Ján Oravec vysvetlil princíp 1 in – 1 out: čo sa zmení v podnikaní?

Rok od schválenia prvého podnikateľského kilečka sa zavádza druhý balík opatrení, no tiež princíp 1 in – 1 out. Podrobnosti vysvetlil, Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

Od schválenia prvého podnikateľského kilečka uplynul rok. Parlament historicky najväčší balík legislatívnych zmien pre podnikateľské prostredie odobril 9. júla 2021.Ministerstvo hospodárstva však koncom minulého roka predstavilo aj druhý balíček opatrení a okrem jednorazového upratovania v reguláciách vo forme balíčkov, zaviedlo MHSR aj systémový nástroj na znižovanie regulačnej záťaže – princíp 1 in – 1 out (alebo one in – one out) a s účinnosťou od 1. 1. 2022 princíp 1 in – 2 out (alebo one in – two out). Ak sa v legislatíve zavedie nejaká nová povinnosť pre podnikateľov, bude musieť byť po novom súčasťou zmeny aj návrh, ako niekde inde ušetriť. V praxi nepôjde výmenu jednej regulácie za inú, ale dôležité budú financie, teda euro nových nákladov za euro ušetrených, resp. od budúceho roka euro nových nákladov za dve eurá ušetrených. Ján Oravec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, pre Podnikajte.sk v rozhovore prezradil:

  • ktoré zmeny z prvého kilečka už pociťujú podnikatelia v praxi a na ktoré si budú musieť počkať,
  • aké novinky čakajú podnikateľov v rámci druhého kilečka a ktoré sa už podarilo presadiť,
  • čo je princíp 1 in – 1 out a podľa čoho sa určí, či má zrušená povinnosť rovnaký vplyv na podnikateľov ako novozavedená,
  • čo prinesie princíp 1 in – 2 out od roku 2022,
  • či ministerstvo uvažuje nad zavedením tzv. sunset klauzuly - „dátumu spotreby“ každej novej regulácie.

K zmenám v podnikateľskom prostredí prispelo „prvé kilečko“, zavádza sa už aj druhé

Už je to rok od momentu, kedy parlament schválil prvé podnikateľské kilečko - 115 opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Koľko z nich je už zavedených do praxe?

Väčšina opatrení, celkovo 80 zo 115, bola priamo premietnutá do znenia konkrétnych zákonov, vďaka čomu boli opatrenia účinné už v júli, prípadne v septembri minulého roka, alebo v januári tohto roka. Zvyšné opatrenia boli schválené uznesením vlády s konkrétnymi termínmi a do dnešného dňa bola splnená viac ako polovica z nich.

Ktoré zo zmien z prvého kilečka ešte stále firmy v praxi nepociťujú?

V súčasnosti sa riešia ešte niektoré opatrenia, pri ktorých sa posunul termín splnenia do druhej polovice roka 2021, vzhľadom na obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 a objektívnu nemožnosť absolvovať rozporové konania v rámci medzirezortných pripomienkových konaní. Za najvýznamnejšie z nich považujem pripravované zmeny pre podnikateľov v súvislosti so zákonom o potravinách (zníženie minimálnej hranice pokuty pri opakovanom porušení povinností a umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti) a zákonom o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (odstránenie duplicitného oznamovania údajov o emisiách a duplicitného spoplatňovania pre zdroje zaradené do schémy obchodovania s emisnými kvótami CO2 (ETS)). Prvý balíček opatrení ušetrí podnikateľom viac ako 175 miliónov eur.

Koncom roka ste predstavili aj  tzv. druhé kilečko, ktoré obsahuje oveľa viac zmien ako prvotné. Sú už niektoré z nich účinné?

Kilečko 2 obsahuje 469 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, čo predstavuje takmer trikrát väčšie množstvo návrhov opatrení pre podnikateľov, než Kilečko 1. Dokopy nám do Kilečka 2 bolo doručených viac ako 2500 podnetov od podnikateľskej verejnosti, trvalo teda určitý čas, než sme prešli všetky a vytriedili z nich finálny zoznam opatrení, ohľadom ktorých v súčasnosti vedieme rokovania s jednotlivými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.

Prečítajte si tiež

Niektoré opatrenia z Kilečka 2 sa už stihli dostať do otvorených zákonov aj vďaka tomu, že sme ich priebežne uplatňovali v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo k ich schváleniu došlo v rámci reforiem.

Aké opatrenia napríklad sa podarilo takýmto spôsobom zaviesť do praxe, ktoré sú už účinné?

Ako príklad by som uviedol už účinné zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, zrušenie povinnosti platiteľa koncesionárskych poplatkov nahlasovať druhé odberné miesto elektrickej energie RTVS (účinné od 1.7.2021), zavedenie povinnosti pre RTVS informovať podnikateľa o zmene sadzby úhrady koncesionárskych poplatkov (účinné od 1.7.2021) či zavedenie možnosti prenosu EČV na nové vozidlo, možnosť prenosu EČV pri prepise vozidla do iného okresu, ako aj možnosť uchovať si EČV po odhlásení vozidla z evidencie (účinné od 1.3.2022).

Princíp 1 in – 1 out v praxi: ako funguje a čoho sa týka?

Popri kilečkách ste predstavili aj nový systémový nástroj na znižovanie byrokracie, ktorý platí od 1. júna 2021. Nové znenie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré vláda SR schválila 5. mája podrobne upravilo princíp 1 in – 1 out. Ako tento princíp funguje?

Princíp 1 in – 1 out zjednodušene znamená to, že ak nejaké ministerstvo alebo úrad zmenou predpisov zvýši náklady podnikateľom, tak bude povinné navrhnúť aj ich zníženie. S uplatňovaním pravidla začíname na rovnakej úrovni, teda 1 in – 1 out a od začiatku budúceho roka prechádzame na dvojnásobok, teda na 1 in – 2 out. Nejde o reguláciu za reguláciu či predpis za predpis, ale euro za euro, čo je pre podnikateľov rozhodujúce z hľadiska nákladovosti, produktivity a konkurencieschopnosti.

Čo bude používanie tohto pravidla znamenať v praxi?

V praxi by malo viesť k tomu, že tento rok zastavíme nárast nákladov podnikateľov vplyvom zmien zákonov a od budúceho roka začneme túto regulačnú záťaž znižovať.

Koho sa zmena dotýka?

Povinnosť sa týka všetkých ministerstiev a takmer 20 ďalších úradov, napríklad Sociálnej poisťovne, Štatistického úradu a iných.

Čoho všetkého sa princíp 1 in – 1 out týka? Ovplyvňuje iba zákony alebo aj vyhlášky či legislatívu Európskej únie?

Týka sa všetkého, čo prechádza rokovaním vlády a má vplyv na náklady podnikateľov, teda hlavne zákonov, ale aj niektorých iných predpisov. Ošetrené sú do veľkej miery aj poslanecké návrhy zákonov vzhľadom na to, že ich schváleniu v parlamente spravidla predchádza súhlasné stanovisko príslušného ministerstva. Legislatíva Európskej únie podlieha pravidlu v tej časti, v ktorej idú naše zákony nad rámec nevyhnutného. Samotná Európska komisia začína od budúceho roka s uplatňovaním pravidla 1 in – 1 out na svoju legislatívu, takže by sme mali mať čoskoro pokrytú aj túto časť.

V poslednom roku sa veľmi často menili zákony a pravidlá v súvislosti s pandémiou. Dotýka sa pravidlo 1 in – 1 out aj tejto oblasti? Ako to je v prípade daňových a odvodových zákonov?

Reformu sme nastavovali podľa dobrých príkladov zo zahraničia a podľa osobitostí slovenského legislatívneho procesu. V iných krajinách sú väčšinou riešenia krízových situácií a zmeny daňových a odvodových sadzieb vo výnimke, preto sme ich do výnimky dali aj na Slovensku. Ak však príde k zvýšeniu časových strát podnikateľov pri vypĺňaní formulárov v súvislosti s daňami či odvodmi, tak to už vo výnimke nie je a príslušné ministerstvo bude musieť navrhnúť aj to, ako na inom mieste podnikateľom čas ušetriť.

Článok pokračuje pod reklamou

Rozhodujúce sú finančné náklady, dodržiavanie pravidla bude pod dohľadom

Ako sa posudzujú náklady prijímaných a rušených povinností? Sú stanovené pravidlá, podľa čoho sa určí, či má zrušená povinnosť rovnaký vplyv na podnikateľov ako tá novozavádzaná?

Pri každej zmene zákona bude prichádzať k identifikácii povinností podnikateľov, ktoré sa menia. Každá z nich sa následne prepočíta na zmenu ročných nákladov. Napríklad, ak sa zavedie povinnosť nových školení pre autoškoly, tak im to zvýši náklady ako na zaplatenie za školenie, tak aj na časovú stratu (úhradu mzdových nákladov) školených ľudí. To sa zistí najprv za jednu autoškolu, a potom za všetky na Slovensku. Ak bude výsledkom zvýšenie nákladov napríklad o pol milióna eur ročne, tak zodpovedné ministerstvo bude mať povinnosť navrhnúť, ako inde týmto podnikateľom znížiť náklady o pol milióna eur (1in - 1out), resp. o milión (1in - 2out).

Pre lepšiu predstavu, aké povinnosti sa už podarilo prijať a zároveň odstrániť v rámci 1 in – 1 out, prípadne, aké dvojice zákonov sa budú riešiť ako prvé?

Pravidlo 1 in – 1 out začalo platiť na zákony, ktorá vstúpili do predbežného pripomienkového konania od začiatku júna. Ich finálny vplyv na náklady podnikateľského prostredia sa však uvidí až po ich schválení v parlamente, čo bude v praxi až o niekoľko mesiacov. Musíme si teda ešte počkať. V súčasnosti bežia školenia, ako rátať vplyv zmien zákonov na náklady podnikateľov a ako dodržiavať nové pravidlá. Takýchto školení sa zúčastnilo už vyše 300 ľudí z ministerstiev a iných úradov, čo považujeme za úspech.

Ako je to s vyčísľovaním nákladov regulácií? Boli zmeny v jednotnej metodike vykonané aj v samotnom procese určovania finančných či administratívnych nákladov?

Aby sa reforma jednoduchšie a úspešnejšie implementovala, tak sme vychádzali z doterajšieho spôsobu výpočtu nákladov. Isté zmeny tam však sú, no nie sú veľké. Zaviedli sme aj excelovskú kalkulačku, ktorá výrazne zjednodušuje výpočty zmien nákladov podnikateľského prostredia pre jednotlivé ministerstvá.

Aj vy ste v predvolebnej kampani upozorňovali, že napríklad, pri zavádzaní e-kasy bol odhad Ministerstva financií značne podhodnotený a prechod stál podnikateľov omnoho viac ako bolo predbežne vyčíslené vo vplyvoch na podnikateľské prostredie. Ako sa rieši tento problém, aby k tak výrazným odlišnostiam už nedochádzalo?

Riešime ho tak, že sme zaradili kontrolu vplyvov na podnikateľské prostredie medzi priority ministerstva hospodárstva. Ministerstvo financií to tak má nastavené už dávnejšie pri vplyvoch na rozpočet verejnej správy, ktoré sa týkajú ich pôsobnosti. Ak by mala zmena nejakého zákona znamenať mínus pre štátnu kasu, tak to ministerstvo financií prepočíta a následne žiada, aby bol výpadok vykrytý. Po novom to chceme podobne robiť aj na ministerstve hospodárstva. Proces je náročnejší, pretože paleta vplyvov je oveľa širšia. Ani ministerstvu financií sa to však nepodarilo z roka na rok. Ide o dlhodobú poctivú prácu, ktorá však prináša ovocie vo forme zjednodušenia podnikania, vyššej produktivity, lepšej konkurencieschopnosti, raste zamestnanosti či miezd. A to všetci chceme.

Je porušenie nového pravidla nejakým spôsobom sankcionované?

Pravidlá dodržiavania budú kontrolované a vynucované na niekoľkých úrovniach. Základom je kontrola a zásadné pripomienky v pripomienkových konaniach, ktoré ak nebudú odstránené, tak môže ísť zákon do vlády v rozpore s ministerstvom hospodárstva a môže mať následne problém so schválením na vláde či v parlamente. Okrem toho bude dávať minister hospodárstva raz ročne správu do vlády o dodržiavaní pravidla 1 in – 1 out resp. 1 in – 2 out a vláda bude môcť uznesením uložiť odstránenie prípadných nedostatkov pri jeho dodržiavaní tým, ktorí si nesplnia „domácu úlohu“.

Nasledovať bude princíp 1 in – 2 out a ovplyvní aj zákony prijaté v tomto roku

Od roku 2022 bude účinné pravidlo 1 in – 2 out. Čo to bude znamenať a v čom všetkom sa líši toto pravidlo od 1 in - 1 out?

Pravidlo 1 in – 1 out hovorí, že ak nejaký úrad či ministerstvo zvýši podnikateľom náklady napríklad o milión eur ročne, tak je povinné zabezpečiť, aby im inde náklady o milión eur znížilo. Avšak, keďže tu dlhé roky byrokracia a zbytočné povinnosti podnikateľom rástli, potrebujeme v druhom kroku túto záťaž začať znižovať, a preto od roku 2022 prechádzame na pravidlo 1 in – 2 out, teda za zvýšenie byrokracie či nákladov podnikateľom o milión eur je potrebné navrhnúť zníženie o dva milióny eur.

Ako si ľudia po istom čase robia poriadok v šatníku a vyhadzujú staré nepotrebné veci, tak by malo aj v rámci zákonov prichádzať k prehodnocovaniu zmysluplnosti jednotlivých povinností.

Prečo ste sa rozhodli pre neskoršiu účinnosť 1 in – 2 out?

Veľká Británia začala s 1 in – 1 out a postupne prešla cez 2 out až na 3 out. Spravili si poriadok v legislatíve, odstránili zbytočné povinnosti a byrokraciu a dnes je to pre nich už skôr o udržiavaní. 1 in – 1 out v podmienkach Slovenska je rýchly rozbeh, pretože na zákony s účinnosťou od roku 2022 (čo bude asi väčšina prijímaných v tomto roku) sa už vzťahuje pravidlo 1 in –  2 out.

Uvažovali ste aj nad zavedením tzv. sunset klauzuly, teda že novoprijatý zákon má svoju expiráciu, po ktorej prestane platiť, pokiaľ nie je v parlamente obhájený jeho zmysel a prijaté jeho predĺženie aj po tomto čase?

Zavedením princípu 1 in – 2 out naše reformné úsilie nekončí. Doložka vplyvov zákonov obsahuje aj časť, kde sa uvádza termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a tiež kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. Doteraz bola táto časť nepovinná, od júna je však už povinná. Tak, ako si ľudia po istom čase robia poriadok v šatníku a vyhadzujú staré nepotrebné veci, tak by malo aj v rámci zákonov prichádzať k prehodnocovaniu zmysluplnosti jednotlivých povinností. Sunset klauzula patrí medzi tento typ opatrení.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Novela zákona o potravinách umožní predaj potravín po dátume ich minimálnej trvanlivosti

Od decembra 2021 sa chystá zmena, ktorá umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Aké ďalšie zmeny prinesie novela zákona o potravinách?

Zmeny živnostenského zákona od 1. 8. 2021

Parlament schválil novelu živnostenského zákona. Od 1. augusta 2021 sa znižuje počet remeselných živností, skracujú či rušia lehoty a znižujú pokuty. Prinášame prehľad zmien.

Zmeny pre podnikateľov od 1.7.2021

Od 1.7.2021 sa mení životné minimum, aj suma daňového bonusu. Významné zmeny nastanú v zákone o DPH, či v oblasti koncesionárskych poplatkov. Prehľad zmien od 1. júla 2021.

Home office, domácka práca či telepráca – rozdiely, pravidlá a povinnosti od 1.3.2021

Kedy zamestnanec vykonáva home office, kedy domácku prácu a v akom prípade hovoríme o telepráci? Ako sa v jednotlivých prípadoch líšia povinnosti zamestnávateľa či pravidlá BOZP?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky