Dohoda o skončení pracovného pomeru a odstupné v roku 2016

Čo musí obsahovať dohoda o skončení pracovného pomeru a kedy zamestnancovi prináleží odstupné.

Aké náležitosti musí obsahovať dohoda o skončení pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom a v akých prípadoch je možné takúto dohodu uzavrieť? Kedy a v akej výške prináleží zamestnancovi odstupné? Odpovede na tieto otázky a ďalšie informácie súvisiace s touto problematiku prinášame v nasledujúcom článku.

Akú formu musí mať dohoda o skončení pracovného pomeru?

Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne (za písomnú formu sa považuje aj mailová komunikácia), pričom jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pokiaľ dohoda nemá písomnú formu, je síce platná, ale takýto postup sa považuje za porušenie ustanovení zákonníka práce a zamestnávateľ môže byť pokutovaný zo strany inšpektorátu práce.

Písomná forma uzatvárania dohôd je výhodná aj pre prípad, že by v budúcnosti vznikli pochybnosti ohľadom platnosti skončenia pracovného pomeru (písomná forma dohody preukazuje skutočnosť ukončenia pracovného pomeru a s tým súvisiace nároky).

Dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže byť uzatvorená v podobe:

  1. jedného dokumentu (zamestnanec aj zamestnávateľ podpíšu dohodu na jednom dokumente);
  2. dvoch dokumentov (jeden dokument je návrh zamestnanca skončiť pracovný pomer dohodou, ktorý zašle zamestnávateľovi, na druhom dokumente bude uvedený súhlas zamestnávateľa s návrhom zamestnanca).

Musí byť v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený dôvod?

Dohodou môže byť pracovný pomer skončený z ľubovoľného dôvodu. Tieto dôvody môžu, ale nemusia byť v dohode o skončení pracovného pomeru uvedené. Výnimku predstavujú dve nasledujúce situácie:

  1. zamestnanec výslovne požiadal o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru;
  2. pracovný pomer končí z týchto dôvodov:
    1. zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta pracoviska;
    2. zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách alebo o znížení stavu zamestnancov;
    3. zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov a súčasne predložil zdravotný posudok, ktorý tuto skutočnosť potvrdzuje.

Pracovný pomer sa končí dňom uvedeným v dohode (môže to byť konkrétny dátum, alebo deň určený vzhľadom k určitej udalosti – napríklad deň, kedy zamestnankyňa nastúpi na materskú dovolenku).

Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou v roku 2016

Aj zamestnancovi, s ktorým bol skončený pracovný pomer dohodou, náleží za určitých okolností právo na odstupné. Pracovný pomer samozrejme vzniká len na základe pracovnej zmluvy a nárok na odstupné nemajú v žiadnom prípade tzv. dohodári.

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnanec má podľa zákona nárok na odstupné, ak bol jeho pracovný pomer síce skončený dohodou, ale z dôvodov, pre ktoré mohol dať zamestnávateľ zamestnancovi aj výpoveď. Ide o tieto dôvody (a žiadne iné):

  1. zamestnávateľ sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracoviska;
  2. zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh alebo o znížení stavu zamestnancov;
  3. zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať doterajšiu prácu.

Tieto dôvody sa výslovne v dohode o skončení pracovného pomeru uvádzajú a zamestnanci na ich uvedení obvykle trvajú, pretože v opačnom prípade by odstupné nedostali.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne vyplatiť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, je to jeho slobodné rozhodnutie. Zamestnanec naň ale nemá nárok.

Často ponuka odstupného funguje ako vyjednávací prostriedok pre skončenie pracovného pomeru k zvolenému dátumu, nakoľko aj vyplatenie dobrovoľného odstupného môže podnikateľovi ušetriť nemalé finančné prostriedky.

Výška odstupného v roku 2016

Výška odstupného, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť, sa líši v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Prehľad uvádzame v tejto tabuľke:

Trvanie pracovného pomeru Výška odstupného (priemerný plat zamestnanca)
menej ako dva roky žiadne odstupné
dva roky a menej ako päť rokov jednomesačné odstupné
päť rokov a menej ako desať rokov dvojmesačné odstupné
desať rokov a menej ako dvadsať rokov trojmesačné odstupné
dvadsaťrokov a viac štvormesačné odstupné

Zvláštnym prípadom s ohľadom na výšku odstupného je skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov, ktorých príčina spočíva v zamestnaní. Zamestnancovi náleží odstupné vo výške minimálne 10-násobku jeho priemernej mzdy v prípade, že dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou je:

  1. pracovný úraz zamestnanca
  2. choroba z povolania alebo ohrozenie touto chorobou
  3. zamestnanec na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (vystavenie určitým negatívnym vplyvom)

V prípade, že sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, odstupné je splatné v najbližšom termíne určenom na výplatu mzdy po skončení pracovného pomeru.

Právne predpisy upravujúce problematiku skončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného

  • § 59-74 zákona č. 311/2001 Zb., zákonník práce

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zamestnávatelia a živnostníci, znížte si základ dane so stravnými lístkami

Keďže stravný lístok nepodlieha DPH, živnostníci si do daňovo uznaných nákladov môžu zahrnúť plných 100 % jeho hodnoty, čím sa konečnú sumu základu dane môže znížiť až o 1 200 eur (pri 250 pracovných dňoch). Nárok na stravné majú všetci zamestnanci, ale aj živnostníci a SZČO až do výšky 4,80 € za každý odpracovaný deň, pričom zákon o dani z príjmov nerozlišuje pracovné dni a víkendy.

Možnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu (dovolenku)

Predstavíme vám tri možnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu. Ako v praxi fungujú a v čom sú tieto možnosti pre zamestnanca a zamestnávateľa výhodné a v čom nevýhodné?

Kontroly inšpektorátu práce v roku 2019

Ktorým oblastiam bude inšpektorát práce venovať v roku 2019 pri kontrolách zvýšenú pozornosť? Kontrolóri sa zamerajú na dodržiavanie predpisov pri BOZP, na kontrolu sociálnej legislatívy v cestnej doprave, dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov či na kontrolu nelegálnej práce.

Rekreačné poukazy a príspevky na rekreáciu – príklady

Aké podmienky musí splniť zamestnanec, aby mal nárok na príspevok na rekreáciu vysvetlené na praktických príkladoch.