Novela zákona o potravinách umožní predaj potravín po dátume ich minimálnej trvanlivosti

Od decembra 2021 sa chystá zmena, ktorá umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Aké ďalšie zmeny prinesie novela zákona o potravinách?

Minulý rok predstavilo  Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR návrh novely zákona o potravinách, ktorým sa má umožniť predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Novela mala pôvodne nadobudnúť účinnosť už 1. júna 2021, avšak, ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, novela bola opätovne preložená do legislatívneho procesu, pretože v rámci medzirezortného pripomienkového konania bolo uplatnených až 70 pripomienok, z toho 39 zásadných. Aktuálne prebieha vyhodnotenie pripomienok, novela nie je zatiaľ schválená. Teraz sa jej účinnosť navrhuje od decembra 2021.

Každá potravina určená na predaj (okrem jedla) musí byť označená určitými údajmi, medzi ktoré patrí aj dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby. O rozdieloch medzi týmito pojmami si prečítajte v našom článku Dátum spotreby a minimálna trvanlivosť – povinné údaje na obale potravín

Aké zmeny sa navrhujú v novele zákona o potravinách od 1. 12. 2021?

Ak bude navrhovaná novela zákona o potravinách schválená, čakajú nás nasledovné zmeny:

  1. nové definície pojmov (potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a podvodné a klamlivé praktiky v súvislosti so správnymi deliktami),
  2. zákaz používania potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín,
  3. možnosť predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,
  4. zníženie minimálnej (dolnej) hranice pokuty pri opakovanom porušení povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa zákona o potravinách,  
  5. možnosť, aby v prípade podvodných a klamlivých praktík na strane prevádzkovateľa, orgán kontroly pri určení výšky pokuty prihliadal aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať,
  6. povinnosť pre prevádzkovateľa v prevádzkarniach s určenou predajnou plochou označiť poľnohospodárske výrobky a potraviny v mieste ponuky na predajni v tesnej blízkosti cenovky alebo na cenovke jasne viditeľným symbolom.

Nové definície v zákone o potravinách

Novela dopĺňa do zákona o potravinách definície týchto pojmov:

  • potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,
  • podvodné a klamlivé praktiky v súvislosti so správnymi deliktami. 

Potravinou po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorú je možné ponúkať na predaj, je potravina, ktorej uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ktorú je možné ponúkať na predaj len prevádzkarni, ktorá túto potravinu nadobudla pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti počas ustanovenej doby od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.

Podvodnou a klamlivou praktikou je praktika, ktorou prevádzkovateľ úmyselne porušuje pravidlá potravinového práva s cieľom priamej alebo nepriamej ekonomickej výhody uviesť spotrebiteľa do omylu formou označovania alebo formou zatajovania skutočných vlastností potraviny.

Možnosť predaja potravín po dátume ich minimálnej trvanlivosti

Novelou, ktorá má byť účinná od 1. 12. 2021 sa určuje možnosť uvádzať na trh potraviny, pri ktorých uplynul dátum ich minimálnej trvanlivosti, t. j. potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, a to formou:

  • bezodplatného prevodu alebo
  • predaja pri dodržaní zákonom stanovených podmienok.

Pri bezodplatnom prevode (t. j. darovaní) bude naďalej platiť, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, môže prevádzkovateľ bezodplatne previesť len ak sú bezpečné, a to osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb (tzv. charitatívnej organizácií), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie.

V súvislosti s predajom sa navrhuje ustanovenie, podľa ktorého prevádzkovateľ môže predávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti:

  • len ak sú bezpečné, 
  • len v prevádzke, v ktorej sa tieto potraviny nachádzali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti,
  • len konečnému spotrebiteľovi,
  • len ak sú zreteľne označené na obale výrobku údajom, že ide o potravinu, ktorej uplynul dátum minimálnej trvanlivosti,
  • len ak sú zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín, pričom miesto predaja musí byť zreteľne označené týmito údajmi:
  1. informácia, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti,
  2. upozornenie na skutočnosť, že nie je možné zaručiť chuťové a výživové parametre,
  3. informácia o znížení predajnej ceny,
  • najviac po dobu
  1. 30 dní, ak ide o potraviny, ktoré sa neuchovávajú viac ako tri mesiace, a dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza ako deň a mesiac,
  2. 60 dní, ak ide o potraviny, ktoré sa uchovávajú viac ako tri mesiace, ale nie viac ako osemnásť mesiacov, a dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza ako mesiac a rok ,
  3. 90 dní, ak ide o potraviny, ktoré sa uchovávajú dlhšie ako 18 mesiacov a dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza ako rok,

Uvedené ustanovenie teda kladie požiadavky na bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti, na ich manipuláciu a distribúciu len konečnému spotrebiteľovi, ako aj požiadavky na označovanie takýchto potravín na obale a v mieste predaja, vrátane doby  ich predaja. 

Zároveň pripravovaná novela zakotvuje zodpovednosť predajcu za predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Prevádzkovateľ, ktorý tieto potraviny predáva, zodpovedá za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až do ich predaja konečnému spotrebiteľovi.

Článok pokračuje pod reklamou

Zákaz predaja niektorých potravín po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti

Od 1. decembra 2021 má v súvislosti s predajom potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti platiť zákaz predávať:

  • nové potraviny, ktoré sú povolené Európskou komisiou a zaradené do únijného zoznamu povolených nových potravín alebo ktoré sa používajú ako zložka do potravín alebo ako zložka na potravinách,
  • počiatočnú a následnú dojčenskú výživu, potraviny spracované na báze obilnín, detské potraviny, potraviny na osobitné lekárske účely a potraviny ako celková náhrada stravy na účely regulácie hmotnosti,
  • výživové doplnky.

Okrem toho sa zakazuje predávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti ďalším prevádzkovateľom formou predaja na diaľku.

Ak boli potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ponúkané na predaj po uplynutí stanovenej doby (po uplynutí vyššie uvedených 30 dní, 60 dní alebo 90 dní), bude zakázané takéto potraviny bezodplatne previesť (darovať) charitatívnej organizácii. Takéto potraviny budú musieť byť zneškodnené.

Ďalšie povinnosti predajcu potravín od 1. 12. 2021   

Novela zákona o potravinách ukladá novú povinnosť pre prevádzkovateľa v prevádzkarniach s určenou predajnou plochou (väčšou ako 300 m2) označiť poľnohospodárske výrobky a potraviny alebo potraviny vyrobené v SR v mieste ponuky viditeľne na cenovke alebo v tesnej blízkosti cenovky jasne viditeľným symbolom, ktorý nezameniteľne oznamuje konečnému spotrebiteľovi, že ide o takúto potravinu

Taktiež sa od decembra 2021 predajcovi navrhuje zakázať propagáciu a marketing na potraviny predávané po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Sankcie za porušenie zákonných povinností predajcu potravín

Kontrolný orgán (napr. regionálna veterinárna a potravinová správa) uloží od decembra 2021 predajcovi pokutu od 500 eur do 200 000 eur, ak v rozpore so zákonom:

  • umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (okrem bezodplatného prevodu alebo predaja pri dodržaní zákonom stanovených podmienok),
  • uskutočňuje propagáciu a marketing poľnohospodárskych výrobkov a potravín. 

Predajcovi bude hroziť pokuta od 1 000 eur do 500 000 eur, ak  umiestni na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v rozpore s ustanovením, v zmysle ktorého zodpovedá za bezpečnosť týchto potravín až do ich predaja konečnému spotrebiteľovi.

Novela zároveň znižuje minimálnu (dolnú) hranicu pokút pri opakovanom porušení zákonných povinností zo sumy 1 000 000 eur na 50 000 eur. Dôvodom je, že dolná hranica pokuty 1 000 000 eur bola pre viaceré subjekty likvidačná. Horná hranica ostáva rovnaká 5 000 000 eur.

Orgán kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na viaceré okolnosti -  závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa predajca potravín od decembra 2021 dopustí podvodných a klamlivých praktík, orgán kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliadne aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol predajca protiprávnym konaním získať. 

Právne predpisy týkajúce sa potravín

Okrem samotného zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách sa na túto problematiku vzťahujú aj ďalšie právne predpisy:

  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. 10. 2011, ktorého cieľom je zabezpečenie ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách poskytuje
  • vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 243/2015 Z. z., ktorá ustanovuje bližšie požiadavky na označovanie potravín umiestňovaných na trh pre konečného spotrebiteľa a pre zariadenia spoločného stravovania.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ján Oravec vysvetlil princíp 1 in – 1 out: čo sa zmení v podnikaní?

Rok od schválenia prvého podnikateľského kilečka sa zavádza druhý balík opatrení, no tiež princíp 1 in – 1 out. Podrobnosti vysvetlil, Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

Zmeny živnostenského zákona od 1. 8. 2021

Parlament schválil novelu živnostenského zákona. Od 1. augusta 2021 sa znižuje počet remeselných živností, skracujú či rušia lehoty a znižujú pokuty. Prinášame prehľad zmien.

Zmeny pre podnikateľov od 1.7.2021

Od 1.7.2021 sa mení životné minimum, aj suma daňového bonusu. Významné zmeny nastanú v zákone o DPH, či v oblasti koncesionárskych poplatkov. Prehľad zmien od 1. júla 2021.

Home office, domácka práca či telepráca – rozdiely, pravidlá a povinnosti od 1.3.2021

Kedy zamestnanec vykonáva home office, kedy domácku prácu a v akom prípade hovoríme o telepráci? Ako sa v jednotlivých prípadoch líšia povinnosti zamestnávateľa či pravidlá BOZP?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky