Za akých okolností majú živnostníci nárok na platenú dovolenku alebo na poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku?
V čom spočíva rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade King vs. Sash Windows Workshop?
Platenou dovolenkou samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal v prípade King vs. Sash Windows Workshop.
Pán King, ktorý ako SZČO po dobu 13 rokov pracoval pre spoločnosť Sash Windows Workshop (Veľká Británia), sa pri svojom odchode na dôchodok domáhal náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Táto náhrada mu však zo strany uvedenej spoločnosti nebola poskytnutá s odôvodnením, že SZČO ako podnikatelia nárok na dovolenku nemajú.
To viedlo k súdnemu sporu, ktorý vyvrcholil rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo svojom rozhodnutí z konca roka 2017 skonštatoval, že pán King je pracovník ako každý iný, a preto má nárok na 4 týždne platenej dovolenky za kalendárny rok, bez ohľadu na to, že svoju činnosť vykonával ako SZČO.
Nakoľko závery európskeho súdu by mali rešpektovať aj súdy v jednotlivých členských štátoch EÚ (inak by obdobné prípady mohli mať rovnakú dohru ako u pána Kinga), spomínané rozhodnutie má význam aj pre slovenských živnostníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť formou tzv. švarc systému, teda v obchodnom vzťahu k individuálnemu objednávateľovi.
Kedy živnostníci majú a kedy nemajú nárok na platenú dovolenku, resp. nárok na poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku?
Prípad pána Kinga je typickou ukážkou spôsobu, akým sa aj na Slovensku pracovné zmluvy (a s tým spojená daňovo-odvodová záťaž) nahradzujú rôznymi typmi obchodných zmlúv. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že ak vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi vykazuje znaky tzv. závislej práce, pôjde o nedovolené obchádzanie zákonníka práce, s ktorým je spojené jednak riziko pokuty, jednak vznik rovnakých nárokov, aké má každý zamestnanec v pracovnom pomere - vrátane nároku na 4 týždne dovolenky alebo na poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku.
Aby teda živnostník mohol požadovať dovolenku alebo poskytnutie náhrady za nevyčerpanú dovolenku, musel by vykonávať nelegálnu prácu. K tomu dochádza najmä vtedy, ak svoju činnosť vykonáva výhradne pre jedného objednávateľa, obvykle priamo na pracovisku u tohto objednávateľa.
Ak živnostník vykonáva svoju činnosť pre viacerých objednávateľov bez toho, aby sa spolupráca s týmito objednávateľmi vyznačovala nadriadenosťou objednávateľov a podriadenosťou živnostníka, konaním podľa pokynov a v mene týchto objednávateľov (napr. s využitím emailovej adresy pod doménou objednávateľa), potom o nelegálnu prácu nepôjde a živnostníkovi nárok na platenú dovolenku nevzniká.
Aké sú pokuty za nelegálnu prácu?
Nárok na platenú dovolenku nie je jediný dôsledok švarc systému. Ak živnostník vykonáva nelegálnu prácu, hrozí mu za to pokuta vo výške do 331 EUR, pričom táto pokuta môže a nemusí byť uložená. Možno však skonštatovať, že výška pokuty je v porovnaní s výškou náhrady za nevyčerpanú dovolenku len veľmi nízka.
Objednávateľovi (kvázi zamestnávateľovi) oproti tomu hrozí pokuta vo výške 2000 EUR v prípade nelegálneho zamestnávania jedného a 5000 EUR v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac pracovníkov, pričom uloženie tejto pokuty je zo strany inšpektorátu práce povinné.
