Vláda SR schválila balík tzv. prorastových opatrení na podporu ekonomiky. Podnikatelia zmeny vítajú, no nádej na ekonomický rast zatiaľ celkom nevidia. Na čo sa pripraviť? Prehľad opatrení.
Vláda SR v stredu 3.6.2026 schválila návrh zákona so súborom opatrení na podporu ekonomiky, konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. Ako rezort uvádza v tlačovej správe, opatrenia majú za cieľ zlepšiť podmienky pre podnikanie, znížiť náklady firiem a prispieť k stabilizácii podnikateľského prostredia. Zároveň majú vytvoriť predpoklady pre hospodársky rok v nasledujúcich rokoch. S čím rátať a ako opatrenia vnímajú odborníci či podnikatelia?
Balík obsahuje:
- 11 opatrení zameraných na podnikateľské prostredie, sú legislatívneho charakteru v podobe zákona,
- 32 opatrení, ktoré budú realizovať jednotlivé rezorty do konca roka 2026 v podobe legislatívnych a nelegislatívnych návrhov,
- 6 opatrení, ktoré sa už nachádzajú a prerokúvajú v parlamente.
Legislatívne prorastové opatrenia v podnikateľskom prostredí
Opatrenia, ktoré priamo ovplyvnia podnikateľov a sú obsiahnuté v zákone, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so stabilizačnými opatreniami pre podnikateľské prostredie, sú zamerané najmä na znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov. V rámci tohto zákona v stredu 3.6.2026 vláda schválila nasledovné zmeny:
- oddlženie (konkurz alebo splátkový kalendár) už nebude automaticky brániť prevádzkovaniu živnosti, rozhodujúce bude, či je osoba zapísaná v registri diskvalifikácií – ak áno, vtedy môže byť výkon živnosti pozastavený;
- ruší sa povinnosť zasielať doklady odbornej spôsobilosti Živnostenskej komore na posúdenie pri vybavovaní živností;
- firmy budú môcť pri oznamovaní zrážkovej dane uvádzať aj dátum narodenia namiesto rodného čísla, aj keď bolo daňovníkovi pridelené;
- vypúšťa sa duplicitná povinnosť zdravotných poisťovní sprístupňovať zoznam poistencov, ktorí zmenili zdravotnú poisťovňu, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti;
- vypúšťa sa povinnosť oznamovania zmien stanov, pretože tieto údaje sú verejne dostupné v Zbierke listín a Obchodnom registri SR;
- vypúšťa sa povinnosť zamestnávateľa vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov;
- zamestnávatelia nebudú môcť nariadiť uchádzačom o zamestnanie podrobenie sa lekárske preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci a oboznámiť sa s výsledkom zdravotnej spôsobilosti na prácu;
- ruší sa povinnosť každoročného overovania údajov v registri partnerov verejného sektora, ak nenastali zmeny;
- ruší sa povinnosť predávajúcich umiestniť v predajni na viditeľnom mieste oznámenie o evidencii tržieb.
Účinnosť opatrení v rámci tohto zákona je navrhovaná rôzne – niektoré by mali byť účinné odo dňa vyhlásenia, iné od 1.7.2026 alebo od 17.8.2026.
Ďalšie opatrenia pre podnikateľské prostredie
V rámci ďalších legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré ovplyvnia podnikateľské prostredie, je tiež:
- plán revízie vybraných zastaraných STN noriem (podmienené schválením rozpočtu na rok 2027),
- zosúladenie slovenských procesov cezhraničnej prepravy odpadov s európskym elektronickým systémom,
- rozšírenie okruhu neobalových výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť úhrady nákladov, o kancelársky papier. Podľa vlády súčasná právna úprava neprimerane zaťažuje domácich výrobcov, keďže na rozdiel od okolitých krajín vyžaduje úhradu nákladov aj za neobalové výrobky,
- zjednodušenie administratívnej evidencie pri nakladaní s malým množstvom odpadu (zavedenie hranice 500 kg pre vedenie samostatného evidenčného listu),
- prehodnotenie spoločenskej hodnoty drevín,
- vypustenie batérií, ktoré nie sú odpadom, zo zákona o odpadoch,
- zníženie administratívnej záťaže pri bežných alebo nízkorizikových projektoch v oblasti zariadení na úpravu a spracovanie ostatných odpadov,
- preskúmanie, či je možné znížiť finančnú náročnosť založenia s. r. o.,
- zníženie sankcií za neplnenie povinností voči štatistickému úradu,
- preskúmanie systému platenia preddavkov SZČO (podmienené schválením štátneho rozpočtu na rok 2027),
- preskúmanie legislatívy s cieľom posilniť preventívny charakter kontrol a zakotviť princíp tzv. druhej šance,
- zrušenie povinnosti vytvárať rezervný fond v spoločnostiach s ručením obmedzeným,
- zjednodušenie procesu upustenia od zábezpeky pre spotrebnú daň z alkoholu.
Zníženie energetického zaťaženia firiem
V oblasti energetiky sa vláda chce zamerať na stabilizáciu cien energií, zníženie nákladov energeticky náročných podnikov a vytvorenie predvídateľnejšieho prostredia pre priemyselné investície. Medzi navrhované opatrenia patrí:
- preskúmanie nastavenia regulovaných poplatkov a tarifných mechanizmov,
- zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel,
- podpora dlhodobých kontraktov na dodávku energií,
- efektívnejšie využitie Modernizačného fondu a podpora modernizácie energetickej infraštruktúry.
Zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel od 1.10.2026
Jediným legislatívnym opatrením v tejto oblasti je zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel. Aj toto opatrenie bolo schválené vládou v rámci spomínaného zákona.
Sadzba dane sa ustanovuje vo výške 1,32 eura/MWh alebo 0,50 eura/MWh, ak elektrinu používa osoba/je dodaná osobe, ktorá v poslednom účtovnom období, za ktoré uložila riadnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok, dosiahla viac ako 50 % svojich výnosov z jednej alebo viacerých ekonomických činností. Ide pritom o činnosti uvedené v štatistickej klasifikácii ekonomických činností v sekcii:
- B – Ťažba a dobývanie,
- C – Priemyselná výroba,
- D – Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu,
- E – Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov.
Navrhovaná účinnosť tohto opatrenia je od 1.10.2026.
Prorastové opatrenia v oblasti daní, odvodov a podpory investícií
V rámci Akčného plánu podpory výskumu, vývoja a inovácií, ktorý schválila vláda, sa plánuje podporiť táto oblasť v objeme viac ako 497 mil. eur (v roku 2027) a 642 mil. eur (v roku 2028). Investície majú prispieť k rastu produktivity, vyššej pridanej hodnote ekonomiky a zlepšeniu konkurencieschopnosti SR.
Súčasťou sú aj opatrenia na:
- rozšírenie grantových a finančných nástrojov pre podniky,
- podporu investícií cez fondové mechanizmy,
- zlepšenie financovania inovačných projektov a
- efektívnejšie využívanie európskych a štátnych zdrojov.
Počíta sa napríklad s vyhlásením novej výzvy na dekarbonizáciu budov a výmenu technológie na úsporu elektriny, pričom priemysel by mal mať zjednodušené podmienky. Zriadiť by sa tiež mali Slovenský fond regionálneho rozvoja či Inovačného fondu pre slovenské regióny. Grantovú podporu dostanú vysoko inovatívne projekty, preskúmať sa majú možnosti zvýšenia a flexibility superodpočtu na výskum a vývoj a zaviesť vláda sľubuje tiež nástroj podpory výskumu, vývoja a inovácií vo firmách.
Pokiaľ ide o daňovo-odvodovú oblasť, vláda sľubuje, že preskúma možnosti daňového zvýhodnenia odpisovania s cieľom podporiť investície do hmotného/nehmotného majetku. Toto opatrenie je ale podmienené dohodou o rozpočte na rok 2027.
Prorastové opatrenia v oblasti trhu práce a zamestnanosti
V tejto oblasti sú navrhované dve opatrenia:
- Preskúmanie možností administratívnych opatrení na zefektívnenie a urýchlenie procesu uznávania dokladov o vzdelaní, čím by sa odstránila administratívna a finančná náročnosť vzdelávania zo zahraničia a podporili by sa tak nedostatkové profesie.
- Prehodnotenie jazykových požiadaviek pri uznávaní zahraničných kvalifikácií cudzincov, pričom cieľom je zvýšenie migrácie kvalifikovaných odborníkov na Slovensko.
Prorastové opatrenia, ktoré sú už v legislatívnom procese
V procese realizácie a schvaľovania je 6 opatrení. Ako a kedy budú implementované, bude závisieť od prerokovania v parlamente. Ide o:
- zavedenie príjmovej hranice – povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vzniká len SZČO, ktorých príjem z podnikania a inej SZČ presiahne 10,5-násobku sumy životného minima – uvedená novela zákona o sociálnom poistení bola schválená 2.6.2026 a podľa tejto úpravy už v tomto roku platí, že ak v daňovom priznaní za rok 2025 vykáže/vykázala fyzická osoba príjmy z podnikania alebo inej SZČ do 2 876,90 eur vrátane, povinné sociálne nemocenské a povinné dôchodkové poistenie jej od júla 2026 nevznikne;
- umožnenie zakladať s. r. o. od 16 rokov;
- zníženie infraštruktúrnych poplatkov pre spoločnosti využívajúce zemný plyn na neenergetické účely;
- zvýšenie sumy odvodovej odpočítateľnej položky pre príjem z dohody a možnosť pracovať na dohodu pre fyzické osoby na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke;
- zrušenie povinnosti vystavovať listinné vyúčtovania za energie pre odberateľov, ktorí sú podľa zákona o DPH povinní prijímať výlučne elektronické faktúry;
- úprava informačnej povinnosti o inteligentných meracích systémoch zo strany dodávateľa elektriny.
Zamestnávatelia opatrenia vítajú, považujú ich ale za nedostatočné
Zástupcovia podnikateľov a zamestnávateľov vítajú, že vláda konečne predstavila balík stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie. Opatrenia považujú za správne a podporujú ich. Avšak, združenia sa zhodujú, že ide najmä o kozmetické úpravy, rozsah zákona je nedostatočný a pochybujú, že avizované zmeny budú mať skutočný efekt na hospodársky rast.
Predložený balík opatrení zamestnávatelia nepovažujú za skutočne stabilizačný program ekonomiky. „Ide predovšetkým o súbor administratívnych a procesných opatrení, ktoré môžu pomôcť podnikateľskému prostrediu, ale samy o sebe nedokážu zastaviť pokles konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Ak chceme hovoriť o skutočnej stabilizácii ekonomiky, musia nasledovať opatrenia s reálnym ekonomickým dopadom,“ uvádza v stanovisku Klub 500.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) zas vytýka znižovanie počtu opatrení: „Súbor stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie sa z asi 150 opatrení znižoval na 90, 50 a teraz na 38 bez konkrétnych termínov a kvantifikácie, neobsahuje tie najdôležitejšie opatrenia v daňovej oblasti (zrušenie transakčnej dane a pod.). Sme toho názoru, že ide o absolútne nepochopenie vážnosti situácie v hospodárstve a rozpočte. Zatiaľ vláda nevysiela potrebný impulz, že myslí s plnou vážnosťou citeľne zlepšovať podnikateľské prostredie a podporiť hospodársky rast.“ AZZZ vysvetľuje, že ak majú opatrenia skutočne podporiť hospodársky rast, musia sa dotýkať najdôležitejších opatrení napríklad v daňovej oblasti.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) uvádza, že akékoľvek naštartovanie ekonomického rastu nevyhnutne predpokladá, že slovenská ekonomika buď:
- získa nové zdroje,
- začne efektívnejšie využívať tie, ktoré už má alebo aspoň,
- zastaví ich plytvanie.
Preto je podľa RÚZ potrebné realizovať skutočné prorastové opatrenia, medzi ktoré radí zrušenie transakčnej dane, úpravu zdaňovania právnických aj fyzických osôb (napr. zavedením rovnej dane), zníženie odvodového zaťaženia, zásadné zjednodušenie systému DPH, odstránenie nesystémových sektorových a osobitných odvodov či zjednodušenie a spružnenie pracovnoprávnej legislatívy. „Tieto kroky zároveň musia byť doplnené o konkrétne opatrenia na strane výdavkov štátu,“ dodáva.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) vo svojom stanovisku vytýka aj fakt, že materiál s opatreniami bol sociálnym partnerom predložený menej ako 24 hodín pred začatím rokovania Hospodárskej sociálnej rady SR. Tým podľa APZD nebol dodržaný rokovací poriadok poradného orgánu vlády.
Zamestnávatelia jednohlasne oceňujú a pozitívne hodnotia zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel.
Daňová odborníčka Silvia Hallová zasa pozitívne vníma aj uznávanie kvalifikácií pre nedostatkové profesie zo zahraničia či snahu o riešenie demografického vývoja cez prílev zahraničnej pracovnej sily. „Tu je však opätovne treba povedať, že to nie je riešenie, ktoré sa dá preklopiť do reality zo dňa na deň. Tento krok môže mať pozitívny vplyv v nasledujúcom období pri obsadzovaní nedostatkových profesií napríklad v zdravotníctve a automobilovom sektore,“ dodáva. Odborníčka má tiež za to, že pozitívny vplyv môžu mať PPP projekty, nakoľko ide o priame investície do hospodárstva. Upozorňuje však, že takéto projekty si vyžadujú dlhodobejšiu prípravu.
„Pri zamestnávateľoch je pozitívom zníženie regulácie v oblasti BOZP a zrušení povinných lekárskych prehliadok pre zamestnancov 1. a 2. kategórie. Ide o správne zmeny, ktoré však nemajú zásadný finančný a prorastový charakter, čiže tieto kroky nemajú potenciál zásadne ovplyvniť rast slovenskej ekonomiky,“ uvádza odborníčka. Podobné konštatovanie podľa nej platí aj o zrušení povinnosti umiestňovať oznam o evidencii tržieb v mieste predaja a rôzne menšie opatrenia v súvislosti s nakladaním odpadu.
S. Hallová zároveň upozorňuje, že Slovenská republika musí konsolidovať, skôr škrtať a šetriť. Konštatuje, že ekonomika nám začína klesať a znížila sa aj kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá je viditeľná na poklese obratu v maloobchode. „V takejto situácii by vláda mala priamo podporiť rast ekonomiky buď cez priame investície zo štátneho rozpočtu, alebo cez také opatrenia, ktoré vytvoria väčší disponibilný príjem obyvateľstva či firiem na ďalšie investície alebo na spotrebu. Práve opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na štátny rozpočet by pomohli rastu ekonomiky.“ Zostáva podľa nej dúfať, že vláda príde s ďalšími opatreniami, ktoré budú mať zásadnejší dopad na úsporu nákladov pre podnikateľský sektor a zvyšovanie čistého príjmu pre obyvateľstvo, a tým rastu kúpyschopnosti obyvateľstva.
