Významné zmeny vo verejnom obstarávaní od 31.3.2022

Novela, ktorá má zrýchliť proces verejného obstarávania, bola schválená. Prináša zmenu limitov pre zákazky aj novinky pri stavebných prácach. Čo dôležité sa mení?

Dňa 7. 10. 2021 Národná rada SR schválila dlho pripravovanú novelu zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo len „ZVO“), ktorá do verejného obstarávania prináša inovačné prvky. Predovšetkým si od nej možno sľubovať zjednodušenie pravidiel pre nakupovanie za verejné prostriedky, avšak dôraz kladie aj na posilnenie odbornosti zavedením konceptu profesionalizácie.

Za inovačné prvky, z ktorých väčšina bude účinná od 31. 3. 2022, možno označiť zavedenie verejnej politiky otvorenej komunikácieposilnenie nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie, zavedenie stopky obchodovania so štátom pre vymedzených verejných funkcionárov, či zavedenie inštitútu nedôvodných námietok. Ako sa teda novela dotkne tak obstarávateľov, ako aj záujemcov a uchádzačov?  

Limity vo verejnom obstarávaní od 31.3.2022

V článku Aké zmeny sa chystajú vo verejnom obstarávaní od 1. 1. 2022 sme vás previedli plánovanými zmenami vyplývajúcimi z návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré, ako i ďalšie, následne Národná rada Slovenskej republiky prijala. Dotýkajú sa nielen procesu verejného obstarávania a činnosti zadávateľov pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác, ale i chodu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj len „úrad“).  

Prvou podstatnou zmenou, ktorá bola schválená v zmysle pôvodného návrhu zákona, je zmena limitov vo verejnom obstarávaní. Tieto totiž novela ZVO zvyšuje, čím napríklad umožňuje neaplikovať zákon o verejnom obstarávaní pri zákazkách s predpokladanou hodnotou nižšou až ako 10 000 eur  v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. T. j. nákupy rovnakého tovaru, napríklad kancelárskych potrieb, v priebehu roka, resp. počas platnosti zmluvy nepresahujúce sumu 10 000 eur bude možné od budúceho roka nakupovať úplne bez aplikácie ZVO. Nebude potrebné sledovať ani aspoň minimálne štandardy nevyhnutné pri nákupe tovarov spadajúcich do zákazky s nízkou hodnotou, pretože až nad sumou 10 000 eur  začnú pravidlá pre zákazku s nízkou hodnotou, pri ktorej je už aplikácia zákona o verejnom obstarávaní nevyhnutná.

Novela zákona o verejnom obstarávaní sa výrazne dotkla aj limitov zákazky s nízkou hodnotou, od čoho je možné predpokladať jednoduchšie a rýchlejšie zabezpečovanie tovarov a služieb za stále udržateľnej hospodárskej súťaže.

Limity zákazky s nízkou hodnotou: 

Druh zákazky Platná právna úprava Nová právna úprava od 31. 3. 2022
Zákazka malého rozsahu do 5 000 eur do 10 000 eur
Zákazka s nízkou hodnotou pri obstarávaní tovarov a služieb verejným obstarávateľom, ktorým je Slovenská republika zastúpená jej orgánmi (napríklad ministerstvom), do 70 000 eur do 100 000 eur
Zákazka s nízkou hodnotou pre stavebné práce do 180 000 eur do 300 000 eur

Je potrebné zdôrazniť, že pod zvýšením limitov si netreba hneď predstavovať svojvôľu a nekontrolovateľnosť postupov pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác, či dokonca úplný zánik povinnosti konať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ bude aj naďalej napríklad pri zákazkách na stavebné práce s hodnotou rovnou či vyššou ako 180 000 eur, či pri zákazkách na dodanie tovaru okrem potravín a na poskytnutie služieb s hodnotou rovnakou alebo vyššou ako 70 000 eur povinný zverejniť výzvu na predkladanie ponúk a uskutočňovať komunikáciu v rámci zadávania takejto zákazky vrátane predkladania ponúk prostredníctvom elektronickej platformy.

Elektronizácia vo verejnom obstarávaní od 31.3.2022

Platná právna úprava umožňuje prostredníctvom elektronického trhoviska obstarávať tovary a služby bežne dostupné na trhu. Možnosť obstarávať tovary a služby elektronickými prostriedkami zostane zachovaná aj po tom, ako novela ZVO nadobudne účinnosť, avšak ňou zmenený koncept rozšíri možnosti elektronického obstarávania aj na iné, ako len na trhu bežne dostupné tovary a služby.  Z toho vyplýva, že už nebude potrebné selektovať a elektronicky obstarávať aj napríklad také tovary, ktoré sú vyrábané na základe osobitných požiadaviek objednávateľa, akými môžu byť napríklad okná na mieru (v neštandardizovanej veľkosti či farbe) a pod.

Uvedené zmeny v prvom rade menia dnešnú úpravu elektronického trhoviska, ako je vyššie uvedené, obmedzenú na bežne dostupné tovary a služby, na všeobecnú úpravu elektronickej platformy, ktorá bude slúžiť na verejné obstarávanie v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou v plnom rozsahu. Pojem elektronické trhovisko sa tak vytratí zo zákona o verejnom obstarávaní a po novom budeme používať označenie „elektronická platforma“, ktorá bude funkčne iným, rozšíreným systémom, ktorý však bude budovaný v podstate zlúčením existujúcich systémov elektronického trhoviska (EKS) a informačného systému pre elektronické verejné obstarávanie (IS EVO).

Prečítajte si tiež

Podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou tak bude možné obstarávať prostredníctvom jedného systému. Pri nadlimitných zákazkách ale bude aj naďalej možné využívať aj súkromné obstarávacie elektronické systémy. Je potrebné upozorniť, že od 1. 8. 2022 na elektronickú komunikáciu bude možné použiť už len úradom evidované prostriedky.

Elektronická platforma, vrátane všetkých na nej zverejnených informácií, bude verejne prístupná aj na nej priamo neregistrovaným osobám. Prostredníctvom elektronickej platformy bude možné obstarávať aj stavebné práce a pre podlimitné zákazky bude jej využitie povinné.  

Stavebné práce bude možné obstarávať cez elektronickú platformu.

V nadväznosti na zriadenie elektronickej platformy sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v rámci obstarávania podlimitných zákaziek na tovary alebo služby bežne dostupné (t. j. zákazka nad 100 000 eur, nakoľko uvedená suma bude po novom predstavovať hornú hranicu zákazky s nízkou hodnotou, nad ktorou už platia prísnejšie pravidlá pre obstarávanie tzv. podlimitných zákaziek) budú môcť dokonca rozhodnúť, akou cestou sa vydajú. T. j. či použijú postup, ktorý už dnes poznáme ako tzv. elektronické trhovisko (zverejnenie ponuky v elektronickom priestore) alebo aplikujú ďalší nový zjednodušený postup osobitne upravený pre obstarávanie služieb upravených v prílohe č. 1 zákona o verejnom obstarávaní (akými sú napríklad iné služby pre verejnosť, zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby a pod.), ktorý zavádza táto veľká novela ZVO.

Priame rokovacie konanie od 31.3.2022

Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje, za striktne vymedzených podmienok, uzatvoriť zmluvu aj jediným nesúťažným postupom, ktorým je priame rokovacie konanie. Pri priamom rokovacom konaní totiž zadávateľ vyzve jedného konkrétneho záujemcu, s ktorým rokuje o podmienkach zmluvy. Priame rokovacie konanie je však použiteľné len v skutočne výnimočných prípadoch, v ktorých aplikácia súťažného postupu neprichádza do úvahy z logických či praktických dôvodov, napríklad ak nastane mimoriadna nepredvídateľná udalosť nespôsobená verejným obstarávateľom, kde časová tieseň vylučuje čakať na vyhodnotenie verejného obstarávania alebo je potrebné zakúpiť jedinečný tovar, napríklad umelecké dielo pre galériu, ktoré existuje len jedno jediné na svete a teda súťaž je z povahy veci vylúčená a pod.

Prečítajte si tiež

Novela ZVO prináša novinku, ktorou je aplikácia tohto nesúťažného postupu aj v takom prípade, pokiaľ by v priebehu zmluvného plnenia na základe zmluvy, ktorá ale bola výsledkom súťažného postupu (napr. verejná súťaž) nebolo možné úspešným uchádzačom zákazku aj skutočne splniť. T. j. ak verejný obstarávateľ vyhlásil súťaž, vybral výherného uchádzača, uzatvoril s ním zmluvu, táto sa začala plniť, avšak v dôsledku určitých skutočností nie je možné dospieť do sledovaného cieľa a zákazku splniť v zazmluvnenom rozsahu. Podľa novely ZVO vznikne verejnému obstarávateľovi možnosť v takom prípade uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa v pôvodnom verejnom obstarávaní na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk umiestnil ako ďalší v poradí, avšak len za splnenia niektorej z nasledovných podmienok, a to:

  • ak platne odstúpi od pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody z dôvodu podstatného porušenia povinnosti pôvodného dodávateľa, alebo
  • ak pôvodný dodávateľ v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo zmluvnými podmienkami odstúpi od pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, alebo
  • pôvodný dodávateľ stratí v priebehu plnenia pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody schopnosť splniť zmluvný záväzok.

Uvedené situácie v súčasnosti verejným obstarávateľom komplikujú zabezpečenie tovarov a služieb najmä pri zákazkách vo vyšších hodnotách a výrazne predlžujú, čím i predražujú, celkový proces verejného obstarávania. Vďaka novele by sa malo zabezpečiť plynulé pokračovanie v plnení zákazky bez toho, aby bol verejný obstarávateľ nútený absolvovať niekoľkomesačné nové verejné obstarávanie, a tým de facto zdieľal negatívne následky spôsobené dodávateľom, ktorý si nesplnil povinnosti alebo stratil schopnosť splniť zmluvný záväzok.

Článok pokračuje pod reklamou

Obstarávanie zákaziek s nízkou hodnotou od 31.3.2022

Zvýšenie limitov zákaziek s nízkou hodnotou nie je jedinou zmenou, ktorú im novela priniesla. Je možné konštatovať, že v súčasnosti platné pravidlá smerujú k splneniu základného účelu zákona o verejnom obstarávaní dodržiavaním princípov verejného obstarávania, akými je napríklad nediskriminácia, transparentnosť, princíp rovnakého zaobchádzania a pod.

Keďže elektronizácia verejného obstarávania sľubuje práve výraznú transparentnosť v procesoch verejného obstarávania, vznikne v súvislosti so zákazkami s nízkou hodnotou obstarávateľom aj ďalšia nová povinnosť. Ak sa rozhodnú vyzvať na predloženie ponúk viac hospodárskych subjektov, budú musieť použiť funkcionalitu elektronickej platformy. Nebude teda stačiť osloviť ich napríklad prostredníctvom e-mailu, ako to fungovalo doposiaľ.

Výzva na predloženie ponúk pre viac subjektov len cez elektronickú platformu.

Ak verejný obstarávateľ vyzve na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, vyzve tieto hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy a bude povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ bude aj naďalej povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

Žiadosť o nápravu a námietky vo verejnom obstarávaní od 31.3.2022

Novela sa nedotýka len elektronizácie v postupoch obstarávania tovarov a služieb, ale aj revíznych postupov. Revíznymi postupmi podľa ust. § 163 zákona o verejnom obstarávaní sú tzv. žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 ZVO pred uzavretím zmluvy a dohľad nad verejným obstarávaním.

Žiadosť o nápravu predstavuje revízny prostriedok umožňujúci uchádzačom, záujemcom, účastníkom či iným subjektom, ktoré by mohli byť dotknuté, zabezpečiť nápravu v podmienkach verejného obstarávania ešte skôr, ako dôjde k uzatvoreniu zmluvy s úspešným uchádzačom, a to priamo vyhlasovateľom verejného obstarávania. O žiadosti o nápravu tak nerozhoduje úrad. Pokiaľ napríklad záujemca po preštudovaní súťažných podkladov zistí, že niektorá z podmienok požadovaných verejným obstarávateľom je diskriminačná (vyžaduje dodanie určitého tovaru len od konkrétneho výrobcu, hoci daný tovar na trh produkujú viacerí a pod.), podá mu žiadosť o nápravu spôsobom a v lehotách upravených priamo zákonom, t. j. buď v elektronickej podobe funkcionalitou elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa realizuje komunikácia vo verejnom obstarávaní alebo v listinnej podobe, ak tento prostriedok neumožňuje doručenie žiadosti elektronicky.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa novely zákona o verejnom obstarávaní už nebude možné predkladať opakovane tým istým žiadateľom identickú žiadosť o nápravu. Podľa nového znenia § 165 ods. 4 ZVO sa takouto žiadosťou už verejný obstarávateľ nebude zaoberať. Novela tým reflektuje na problémy z aplikačnej praxe. Uvedené ale nevylučuje možnosť podať žiadosť o nápravu v rovnakej veci iným žiadateľom. V takom prípade totiž nepôjde o totožnú vec a verejný obstarávateľ bude povinný sa ňou zaoberať a vybaviť ju.

Konanie o námietkach predstavuje revízny proces, ktorý oprávňuje samotného účastníka verejného obstarávania napádať postup obstarávateľa. Ide o osobitný druh konania správneho orgánu úradu, prostredníctvom ktorého vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností obstarávateľa a účastníkov procesu verejného obstarávania na základe námietky doručenej napr. uchádzačom, záujemcom a pod. Námietky sa vždy doručujú aj zadávateľovi verejného obstarávania ako aj úradu.

Možno však konštatovať, na čo bolo v článku Aké zmeny sa chystajú vo verejnom obstarávaní od 1. 1. 2022 upozornené, že námietky sú aj určitým nástrojom, ktorého zneužívaním dochádza k umelému a nevhodnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania. Zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov EÚ, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu napr. v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.

Novela zákona o verejnom obstarávaní si preto posvietila aj na túto oblasť právnej úpravy a do znenia ust. § 170 vložila odsek 8, ktorý zakazuje podať zjavne nedôvodnú námietku. Námietka sa za zjavne nedôvodnú bude považovať vtedy, ak bude celkom zjavne slúžiť na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo bude viesť k nedôvodným prieťahom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného.

Ako konkrétny praktický prípad nedôvodných námietok možno uviesť situáciu, ak boli námietky podané osobou, ktorá reálne neuskutočňuje hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky – t. j. tzv. schránková firma. Účelom novej úpravy týkajúcej sa nedôvodných námietok by tak malo byť zabránenie podaniu špekulatívnej námietky od osoby, ktorá samotná a ani žiaden z jej priamych alebo nepriamych spoločníkov (ak ide o obchodnú spoločnosť) reálne nevykonáva relevantnú podnikateľskú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, t. j. námietky, ktorej cieľom nie je dosiahnuť nápravu vo verejnom obstarávaní, ale toto umelo predĺžiť.

Žiadne námietky pri stavebných prácach do 800 000 eur.

Okrem uvedených prípadov sa novela zaoberá aj ďalšími otázkami, ktoré by mali taktiež pomôcť napríklad pri zabezpečovaní výstavby tzv. nájomných bytov. Po novom už totiž nebude možné vôbec podávať námietky pri zadaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác v prípade, že predpokladaná hodnota tejto zákazky bude nižšia ako 800 000 eur. Právo podať žiadosť o nápravu ale zostáva zachovaná.

Účinnosť novely zákona o verejnom obstarávaní v roku 2022

Tieto, ako i ďalšie zmeny, budú účinné od 31. 3. 2022, s výnimkou zmeny upravujúcej možnosť použiť na elektronickú komunikáciu výlučne elektronický prostriedok zapísaný v zozname prostriedkov vedenom úradom, ktorá začne od 1. 8. 2022, či ustanovení o profesionalizácii vo verejnom obstarávaní, ktoré budú účinné od 31. 3. 2024. Všetky majú priniesť skvalitnenie a zrýchlenie verejných súťaží.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Zákon o registri partnerov verejného sektora (RPVS) – sumár kľúčových informácií

Kedy podnikateľom vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora a čo všetko treba o registri vedieť? Prehľad dôležitých informácií.

Ako sa skúma vlastnícka a riadiaca štruktúra pri zápise do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?

Ešte pred zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora (RPVS) musia byť odhalené jeho vlastnícke a riadiace štruktúry. Ako tento proces prebieha a kto ho vykonáva?

V čom sa líši zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora (RPVS) a do obchodného registra (OR)?

V praxi niekedy dochádza k zamieňaniu zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra (OR) a zápisu konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Aký je medzi nimi rozdiel?

Výmaz partnera verejného sektora z RPVS

V ktorých prípadoch prichádza do úvahy výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora (RPVS) a ako prebieha?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky