stupne náročnosti od 1.1.2026

Suma minimálnej mzdy pre zamestnancov na plný pracovný úväzok v pravom stupni náročnosti prác je na rok 2026 stanovená na 915 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda pri ustanovenom 40-hodinovom týždennom pracovnom čase (8 hodín denne, 5 dní v týždni) predstavuje 5,259 eura.

Treba však zdôrazniť, že samotná suma minimálnej mzdy ešte nezohľadňuje tzv. minimálny mzdový nárok zamestnanca. Zákonník práce stanovuje výpočet minimálneho mzdového nároku ako súčet dvoch zložiek: rozdielu medzi minimálnou mzdou platnou pre daný rok a minimálnou mzdou z roku 2020 a súčinu minimálnej mzdy z roku 2020 s príslušným koeficientom minimálnej mzdy.

Pre rok 2026 sa preto minimálny mzdový nárok vypočíta podľa nasledovného vzorca:

Pre rok 2026 je výška minimálnej mesačnej mzdy určená v závislosti od stupňa náročnosti práce nasledovne:

Suma hodinového minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce v roku 2026

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce sa pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín určuje ako 1/174 zo sumy minimálneho mesačného mzdového nároku platného pre rok 2026. Táto hodnota vyjadruje minimálnu hodinovú odmenu, ktorú musí zamestnávateľ zamestnancovi vyplatiť za každú odpracovanú hodinu. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín (napríklad pri dvojzmennej prevádzke), hodinové sumy minimálnych mzdových nárokov sa úmerne zvyšujú.

V nasledujúcej tabuľke prinášame prehľad hodinovej minimálnej mzdy pre rok 2026 podľa stupňov náročnosti práce pri 40-hodinovom pracovnom čase aj pri kratšom týždennom pracovnom čase: